Slovak_Medical Ethics Manual-Príručka lekárskej etiky_s

Svetov6 asociScia lekSrov/ World Medical Association
Prirudka lekarskej
etiky
o 2005 byThe World Medical Association, lnc.
o 2008 Slovak Translation by the Slovak Medical Association
Vietky prdva vYhradene.
10 a menej k6pii tohto dokumentu moZno pouiit na osobn6 neko-
merin6 uiely pod podmienkou, ie prospech sa pripi5e ich pdvodne-
mu zdroju. Na ak[kolVek inti reprodukciu, rischovu a 5lrenie v infor-
macnom syst6me v akejkolvek forme, alebo z akfchkolvek d6vodov je
potrebn;i plsomnf suhlas spoloinosti. Ziadosti o povolenie treba adre-
scvat na The World Medical Association, B.P. 63, 01212 Ferney-Voltaire
Cedex, Franc[zsko; e-mail: wma@wma.net, fax: (+33) 450 40 59 37.
Tdto prirutka je publikdciou Sekcie etiky (Ethics Unit) Svetovej asoci6-
cie lekSrov (WMA). Jej autorom je John R. Williams, riaditel’pre etiku,
WMA. Jej obsah nemusi presne vyjadrovat’stanovisko WMA, pokial’to
nie je vfslovne uvedene.
Obalka, grafickd Iprava a koncepcia – Tuuli Sauren, lnspirit lnternatio-
nal Advertising, Belgicko
Produkcia a koncepcia – World Health Communication Associates, UK
Obrazky – Van Parys Media/CORBIS
Odborna recenzia a revizia slovensk6ho prekladu – doc. MUDr..J. Glasa,
CSc., PhD., MUDr. l. Sebovd, CSc., MPH, prof. MUDr. P. KriStffek, CSc.
Jazykovd lektrira – PhDr. H. Bernaditovd
Cataloguing-in-Publication Data
Williams, John R. (John Reynold), 1942-.
Medical ethics manual
‘l
. Bioethics
2. Physician-Patient Relations – ethics
3. Physician’s Role
4. Biomedical Research – ethics
5. lnterprofessional Relations
6. Education, Medical – ethics
7. Case reports
8. Manuals l.Tirle
ISBN 978-80-8095-036-1 (NLM classification:W 50)
Uvod
. Coje to lekdrska etika?
. Preio itudovat lekarsku etiku?
. Lekarska etika, profesionalizmus lek6ra, l’udsk6 pr6va a zdkon
, Zdver
Kapitola prv6 – Hlavn6 charakteristiky lekiirskej etiky………..rs
. Ciele
. Co je na medicine zvl6Stne?
. Coje na lekdrskej etike zvlSitne?
. Kto rozhoduje o tom, co je eticke?
. Menisa lekdrska etika?
. Je lekdrska etika odliSna v r6znych krajinach?
. Uloha WMA
. Ako WMA rozhoduje o tom, to je etick6?
. Ako sa jednotlivci rozhodujt o tom, io je etick6?
. Tiwer
Kapitoladruh6-Lek6riapacienti………… ……….,….,..36
. Ciele
. Pripadovd 5t[dia
. Coje zvlaitne na vztahu lekar – pacient?
. Re5pektovanie osobnosti a rovnost pristupu
. Komunikdcia a s[hlas
. Rozhodovanie za nesp6sobileho pacienta
4
. Mltanlivost
. Etick6 otdzky na zaiiatku ludskeho iivota
. Etick6 otdzky na konci iivota
. Spiit k pripadovej Stridii
Kapitola tretia – Lekdri a spolotnost:… ……………….62
. Ciele
. Pripadova stfdia
. Co je zvlditne na vztahu lekar – spolocnost?
. Dvojitd lojalita
. Pridelbvanieprostriedkov
. Verejne zdravie a verejn6 zdravotnictvo
. Globdlne zdravie
. Spiit k pripadovej Stridii
Kapitola 5tvrt6 – Lekdri a ich spolupracovnici.,… ………………..,…..78
. Ciele
. Pripadova Stridia
. Probl6my lekarskej autority/prdvomoci
. Vztahy lek6ra s kolegami, ucitelmi a itudentmi
. Oznamovanie nebezpeinlch a neeticklch postupov
. Vztahy lekara s ostatnyimizdravotnickymi pracovnikmi
. Spoluprdca
. Rieienie konfliktov
. Spiit’ k pripadovej itrjdii
Kapitola piata – Etika a lekdrsky vfskum…………………………….,…………..e2
. Ciele
. pripadova
itfdia
. D6leiitost lekdrskeho vlskumu
. Vlskum v lekdrskej praxi
. Etick6 po2iadavky
_ Schvdlenie erickej komisie
– VedeckS hodnota
– Spolotenskd hodnota
– Rizikd a prinos
– lnformovanyi suhlas
– Mlianlivost
– Konflikt floh: lekdr – vyiskumnli pracovnik
– Pravdive publikovanie vfsledkov
– Oznamovanie neetick6ho konania
Nevyrie(en6 otazky
. Spiit k pripadovej itudii
Kapitola Siesta – Z6ver ………….. I 1 0
. Povinnosti a privil69ia lekdrov
. Povinnosti voii sebe sam6mu
. Budilcnost lekarskej etiky
Dodatok A – Slovnik
Dodatok B – lnformain6 zdroje lekarskej etiky na internete……………. 121
Dodatok C – Svetov6 asociScia lekarov (WMA):
Rozhodnutie o zaradenilekdrskej etiky a problematiky
l’udskfch prdv do udebnfch osnov lekarskych fakult
na celom svete a Svetovd federdcia lekarskeho vzdel6vania
(WFME): Globdlne itandardy na zlepienie kvality
– Zakladn6 lekarske vzdelanie…………. ……………………..,… t23
Dodatok D – Posilnenie vyudovania etiky na lek5rskych
fakultach …………. ………………………………,…..,. I 2s
Dodatok E – Doplnkov6 pripadov6 itridie…………………………………………………… 127
,l,lll:::
t::t:u:l:i::::
a::ut:::::::::
i:::li:::ii:i:
:i:i:,lill:ii.l
a,.a,:,,,,a:,:a,,,
i|:].1:il:lll:a
.rlaiii:::::llli
:l:lll:il::::lil
::::li]iti]:::ll
:iiiiiul::lii:
‘.,”
taaili:::::::lal
.:rta::::::i:i:f
:::::taaa:l:ii:i
ii:t::::la:::l:l
:::::::::r:::r:l
:iiiti:i:a:iial
.rlll:l:l:::::l
t::i::::ilia::l
::::llll:i::iiti
,,rri::u::iiiil
,..i:iii:luiil
,ltri::::l:i:i:l
,rlrll::ll:lll:il
.:::i:li::i::il
ttt:l:i:i::::lJ
ti:::t::il.li:1
,l::::::::ral,i::
:t::::t:lllli::]
rilii:-:t::::t:l:
::::itiaa:ali:
:itilall:::::::il
,rta::t::r::i
:,1::1.
‘:,a,:
:,aa,.
p{:}K3&Kffi&ft&KxxK
Sekcia etiky (Ethics Unit) WMA d’akuje ni25ie uveden;im osobdm za
poskytnutie obsiahlych a ddkladnfch pripomienok k skoriim verziSm
textu tejto priruiky:
Prof. Solly Benqtar, Univerzita Cape Town, Juina Afrika
Prof, Kenneth Boy4 U n iverzita Ed i n bu rg h, 5 kots ko
Dr. Annette J. Brdunack-Mayer, Univerzita Adelaide, Austrdlia
Dr. Robert Carlson, Univerzita Edinburgh, Sk6tsko
Mr. Sev Fluss,WMA a CIOMS, Zeneva, Svajciarsko
Prof. Euge nijus Gef enas, U n iverzita Vi I n i us, Litva
Dr. Delon Human, WMA, Ferney-Voltaire, FrancIzko
Dr. Girish Bobby Kapur, George Washington Univerzita, Washington,
DC, USA
Prof. N ual a Kenny, Da I hou s ie U n iverzita, Ha I ifax, Ka nada
Prof. Cheryl Cox Mocpherson, St. George’s Univerzita, Granada
Ms. Moreike Moeller, Medizinische Hochschule Hannover, Nemecko
Prof, Ferenc Oberfrank, Hungarian Academy of Sciences, Budapeid
Mad’arsko
Mr. Atif Rdhman, Khyber Medical College, Peshawar, Pakistan
Mr, Mohamed Swailem,Ban ha Facu lty of Medicine, Ban ha, Egypt a je-
ho desat spoluiiakov, ktori identifikovali slovd a vyrazy, ktore neboli
zrozumitelhe pre osoby, ktorfch rodnyim jazykom nie je angliitina
Sekciu etiky (Ethics Unit)WMA ciastotne podporuje neobmedzovany
edukahy grant poskytnuti spolotnosbu Johnson & Johnson.
–
{
1
I
.5
r .:::81::r:::l:
i rux,{& ,err3xrs x ::gi:::]:l
XWA CKSYX,S i.:i.’:::::ir
::Gt:la:li:
, g:
ruA CKSYX,x ri
:*l:il
Vliendkolegyne, kolegovia, $:l1
i:61’i:ir:
Svetovd asocidcia lekdrov (angl.World Medical Association -WMA) tgli:,
ako organizdcia zastreiujilca jednotliv6 ndrodn6 lekiirske spoloi- i€;itl
nosti, teda aj Slovenskil lekdrsku spoloinost’, predstavuje nezdvis- l:a:::::il
ld, celosvetovri profesijni organizdciu lekdrov s vysokou odbornou ;X:
amordlnouautoritou.Formuluje,vyjadrujeazastupujezdsadn6
postoje a nlzory lekdrov ako samostatnej, slobodnej profesie 1|:rir1i.l
v globdlnom meradle.
Jednou z najvliznamnejiich illoh WMA je dohliadat’ na ddsledne
uplatriovanie a rozvijanie lekiirskej etiky. V srjiasnosti sa okrem :ialltlliiil
udr2iavania neocenitelhej pokladnice,,mordlnej historickej pamd- llX.
te” prihliadajIcej na 5pecifick6 okolnosti a probl6my, ktore viedli ]t:ii::]ii,
k jej vzniku po ll. svetovej vojne (vyrovndvanie sa so skutotnostou ll*:
vojnov1ichzlotinovprotil,udSkosti,naktor1ichsavmenezvrdtenej
ideol6gie zriiastriovali aj lek6ri), WMA usiluje systematicky reflek- ::iit:::a:::l
tovat – predovietklim z profesijn6ho etick6ho hl’adiska – aktudlny ||.i;iii|1t.l
vfvoj mediciny a jej meniace sa postavenie a uplatnenie v inter- i:rlaii::.:
disciplindrnom kontexte v rozlitnlich syst6moch zdravotnictva :|Xl:
a zdravotnej starostlivosti po celom svete.
Zial; situdcie, v ktorfch srj lek6r a jeho pacient – vzhl’adom na roz- :iXi::l
liin6 nepriazniv6 okolnosti, na protikladn6, niekedy a2 bezohl’ad- :lll:::,
nd z6ujmy a silnejilce tlaky z ekonomick6ho alebo politick6ho ,11:::tl.,ll
hl’adiska – ohrozovan[ zneuiitlm ich 5pecifick6ho, zranitel’n6ho, :,,Xll
ii znevyihodnen6ho postavenia v spolotnosti (pacient z dovodu l:,:: ;1:l
svojej choroby alebo postihnutia, lekdr z d6vodu moriilnej via- illi::rt:
zanosti etickfmi princlpmi svojho povolania), sa v nezmenienej l*11:l1t
intenzite a naliehavosti, i ked’azda v odliSnejforme a obsahu, opa- ;1lllll
kujtj aj dnes. Preto je prdve v s(tasnom globalizovanom svete pre i:,,,.::}.,t
ilenov lekdrskej profesie mimoriadne ddleiit6 citit’ a prejavovat tXl,t
spolupatritnost’ k reipektovanej profesijnej organizdcii, ktord sa ,::rr1:lll
svojou existenciou a konanim stavia takemuto neblahemu vfvo- | 1
ju na odpor. Stdva sa tak uzniivanlim medzindrodnlm garantom ,,,,,,,,,,,,.
8
a zrkadlom kvality etickdho vztahu medzi lekilrom a pacientom,
ale aj kolegidlnych vztahov medzi lekdrmi navzdjom, medzi lekdr-
mi a inlimi zdravotnickymi pracovnikmi, ako aj stdle komplikova-
nejiich vzt’ahov medzi lekdrmi a Sirokou verejnost’ou, ktord vel’mi
citlivo vnima vlikon lekdrskeho povolania – ii u2 v beinej odbornej
praxi alebo vo vedeckom vlskume.
WMA nabiida – aj v dne5nej individualistickej, dynamickej dobe
rlichlo sa rozvijaj[cej vedy a novlch technol69ii, ktor6 charakte-
rizujri 6ru’informatneji’znalostneji ti,postmodernej’ spoloinos-
ti – k zachovaniu hlbokej ilcty voti d6stojnlm predstavitelbm
a utitelbm lekdrskej profesie, ktori ved0 aj v naiich iasoch 5tu-
dentov mediciny i mlad5ich kolegov neziStne a d6sledne v zmys-
le a v duchu starobylej, ale stille aktuiilnej Hippokratovej prisahy
k novlim profesijnlim vedomostiam a zrutnostiam. Je priznain6,
ie WMA nezabrida ani na konkrdtnu pomoc pacientom tretieho
sveta a na kolegiSlnu solidaritu s ich lekdrmi a ostatnfmi zdra-
votnickymi pracovnikmi, ktori neraz pracujri v nepredstavitel’ne
taiklich podmienkach, v situdcii krajneho nedostatku, ti rjtlaku.
Aj v krajin6ch s rozvinut;im zdravotnictvom WMA nabdda k so-
cidlne spravodliv6mu a efektivnemu vyuiivaniu limitovanlich
verejnfch zdrojov, ktor6 si, ii maj( byt zodpovedne vyileirova-
n6 na zabezpeienie primerane kvalitnej a dostupnej zdravotnej
starostlivosti.
Slovenskyi preklad Priruiky lekdrskejetlky WMA md ambiciu na-
pomdct vnd5at tento existenci6lne ddle2ity, neoddelitel’n1i etickli
rozmer do ndiho kaidodenn6ho mediclnskeho 2ivota – a pom6ct
ndm vracat sa iastejiie a hlbiie k prapodstate, k Ziv1im koreriom
niiiho povolania, ktor6 je prdve svojou etikou, svojim hlbokyim
rozmerom l’udskosti a vnimanlm existenci6lneho tajomstva ka2-
d6ho iloveka, tak6 vliznamn6, zvl6itne – a takd krdsne. Bez tohto
hlbok6ho zdkladu by sa naie povolanie mohlo stat nebezpetnou,
odluditenou aktivitou plnou narastaj0cich rizik – siltasnlich i bu-
ddcich…
Verime, 2e priruika oslovi a zaujme nielen naiich mladlich kole-
gov – medikov a lekdrov v ipecializainej priprave, ale 2e poslriZi
9
aj ako prileiitost, ii pomdcka na zamyslenie a’etick6 osvieienie’
aj kolegom, ktori ui maj( za sebou nejeden ndroinli rok aktivnej
lek6rskej praxe.
MUDr. lrina Sebova, CSc., MPH
generdlna sekret6rka
Slovenskej lekilrskej spoloinosti,
delegdtka pre spoluprdcu s WMA
Doc. MUDr. Jozef Glasa, CSc., PhD.
ilen Prezidia
Slovenskej lekiirskej spolotnosti,
vedtci Komisie pre bioetiku
Bratislava, August 2008
10
PREPFIOVOR
Dr. Delon Human
Generdlny tajomnik
World Medical Association
Je ai neuveritel’ne, ked’si uvedomime, 2e hoci zakladatelia lekarskej
etiky, ako napriklad Hippokrates, uverejnili svoje pr6ce pred viac ako
2000 rokmi, lekSrske povolanie nemalo al doteraz z5kladn6, v5eobec-
ne pouiivan6 kurikulum na vyiuibu lekdrskej etiky.
Cielbm tejto prvej Priruaky etiky WMA je vhodne vyplnit uvedenf
prdzdny priestor. Mdm velk[ cest v kr5tkosti Vam ju predstavit!
Podiatok prirutky siaha k 51. svetov6mu lekdrskemu zhromaideniu
(World Medical Assembly), ktor6 sa konalo roku 1999. Zhromaldeni
lekdri reprezentuj(ci lekdrske asocidcie z cel6ho sveta rozhod li,ddraz-
ne odpor0cat’ lekdrskym fakultam na celom svete zaradenie lekarskej
etiky a problematiky zdkladnlch ludsklch pr6v ako povinn6ho pred-
metu do ucebnyich osnov’i V s(lade s tymto rozhodnutim sa zacal aj
proces pripravy zdkladnej uiebnej pomocky lekdrskej etiky urcenej
vietkfm Studentom mediciny a lekdrom. Mala vych6dzat zo z6sad
a smernlc WMA, ale nemala byt sama osebe takouto smernicou, ci ofi-
cidlnym dokumentom. Preto je tato Prirucka vfsledkom ndrodneho,
globalneho, pripravneho a konzultain6ho procesu, ktoryi viedla a ko-
ordinovala Sekcia etiky WMA.
Modernd zdravotnd starostlivost prindia vel’mi komplexne a mno-
hostrann6 eticke dilemy. Ai prilii dasto Iek6ri nie sd pripraveniich
kvalifikovane rieiit. T6to publikacia je ipecidlne zostaven6 tak, aby
posilnila a podporila eticke uvaZovanie a prax lekdrov a aby poskyt-
la pomoc pri hl’adanietickfch rieienitfchto dilem. Nie je zoznamom
,,sprdvneho a nesprdvneho’i ale skor pokusom o posilnenie svedomia
lekara, ktord je zakladom kaideho sprdvneho a etickeho rozhodova-
nia. Na konci tejto knihy ndjdete niekolko pripadovlch 5tildii, ktor6
s[ urien6 na rozvijanie individualneho etick6ho uvaZovania, ako aj na
diskusiu v kolektive.
11
Ako lekari vieme, akou 4isadou je moinost’angaiovat sa vo vztahu
pacient – lekar. lde o jedineiny vzfah, ktoryi umoiriuje uplatnenie
odbornfch vedomosti a poskytovanie starostlivosti v rdmci etiky
a d6very. T6to priruika bola zostaven6 na obozndmenie sa s etickli’mi
probldmami v r6znych vztahoch, do ktoryich sf lekdri zainteresovani.
V centre viak vZdy ostdva vztah pacient – lekdr. V s{iasnosti je tento
vztah vystaven! r6znym tlakom v ddsledku nedostatku zdrojov, ako
aj inlich faktorov. Tato priruika poukazuje na nevyhnutnost posilnit
tento vztah prostrednictvom etickej praxe.
Napokon, vyjadrenie o rjstrednom postaveni pacienta sa dnes obja-
vuje prakticky v kaidej diskusii o lekarskej etike. Vdciina lekdrskych
spolocnosti uv6dza vo svojich zdkladn;ich dokumentoch,2e z etick6-
ho hl’adiska by najlepii zdujem kaid6ho konkr6tneho pacienta mal
byt prvoradlm pri kaidom rozhodovani o poskytnuti danej starostli-
vosti. Tdto Priruika etiky WMA splnidobre svoje poslanie vtedy, ked’
pomdie pripravit Studentov mediciny a lekdrov, aby boli schopni sa
lepiie orientovat v mnohyich narocnfch etickfch probl6moch, s kto-
r!’mi sa stretdvame v naiej kaidodennej praxi, a nachddzat’ efektivne
sp6soby, ako POSTAVIi PACIENTA NA PRVE MIESTO.
8,”$&dffix_3
co le ro lexAnsxn ETTKA?
Uvaiuj o nasledujrlcich pripadoch, ktor6 by sa mohli vyskytnft v le-
karskej praxi takmer v kaZdej krajine:
1. Dr. P., skfsenf a kvalifikovan! lekdr, prdve konti nocnrj sluibu
v stredne velkej vieobecnej nemocnici. Do nemocnice prdve pri-
viedli mlad[ 2enu v sprievode jej matky. Matka vzdpiitiodchadza,
hovoriac sestre na prijme, 2e musi dohliadnut na svoje ostatn6
deti. Pacientka vagindlne krvdca a ma siln6 bolesti. dr. p. ju vyiet-
ri a zisti, 2e ide bud’o samovolh;i alebo o vyvolanf potrat. Urobi
rlchlu dilataciu a kyretaZ a povie sestre, aby sa splitala pacient-
ky, ci si m6ie dovolit zostat v nemocnici dovtedy, klim to bude
jej zdravotn! stav vyiadovat. Dr. Q. strieda Dr. p., krorf odchddza
domov bez toho, aby sa porozprdval s pacientkou.
2. Dr. S. je stdle viac a viac znechutend pacientmi, ktori pridu k nej
bud’pred konzultdciou alebo po konzultdcii s inlim lekdrom tyi-
kajucej sa ich choroby. PovaZuje to za mrhanie zdravotnickych
zdrojov, ako aj za kontraproduktivne konanie pre zdravie pacien-
ta. Rozhodla sa ozndmit tlimto pacientom, 2e ich u2 nebude d’alej
lietitl ak budil pokraiovat v navitevovani inyich lekarov kv6li tej
istej chorobe. Zamf5l’a sa obrdtit sa aj na svoju ndrodnI lekdrsku
spoloinost (National Medical Association), aby iiadala vladu o za-
medzenie takehoto plytvania zdravotnickymi zdrojmi.
3. Dr. C., novoprijat! anesteziol69 v mestskej nemocnici, je znepo-
kojen! spravanim sa stariieho chirurga na operainej sdle. Tento
chirurg pouiiva zastarale techniky, co predl)uje trvanie operdcii,
ma za ndsledok viiiiie pooperadne bolesti a pred[2eny cas re-
konvalescencie. Navyie casto hovori surove vtipy o pacientoch,
do oiividne obtaiuje asistujuce sestry. Ako sluiobne podstatne
mladii clen timu sa dr. C. neodvaiuje kritizovat tohto chirurga
osobne alebo podat spr5vu nadriadenyim. Citi viak, Ze musi nieio
urobit na zlepienie tejto situdcie.
4. Dr. R., vieobecnil lekSrku pracujucu v malom vidieckom meste,
oslovila kontraktaind vliskumnd spoloinost (Contract Research
13
Organization * C.R.O.) s ponukou, aby sa z(iastnila na klinickom
skdiani nov6ho nesteroidov6ho protizapalov6ho lieku (NSAID) ur-
ien6ho na lieibu osteoartritidy. Ponuklijej uriitil finaninI sumu
za ka2d6ho pacienta, ktor6ho zaradi do tohto skil5ania. Zdstupca
C.R.O. ju ubezpetuje, ie toto klinick6 skfianie m5 vietky potreb-
n6 povolenia, vrdtane stanoviska etickej komisie. Dr. R. sa nikdy
predtyim nez[iastnila na klinickom sk[5ania teii sa, ie md takrito
moZnost, ako aj osobitnlT zarobok. Silhlasi, ie sa bez d’aliieho in-
formovania sa o vedeckych alebo eticklich aspektoch na danom
sk[iani z(iastni.
Kaidy zuveden;ich pripadov n5s podnecuje k etick6mu uvaZovaniu,
D5vaj[ podnet na otdzky o spr5vani sa lekdrov a o ich rozhodovani.
Nie s[ to odborne, ci technickd otazky typu, ako lietit diabetes, ale-
bo ako vykonat dvojitlf bypas, ale otazky o zdsaddch, prdvach a po-
vinnostiach. Lekdri s[ konfrontovani s timito otdzkami rovnako ako
s otdzkami odbornfmi a technicklmi.
V lekarskej praxi, nezdvisle od danej Specializdcie alebo prostredia, sa
niektore ot6zky zodpovedajil l’ahiie ako in6. Napravenie jednoduchej
zlomeniny a zoiitie l’ahkej trinej rany nepredstavuje narocne ulohy
pre lekdrov, ktori su zvyknuti vykondvat tieto vyikony.
Na druhej strane m6Zu byt aj vel’mi odliSn6 nazory a nejasnosti v tom,
ako lietit urcite choroby, a to dokonca aj choroby beine, akyimi sr1 na-
priklad tuberkuloza a zvfienf krvnyi tlak. Ani etick6 otdzky v medicine
nie s[ vietky rovnocenn6. Niektore moino zodpovedat pomerne l’ah-
ko. Je to najmd preto,2e existuje vieobecne roziiren;i ndzor na to, ako
sprdvne reagovat v danej situdcii (napriklad, lekari si vidy majrl vyiia-
dat suhlas pacientov s ich zaradenim do vyiskumu). lne mdiu byt ove-
l’a ndrotnejiie. ObzvlSit tie, na ktore eite nie je ustalenf ndzor, alebo
v pripadoch, ked’kaid6 alternativa rieienia md uriit6 nedostatky (na-
priklad pridelbvan ie obmedzenfch zd rojov na lekdrsku starostlivost).
Co teda presne etika je a ako pomdha lekdrom pri rieieni tyichto
otdzok? Jednoducho povedane – etika je ittidium moralky – d6klad- :::::::,::::,i
n6, metodicke uvaZovanie a analyza mordlnych rozhodnuti a sprdva-
nia, ii ui v minulosti, s[casnosti alebo v budfcnosti. Mordlka pred-
stavuje hodnotovrj dimenziu l’udsk6ho rozhodovania a sprdvania. Rei
moralky zahfna tak6 podstatne mend ako prdva, povinnosti a sluS-
:::a::::i:iaiili
..il:i::lrlilllill
w’t!
14
nost, a pridavn6 mend ako dobryi a zl! (alebo zlomyselhf), spr6vny
a nesprdvny, spravodlivf a nespravodlivf. Podl’a tak6hoto vymedzenia
je etika viac zdleiitostou vedomosti, klfm morSlka viac zdleZitostou
konania. lch blizky vztah je dan! poslanim etiky, ktora sa usiluje po-
skytn[t raciondlne kriteri6 pre to, aby sa dlovek rozhodoval sprdvaf sa
sk6r uriityim spdsobom a nie in!m.
Ked2e etika sa zaoberd kaidou strdn-
kou l’udskeho sprdvania a rozhodo-
vania, predstavuje velmi rozsiahly
a komplexn! 5tudijn17 odbor s mnohf-
mi odliSnfmi odvetviami a Specializa-
ciami. Tdto priruika sa zameriava na
lekiirsku etiku – odvetvie etiky, ktor6
sa zaoberd mor6lnymi probl6mami
v lekSrskej praxi. Lek6rska etika velmi
tizko s(visi, ale nie je riplne totoind
s bioetikou (biomedicinskou etikou).
Klim sa lekdrska etika sfstreduje na otdzky pochddzajrice z lekdrskej
praxe, bioetika je velmi rozsiahlou disciplinou, ktord sa zaoberd mor6l-
nymi otdzkami vznikaj[cimi rozvojom biologicklich vednlich odborov
vo vSeobecnosti. Bioetika sa liSi od lekdrskej etiky aj v tom, Ze nevyZa-
duje prijatie istfch tradiinyich hodn6t, ktore (ako sa uvddza v kapitole
2) tvoria z6klad pre lekdrsku etiku.
Ako akademickS disciplina si lekdrska etika vyvinula vlastnf ipecia-
lizovanli slovnik. Zahfria vel’a pojmov, ktor6 boli prevzat6 z filozofie.
Prirucka nepredpokladd u titatelbv predchadzajIce znalosti filozofie,
a preto sa definfcie kl’fiovyfch pojmov uvddzajil bud’priamo na mieste,
kde sa prv! raz vyskytnil v texte, alebo v slovniku na konci prirutky.
PREEO STUOOvnT LEKARSKU ETIKU?
,Pokial’ je lekdr dobre informovanli a Sikovnyi v klinickej praxi, etika nie
je d6leZita.”
,,Etika sa vyutuje v rodine, a nie na medicinel’
,,Lekdrska etika sa uii pozorovanlm, ako sa sprSvajI star5[ lekdri, nie
z kn[h alebo z predndiok.”
15
,Etika je doleiita, ale naie uiebnd osnovy srl uZ aj tak preplnen6 a nie
je tam miesto pre vyucovanie lekarskej etikyl’
Tieto argumenty sri len niektor6 z mnohfch, ktor6 sa uvddzajf proti
uznaniu vliznamn6ho postavenia etiky v udebnlich osnov6ch lek6r-
skych fakrilt. Kaidy z nich je tiastotne, ale len tiastoine, opodstatne-
ni. Stele viac si lek6rske fakulty na celom svete uvedomujri, Ze musia
itudentom poskytnit primeranli ias a prostriedky na itfdium etiky.
V tomto smere majf vyraznu podporu zo strany organizdcii, aklmi
s[ Svetov6 asociScia lekSrov (World Medical Association) a Svetovd
federdcia lekdrskeho vzdeldvania (World Federation for Medical Edu-
cation) (pozri Dodatok C).
Vlznam etiky vo vzdeldvani lek6rov bude zrejmy v celej tejto prirui-
ke. Moino zhrnit, ie etika je aj vidy bola d6leiitou srjiastou lekdr-
skej praxe. Eticke principy, aklmi sri
reipektovanie osoby, informovan;i sri-
hlas a mlianlivost, tvoria nevyhnutnli
zaklad pre vztah lek6r – pacient. Apli-
kdcia tfchto princfpov v Specificklch
situdciSch je v5ak iasto probl6mom.
Je to tak aj preto,2e lekdri, pacienti,
ich rodinni prisluinici a ostatn! zdra-
votnicky persondl m6iu mat rozdiel-
ny ndzor na to, ak6 konanie je v da-
nej situdcii sprdvne. Stildium etiky
pripravuje Studentov mediciny, aby
boli schopnf rozoznal zloiit6 situdcie
a vyrovnat sa s nimi raciondlnym sp6-
sobom a v duchu osvojeniich eticklch
z6sad. Etika je d6leiitd aj pri posobeni lekdra v danej spoloinosti, vo
vztahu s kolegami, ako aj pre vykondvanie lekarskeho 4iskumu.
LEKARSKA ETIKA, PROFESIONALIZMUS LEKARA,
EUDSKE PRAVA A ZAKON
Kapitola I ukazuje, ie etika je integrdlnou sicastou mediciny mini-
mdlne ui od tias Hippokrata, gr6ckeho lekdra z 5. storotia pred n.1.,
ktor! sa povaZuje za zakladatel’a lekdrskejetiky. Od Hippokrata pochd-
dza mySlienka chdpania mediciny ako
povolania (profesie), priiom lekari
skladajri verejnf sl’ub (prisaha), ktorlim
sa zavdzujri, ie zdujem svojich pacien-
tov postavia nad svoj osobn! zdujem
(pozri bliZiie vysvetlenie v kapitole 3).
Tento blizky vztah etiky a profesiona-
lizmu bude zrejm,i v celej prirutke.
V sritasnosti lekdrsku etiku vlrazne
ovplyvriuje vfvoj v oblasti l’udsgich
pr6v. V pluralistickom a multikultu-
rdlnom svete s mnohlmi odliinfmi
mordlnymi tradiciami m6Zu pr6ve kl’rjiov6 medzindrodn6 dohody
o ludskfch prdvach poskytntt zaklad pre takf lekdrsku etiku, ktor6
bude akceptovatel’nd bez obmedzenia ndrodnfmi a kultrirnymi hra-
nicami. Lekdri musia navyie tasto rieiit’ mediclnske probl6my, ktor6
sri dosledkom poruSovania ludsklch prdv aklimi s( napriklad n6silna
migrdcia a mutenie. Dotfka sa ich znaine aj debata o tom, ti prdvo na
zdravotnI starostlivost patri medzi z6kladne l’udsk6 prdva. Odpoved’
na tilto otdzku totiZ do znatnej miery uriuje, kto md v danej krajine
prlstup k lekdrskej starostlivosti. V tejto prirucke sa otdzkam l’udsklich
prdv venuje ndleiitS pozornostl kedZe vfznamne ovplyvriujri lekdrsku
prax.
Lekdrska etika ilzko srivisi s pr6vom. Vo vdiSine krajin existujri zilkony,
ktor6 urcujri, ako maju lekdri postupovat pri rieieni etickich otdzok
v starostlivosti o pacienta a vo vliskume. Stdtne organy, ktor6 udelujil
licenciu na vlikon lekdrskeho povolania, ako aj stavovsk6 organizd-
cie v tej-ktorej krajine, moiu navyie potrestat a aj trestaj( lek6rov za
poruienia etiky. Ale etika a prdvo nie sil identicke. Etika tasto uriuje
vyiiie itandardy sprSvania sa ako prdvo. Niekedy dokonca vyiaduje,
aby lekari nereipektovali tak6 zakony, ktor6 by ich nftili sprdvat sa
neeticky. Ztkony sa v r6znych krajinach pomerne vyrazne odliiujri,
klim etiku moino aplikovat aj bez obmedzenia ndrodnfmi hranicami.
Aj preto sa tdto priruika s[streduje sk6r na etiku ako na prdvo.
18
Kep&Tffie-d& pffiwe
il”*L&druE* €M&$AJEKYffi M$$YEKY M-ffi KEM$KffiJ KYXKY
s
r*&
$
rs
s
!$
$
co te ruR nneotcirue zvlA5rrurr
Takmer v kaZdom historickom obdobi a takmer v kaidej iasti sve-
ta byt lekdrom znamenalo vZdy niedo zvl55tne. ludia iiadaj[ lekiira
o pomoc vo svojich najnaliehavejiich potrebdch – hl’adajil [l’avu od
bolesti a trdpenia a prinavrdtenie zdravia, ii duievnej pohody. Dovo-
luju lekdrovi vidietl dotfkat sa a manipulovat s kaidou iastou ich tela,
dokonca aj s tou najintimnejSou. Robia tak preto, lebo veria, ie lekdri
konajil v ich najlepSom zdujme.
Postavenie lekdra je v r6znych kraji-
ndch odli5n6, ba odliSuje sa aj v rdm-
ci danej krajiny. Vo vieobecnosti sa
viak zdd, ie prestii lekdra sk6r upa-
d6. Mnoho lekdrov pocituje, ie u2 nie
s[ natol’ko reipektovani ako kedysi.
V niektoryich krajindch sa riadenie
zdravotnej starostlivosti plynule po-
sunulo od lek6rov do rdk profesionalnych manai6rov a uradnikov.
Niektori z nich majil tendenciu vnimat lekdrov sk6r ako prekdiku
nei ako partnerov pri zdravotn[ckych reformSch. Pacienti, ktori ke-
dysi akceptovali nariadenia lekdrov bezpodmieneine, dnes niekedy
poZaduju, aby lekdr obh5jil svoje odporfiania, pokial’sa liiia od riid,
ktord ziskali od in6ho lekdra alebo z internetu. Niekto16 vf kony, kto-
re boli kedysi schopni vykondvat len lekdri, vykondvajI teraz techni-
ci, sestry, ii zdchrandri.
Napriek tlmto zmendm, ktore vliznamne ovplyvriujri postavenie le-
kdra, medicina aj nad’alej zostdva
povolanim, ktord vysoko hodnotia
chori ludia. Ti, ktori potrebujri jej
sluiby. Aj nad’alej prit’ahuje vel’kf
potet tich najtalentovanej5ich,
najpracovitejiich a najzanietenej-
iich Studentov. V zdujme naplnenia
oiakdvani pacientov aj Studentov
je d6leiit6, aby lek6ri poznali a bo-
li vo svojej praxi schopni prikladne
vyjadrovat khiiov6 hodnoty medi-
21
ciny, najmd sf cit, kvalifikdciu a samostatnost. Tieto hodnoty spoloi-
ne s reSpektovanim zSkladnyich ludskfch pr6v tvoria zdklad lekdrskej
etikY.
EO TT ruN LEKARSKEJ ETIKE ZVLASTNE?
Sricit, kvalifikdcia a samostatnost sa nespdjajI vfhradne s medicinou.
Od lek6rov sa viak ocak5va, aby tieto vlastnosti stelesriovali vo vy55ej
miere ako iniludia, vr6tane prisluinlkov r6znych inlich zamestnani.
Sricit, definovanf ako porozumenie a riiast na utrpeni druh6ho ilo-
veka, je nevyhnutn! pre praktizovanie mediciny. Aby lekdri mohli
rieSit probl6my dan6ho pacienta, lek5ri musia sprdvne identifikovat
sympt6my, ktor6 pacient preZlva, ako aj ich priiiny, a musia sa usilo-
vat pom6ct pacientovi, aby dosiahol rLl’avu. Pacienti reagujti na lietbu
lepiie, ked’citia, Ze lekar si uvedomuje ich obavy a lieii ich komplexne
– nielen ich chorobu.
Vysokf stuperi kvalifik5cie sa od lekdra otak6va i poiaduje. Nedosta-
tok kvalifikdcie m62e mat za ndsledok smrt pacienta alebo zdvaZne
poSkodenie jeho zdravia. Lekdri absolvujI dlh6 obdobie Specializai-
nej pripravy, v ktorom nadobfdajt svoju kvalifikaciu. Vzhl’adom na
rlchly rozvoj medicinskych poznatkov je vSak udrianie si kvalifik6cie
na ilrovni doby ndroinou flohou. Navy5e tu nejde len o vedeck6 po-
znatky a technickf zruinost’, ktor6 si majri rozvijat. Tlka sa to aj ich
vedomosti, schopnostf a postojov v oblasti etiky, io stivisi s nov11’mi
eticklmi otdzkami, ktor6 prinSSajri zmeny lekdrskej praxe a jej sociSl-
neho a politick6ho prostredia.
Samostatnost’ (auton6mia), alebo slobodn6 rozhodovanie, je z6-
sadnou hodnotou mediciny, ktor6 sa rokmi azda najviac zmenila. Jed-
notlivi lek6ri sa tradidne teiili vysok6mu stuptiu klinickej autonomie
pri rozhodovani o tom, ako lietit,svojich pacientov. Lekdri ako celok
(lekdrska profesia) mali moinost slobodne uriovat Standardy lekdr-
skeho vzdelania a lek6rskej praxe. Ako je zrejm6 vo vietklich dastiach
tejto prirudky, oba tieto sp6soby uplatirovania lekarskej auton6mie
boli v mnohfch krajindch obmedzen6 vlddou a inlimi autoritami, kto-
rd zaiali lek5rov viac kontrolovat. Aj napriek tlimto vplyvom si lek6ri
nad’alej vaiia svoju klinickti a profesijnri auton6miu a snaZia sa to naj-
22
viac si ju udriat. Zdroveri lekiiri na celom svete postupne akceptujri
autonomiu pacienta. Znamend to, ie pacienti by mali maf koneine
rozhodnutie v otdzkach, ktore sa ich priamo dotyikajd. Tdto prirudka
sa zaoberd aj prikladmi potencidlnych konfliktov medzi auton6miou
lekdra a reipektovanim auton6mie pacienta.
Okrem toho, ie sa striktne pridfia uvedenlich troch zakladnlich hod-
ndt, lekdrska etika sa od vieobecnej etiky, aplikovatel’nej pre kaidd-
ho, odliiuje aj tym, Ze sa vyhlasuje verejne vo forme slubu (prfsahy),
akou je napriklad Zenevskii deklariicia Svetovej asocidcie lek6rov
23
(World Medical Association Declaration of Geneva), a/alebo vo for-
me k6dexu. Prisaha a k6dex sa v rdznych krajindch li5ia. Ba m6Zu byt’
odliSn6 aj v r6mci jednej krajiny. Majti vSak mnoho spoloinlich zna-
kov, vrdtane sl’ubu, ie lekari budti vidy klastzdujem pacienta nad svoj
vlastnf zdujem, nebudu diskriminovat pacientov na zdklade ich rasy,
ndboZenstva alebo na zdklade infch d6vodov stivisiacich s l’udskfmi
prdvami, budil chranit d6vernost informdcii ziskanfch od pacienta
a poskytnf urgentnu starostlivost kaid6mu, kto ju potrebuje.
KTO ROZHODUJE O TOM, EO JT ETICKE?
Etika je pluralisticka. Jednotlivci sa nezhodnf medzi sebou na tom,
io je sprdvne a io nie, a aj ked’sa zhodnf, tak moZno z odliinlich
d6vodov. V niektorfch spoloinostiach sa tieto rozdiely povaZujI za
norm6lne. Jednotlivcovi sa v nich poskytuje velky priestor slobodne
konat’tak, ako to povaiuje za vhodne, pokial’sa tlim nenar[iaju prdva
inlch. V tradicnejilch spolotnostiach viak iasto prevldda urtit! etickli
ndzor a blva tu aj viiiii spolodenskf tlak, niekedy podloZenf zakonmi
usmerfiujuci konanie urcitfm sp6sobom. V taklchto spoloinostiach
majrl kultura a n6boienstvo tasto dominantn6 postavenie pri urdova-
ni etick6ho sprdvania.
Odpoved’na ot6zku:,,Kto rozhoduje o tom, do je etick6 vo vieobec-
nosti?’, sa odliSuje medzi r6znymi spoloinostami, ba dokonca aj
v rdmci jednej spoloinosti. V liberalnych spoloinostiach maju jed-
notlivci vo vel’kej miere moinost sa slobodne rozhodn[t o tom, to
je podl’a nich eticke, i ked’budu pritom pravdepodobne ovplyvneni
svojou rodinou, priatel’mi, ndboienstvom, mediami a inlmi vonkaj-
ifmi vplyvmi. V tradiinfch spolodnostiach majtl zvycajne predstavi-
telia rodiny alebo rodinneho klanu, naboZensk6 autority alebo poli-
ticki vodcovia v;iznamnejiiu ilohu ako jednotlivci pri rozhodovani
o tom, ao je eticke.
Aj napriek tymto rozdielom sa zdd, 2e viitiina l’udi sa vie zhodnit na
uriitlch zakladnlich eticklch principoch, osobitne na tfch, ktor6 boli
ako zdkladn6 l’udske prdva proklamovan6 vo VSeobecnej deklar6cii
lirdskfch priiv Organiziicie spojenfch n6rodov (United Nations
Universal Declaration of Human Rights) a v inyich vieobecne ak-
ceptovanych a ofici6lne prijatfch dokumentoch. ludsk6 prava, ktor6
24
sri SpeciSlne ddle2ite pre lek5rsku etiku, zahftiajI prdvo na iivot, pr6-
vo na zamedzenie diskrimindcie, t;irania a krut6ho, neludsk6ho ale-
bo poniZujfceho zaobchddzania, prdvo na slobodu ndzoru a prejavu,
na rovnocennli pristup k verejnyim sluibam vo vlastnej krajine a pr6vo
na lekdrsku starostlivost.
Pre lekdrov viak mala otdzka: ,,Kto rozhoduje o tom, to je etick6?”
ai do ned6vna trochu inf odpoved’neZ pre l’udf vo vSeobecnosti.
V priebehu storoti si totii lek6rska profesia vypracovala vlastn6
itandardy na usmernovanie sprdvania svojich tlenov. Sri vyjadre-
n6 v etickich k6dexoch a v podobnlch zdsadnlch dokumentoch.
V globdlnom meradle vydala Svetovd asoci6cia lekdrov (WMA) iiro-
ku ik6lu etickfch vyhl6seni, ktor6 Specifikuju spravanie poZadovan6
od lekdrov bez ohl’adu na to, kde Zijri a pracuju. V mnohyich, ak aj
nie vo v5etklch krajindch boli za vypracovanie a presadzovanie pri-
sluinyich etickfch itandardov zodpovedn6 lek6rske asocidcie. Podl’a
prlstupu tej-ktorej krajiny k lek6rskemu prSvu m6Zu mat tieto Stan-
dardy aj pr6vny status.
Privil69ium lekdrskej profesie pri uriovani vlastnyich eticklch itandar-
dov viak nikdy nebolo absohitne. Napriklad:
. Lekari boli vidy podriadeni vieobecnfm z6konom danej krajiny
– a boli aj prisluine potrestani, pokial’konali v rozpore s tlmito
zdkonmi.
. Niektore lekarske organizdcie s[ silne ovplyvfiovan6 n6boZen-
sklim uienim, do kladie na ich ilenov aj d’al5ie z6viizky okrem tyich,
ktore s[ platn6 pre vietkfch lekdrov.
. V mnohyfch krajin6ch maj( organizdcie, ktor6 v sutasnosti s.tano-
vuj0 Standardy spr6vania sa lekdrov a monitorujI ich dodriiava-
nie, vyznamn! podet dlenov – nelek6-
rov.
Eticke predpisy lekdrskych asocidcil
majf sk6r v5eobecn! charakter. Ne-
m62u sa zaoberat kaidou situdciou,
s ktorou by sa mohli lek6ri poias svo-
jej praxe stretnrjt. Vo viit5ine situacii
sa lekdri musia sami rozhodn[t, ako sa
25
sprdvne zachovat. Pri tomto rozhodovanije vSak uiitocn6 vediet ako
by postupovali ini lekdri v podobnlch situaci6ch. K6dexy lek6rskej
eiiky a ofici6lne vyjadrenia (lekdrskych asocidcii) odr6iajil vieobecn!
konsenzus o tom, ako maju lekdri konat. Tieto dokumenty by sa mali
plne reipektovat, ak by sa nevyskytli z6vain6 d6vody kona{ inak.
MENi SA LEKARSKA ETIKA?
Nepochybne sa niektor6 aspekty lekarskej etiky postupne menili. Do-
ned6vna mali lekdri prdvo aj povinnost rozhodn(t o tom, ako maju
byt pacienti lieieni, a nebolo ich povinnostou ziskavat (a zdokumen-
tovat) vfslovnyi informovanli stihlas pacienta. Na rozdiel od toho sa
verzia Deklar5cie o pr6vach pacientov Svetovej asocidcie lekiirov
(WMA Declaration on the Rights of the Patient) z roku 1995 zati-
na takfmto vyhlSsenim:,,Vztah medzi lek6rmi, ich pacientmi a iir5ou
spoloinostou zaznamenal v s0dasnosti vfznamn6 zmeny. Klm lekar
by mal vidy konat v silade so svojim svedomim a vZdy v najlepSom
z6ujme pacienta, rovnak6 r,isilie sa musivynaloiit na to, aby sa pacien-
tovi zabezpeiila auton6mia a spravodlivostJ’
Mnohi si myslia, 2e s[ sami sebe akoby prim6rnymi poskytovatel:
mi zdravotnej starostlivosti a 2e flohou lekSra je sprdvat sa skdr iba
ako ich konzultant alebo inStruktor.
Hoci toto zddraziovanie starostlivosti
o seba sam6ho nie je eite prilii iast6,
zd6 sa, ie sa postupne roz5iruje a je
priznain6 pre celkov! vlivin vztahov
pacienta a lekdra.Tento vztah by v po-
rovnani s predchadzajfcim obdobim
mohol priniest aj nov6, odliSnd etickd
povinnosti lekdrov.
Lekdri sa doned6vna museli zodpovedat najmii sebe samlim, svojim
kolegom – lekdrom a v pripade veriacich Bohu. V siliasnosti sa musia
navySe zodpovedat svojim pacientom, ako aj tretim strandm, ak!’mi
s[ nemocnice a zdravotn6 poistovne, licentn6 a Stdtne regulatn6 or-
gdny, a iasto aj sridy. Tdto zodpovednost voii r6znym strandm m6ie
byt niekedy zdrojom rozporov, ako to uvidlme pri preberaniprobl6mu
dvojitej lojality v kapitole 3.
26
Lekdrska etika sa zmenila inak. Udast na potrate bola ai doneddvna
zakAzand v lekdrskych kodexoch etiky, ale v suiasnosti ju toleruju, za
urdityich podmienok, lekari v mnohfch krajinach. Kim v traditnej le-
kdrskej etike jedinou zodpovednostou lekara bola ich zodpovednost
k jednotlivlm pacientom, v suiasnosti sa vieobecne srjhlasf ie lekdri
by malizvaiit aj potreby spolodnosti, napriklad v prerozdelbvanivzdc-
nych zdrojov zdravotnej starostlivosti (pozri kapitolu 3).
Pokrok v oblasti lekarskych vied a v technol6gidch nastol’uje nov6
etick6 otdzky, ktore nemoZno dobre zodpovedat v rdmci tradicnej
lekdrskej etiky. Asistovand reprodu kcia, genetika, zdravotn icka infor-
matika, ai technologie zameran6 na predl2ovanie a zlepienie kvality
iivola,z ktorfch kaida sivyiaduje priamu rjcast’ lekara, majI velkli po-
tencidl byt na jednej strane prinosom pre pacientov, na druhej strane
viak predstavuju aj urtite riziko. To z6visi od sposobu a podmienok,
za akfch sa uvedil do praxe. Ak chcd lekdrske asoci6cie pom6ct lekd-
rom pri rozhodovanisa, di a za akfch podmienok by sa mali zildastnit
na tichto aktivit6ch, musia pri analiize danlfch etickfch problemov
pouiit aj in6 vhodne metody, ne2 ako sa len spoliehat na ui existu-
jdce eticke k6dexy.
Napriek tfmto ocividnyim zmendm lekarskej etiky lekdri vo vieobec-
nosti suhlasia s t1i’m, ie zdkladn6 hodnoty a etick6 principy mediciny
sa nemenia, alebo by sa aspon menit nemali. pretoie ludia budri vidy
trpiet na r6zne choroby, aj nad’alej budil potrebovat sucitnlich, schop-
nyich a samostatnfch lekdrov, ktori sa budrj o nich starat.
JE LEKARSKA ETIKA ODLISNA
V ROZNYCH KRAJINACH?
Podobne ako sa lekdrska etika meni v priebehu iasu, ked’reaguje na
rozvoj lekdrskej vedy a technol6gii a na hodnotov6 zmeny v spoloc-
nosti v zdvislosti od tichto istlich faktoroy odliiuje sa aj v roznych
krajindch. Napriklad ndzory na eutandziu sa medzi jednotlivlfmi na-
rodnlimi lekdrskymi spoloinostami v1i’znamne odliiujtl. Niekto16
spolocnostiju jasne odmietajf, postoj inich je neutrdlny a minimdlne
jedna – Holandskd krSlbvskd lekdrska asocidcia (Royal Dutch Medical
Association) ju za urcitfch podmienok akceptuje. podobne v otdzke
=–
274
zdravotnej starostlivosti niektor6 ndrodne lekSrske asociScie pod- glrl
io*J|.i |,ounort vietklich obcanov, klm ine s[ ochotn6 tolerovat’ aj ii$ii:li]
znainu nerovnost. V niektorli’ch krajindch je vliraznf zdujem o etic- €..1:t
t<e otazry prin55an6 modernlmi medicfnskymi technol6giami, k1?m lg'..:;…
v r.'a;inacr-|, ktor6 nemaju pristup k timto technol6gidm, tak6to eticke $
otdzly nevznikaju. V mnohlch krajin6ch s[ lekSri presveddeni, ie vl5- ::gli
da icli nebude niltit konat neeticky, kfm v inlich krajindch nemusibyt ll*:1;.,
splnenieeticklchzdvdzkovprelek6ravobecjednoduch6(naprikladg::i
zachovanie mlianlivosti pri po2iadavk5ch policie alebo armddy ozna- g '
:,S:rilt:
movat,,podozriv6" zranenia).
r,. :,,r:r,:l
Aj ked'sa uvedenti rozdiely m62u zdat vliznamn6, podobnosti sti &
ovel'a vijiiie. Lek6ri na celom svete maj[ vel'a spolocn6ho a, ked' ::Xi:::.:
sa stretnil na pdde organizdcii, akou je WMA, zvyiajne s[ schop- 11*]1l::ll
ni dosiahnut dohodu aj v spornlich eticklch otSzkach, aj ked'si to ,:::iii':i,,:::
tasto vyiaduje dlhiiu diskusiu. Zakladn6 hodnoty lek6rskej etiky, ,,,,, ..,.,,,:
ak!mi sil sticit, kvalifikacia a samostatnost, spolu so skusenostami rr::.rrr'ri:::l
a ichopnostami lekdrov vo vztahu k najr6znejiim aspektom medi- f*
ciny a zdravotnej starostlivosti, poskytuje spol'ahliv! zdklad pre hl'a- ;f*
Lllly d zulovulllEJ JLorvJtrrv
danie takich rieieni etickfch otdzok, kto16 sil v najlepSom z6ujme :1;::r;
jednotlivfch pacientov, obcanov, ako aj zdravotnej starostlivosti vo :;;:::::':l':
vieobecnosti.
Olonnwmn
Ako jedina medzin6rodnd organizdcia, ktor6 sa usiluje reprezentovat
v5etkyich lek6rov bez ohl'adu na ich ndrodnost, alebo ipecializdciu, l,
WMA sa ujala ilohy vymedzit vieobecn6 zasady (itandardy) lek6rskej i;;.a:;
etiky, ktor6 by boli pou2itel'n6 na celom svete. Od svojho vzniku roku .';ll,
1947 WMA pracovala na tom, aby sa zamedzilo opakovaniu neetic- .r11
keho sprdvania sa, ktoreho sa dopustill lek6ri v nacistickom Nemecku .,..tit
a inde. Prvou ilohou WMA bola uprava Hippokratovej prisahy pre po-
treby 20. storocia. Vlsledkom tohto tisilia bola Zenevsk6 deklar6cia
(WMA Declaration of Geneva) prijata na druhom valnom zhromaZ- ,aat..i..,.
deniWMA (1948). Odvtedy bola viackr6t novelizovan6, naposledy ro-
ku 1994. Nasledujricou tllohou bolo vypracovanie Medzin6rodn6ho ,;;.
k6dexu lekiirskej etiky (lnternational Code of Medical Ethics), 1:::.tl:
ktorf bol schvalenf na tretom valnom zhromaideniWMA roku 1949 ,lf
28
a novelizovany v rokoch 1 968 a I 983. V sfiasnosti sa pripravuje d'aliia
noveliz6cia k6dexu. Daliou tilohou bolo vypracovanie etickfch smer-
nic pre vykondvanie vfskumu na ludbch. Trvalo to omnoho dlhiie
ako vypracovanie prvfch dvoch dokumentov; ai roku 1964 boli tieto
smernice schvdlen6 ako Helsinskii deklariicia (WMA Declaration of
Helsinki). Aj tento dokument bol opakovane revidovan!, naposledy
roku 2000.
Okrem vypracovania uveden'i1ch zit-
kladnlich etickfch dokumentov vy-
dala WMA stanoviskd k viac ako 100
r6znym Specificklim probl6mom,
z ktorlich vdiSina je etick6ho charak-
teru a niektor6 sa zaoberaj( socidlno-
-medicinskymi otdzkami, vrdtane le-
k6rskeho vzdeldvania a problematiky
zdravotnickych syst6mov. Valn6 zhro-
ma2denie WMA kaidorotne reviduje niektor6 z existujrlcich smernic
a/alebo prijima nove.
AKO SAWMA ROZHODUJE OTOM,
co le eilcxEl
Dosiahnutie medzindrodnej dohody o kontroverznlich etickfch
otdzkach nie je vobec l'ahka (loha, a to aniv rdmci takej relativne s[-
drinej skupiny osob, akou sri lekdri. WMA zabezpetuje, ie jej etick6
smernice vyjadruj[ srjhlas (konsenzus) v danej veci tak, ie na prija-
tie novfch alebo revidovanlch dokumentov valnlim zhromaidenim
WMA vyiaduje 7570 viiciinu. Pod-
mienkou na dosiahnutie tak6hoto
konsenzu je predchadzajdca iiroka
konzultdcia ndvrhov vyhldseni, sta-
rostliv6 vyhodnotenie pripomie-
nok Vfborom WMA pre lekdrsku
etiku (WMA Medical Ethics Com-
mittee) a niekedy aj ipecialne vy-
menovanou pracovnou skupinou,
opakovane fpravy textov a tasto
29
opiit ich nov6 konzultScie. Tento proces m6ie byt zdfhavli, v z6vis-
losti od komplexnosti a/alebo novosti dan6ho probl6mu. Napriklad
prdce na poslednej revizii Helsinskej deklar6cie sa zatali ui zaiiat-
kom roka 1997. Dokoniend viak bola ai v okt6bri roku 2000. Ale aj
po prijati novelizovaneho textu zostali niektor6 ot6zky nedorieien6
a d'alej sa nimi zaober6 Vlibor WMA pre lekdrsku etiku, ako aj d'al5ie
pracovn6 skuPinY.
Kvalitn! priebeh cel6ho procesu pripravy etickfch smernlc je nevy-
hnutnou podmienkou hodnotn6ho vlisledku, ale s6m osebe ho neza-
rutuje. Pri rozhodovani o tom, io je etick6, WMA ierpd z dlhej tradicie
lekdnkej etiky, ako sa to odzrkadl'uje aj v jej predchadzajfcich etic-
kyich vyhlSseniach. Prihliada aj na in6 existujf ce stanoviskd k dan6mu
probl6mu, a to tak postoje narodnlch
alebo medzinSrodnlich organizdcii,
ako aj ndzory jednotlivcov kvalifiko-
vanfch v lekdrskej etike. V niektorlch
otdzkach, akou je napriklad infor-
movanli sihlas, je stanovisko WMA
bllzke n6zoru viiciiny. V inlich otdz-
kach, napriklad v otdzke ddvernosti
osobne identifi kovatelhej informdcie
o zdravotnom stave osoby, bude po-
trebn6 stanovisko lekdrov energicky
presadzovat voii z6ujmom vlddy, ria-
diacich ildnkov zdravotnickych sys-
t6mov a/alebo komertnlim z6ujmom
priemyslu. Uriujricou irtou pristupu
WMA k etickyim otdzkam je jednoznain6 prednos{ ktor6 sa priznS-
va zdujmom jednotliv6ho pacienta alebo riiastnika vlskumu. Podl'a
Zenevskej deklariicie (WMA Declaration of Geneva) lekSr sl'ubuje:
,,Zdravie pacienta bude mojim prvoradlim z6ujmomJ'A Helsinsk6 de-
klar6cia (WMA Declaration of Helsinki) uvddza:,,Pri lek6rskom vf-
skume musi mat dobro jednotliveho riiastnika na vliskume prednost
pred z6ujmami vedy a spolocnostiJ'
—
i::::::itia::r:
,a:::ia::i:,:il::
:::r:a:::::l:,
iil:],,:,:::l
,lr:
aa::iu:t:iai::::
ut:t:t:,::::::::
aa::::::t:::::::
i:::::;;:,:i
t::t::::t::i,::
,:,ii:a:lr:t
:ii:::::i::t::,:
a:ua:a:::i::,:
'::::r::i::::
,a..,,,aaa.,a:,,,t
ti::ut,a,i:a:::
:::i:ix
,:::::Ul
AKO SAJEDNOTLIVCI ROZHODUJU OTOM,
Co te errcxEz
Pre lek6rov a Studentov mediciny nepozostdva lekdrska etika v nasle_
dovani odporildani WMA alebo jednotlivlch lekdrskych organizdcii.
Tieto odporiltania sil zvyiajne v pod-
state pomerne vieobecne a lek6r sa
musirozhodnui di (a ako) sa vztahujrl
na danI konkr6tnu situdciu. V lekdr-
skej praxi sa navyie vyskytuje mnoho
etickiich problemo, pre rieienie kto-
ryich nie su k dispozicii usmernenia
lekdrskych asocidcii. Napokon je vidy
dan! lekdr zodpovednf za prijatie
vlastn6ho etickeho rozhodnutia, ako
aj za jeho uplatnenie v konkretnom
pripade.
S[ r6zne sp6soby, ako pristupovat k rieieniu etickyich problemov,
napriklad taklich, ak6 sa vyskytli v pripadoch, ktor6 sa spomenuli na
zaiiatku tejto priruiky. M6ieme ich rozdelit pribliZne do dvoch kate_
gorii: na neraciondlne a raciondlne. Je d6leiit6 poznamenat', Ze nera_
ciondlne tu neznamend iracion6lne, ale predstavuje iba jednoduch6
odli5enie tfchto postupov systematick6ho, logick6ho rozumov6ho
uvaiovania pri rozhodovan i.
Neracion6lne pristupy
. PosluSnost'je dastfm sp6sobom etick6ho rozhodovania, ob_
zvla5t' u deti a u tich, to pracujri v rdmci autoritativnych itruk_
t(r (napr. armdda, policia, niektore ndboiensk6 organizdcie,
mnohe podniky). Moriilnost konania spociva v re5pektovani
pravidiel alebo initrukciiod nadriadenlTch, ii ui s nimi suhlasite
alebo nie.
lmitiicia (napodobriovanie) sa podobd posluSnosti v tom, Ze
podriaduje vlastn! fsudok o sprdvnom a nesprdvnom konani
(tisudku) inej osoby, v tomto pripade konkr6tnemu modelu illoh.
Mordlnost' konania spoiiva v nasledovaniprikladu dan6ho mode_
31
lu (riloh).Toto bol a pravdepodobne aj st6leje najtastejii sp6sob,
akfm si lekarsku etiku osvojujti lekdri na zaiiatku svojej praxe.
Modelmi floh stl starii kolegovia a metodou mordlneho utenia
sa je pozorovanie a zvnftoriovanie predstavovan;ich mor6lnych
hodn6t.
Pocit a tfiba predstavujri subjektivne pristupy k mordlnemu roz-
hodovaniu sa a spr6vaniu. SprSvne je to, z coho m6me dobrli po-
cit, alebo io uspokojuje naiu tfibu. Nespr6vne je to, z ioho m6me
zl! pocit, alebo to, io neuspokojuje naiu tilZbu. Meradlo mor6lky
treba hl'adaf osobltne v kaidom jednotlivcovi. Taketo subjektivne
merad16 sa samozrejme m6Zu vlirazne liSit medzi rdznymi ludmi,
ba moZu sa iasom menit aj u toho ist6ho iloveka.
lntuicia je bezprostredn6 vnimanie toho, ako sprdvne reagovat
v danej situacii. Podobd sa tilzbe v tom, ie je ilplne subjektivna.
Odliiuje sa od nej svojim,,umiestnenim": nachddza sa skorv mysli
ako vo v6li. V tomto zmysle sa pribliiuje k racionilnym sp6sobom
etick6ho rozhodovania, a to viac ako posluinosd napodobfiovanie
(imitacia), pocit, di t[2ba. Nie je viak systematickd, ani rozumov6.
Riadi mor6lne rozhodnutia prostrednictvom jednoduch6ho za-
blesku pochopenia. Podobne ako pocit a tiU ba sa moie intuicia
vlrazne li5it' medzi jednotlivlimi l'ud'mi. Casom sa moie menit aj
u toho ist6ho tloveka.
Zvyk je vel'mi (iinn6 met6da mordlneho rozhodovania, pretoie
nie je potrebn6 opakovat systematickf proces rozhodovania za-
kaidlim, ked'vznikne mordlny probl6m podobnf tomu, ktorym
sme sa ui predtlm zaoberali. Existuju viak aj zle zvyky (zlozvy-
ky, napr. klamanie), popri tlich dobrlich (napr. pravdovravnost).
Niektor6 situ6cie, ktor6 vyzerajri podobne, si navyie m62u vyZa-
dovat podstatne odliSne rozhodnutia. Hocije zvyk velmi uiitotnli
nemoino sa nari riplne spol'ahn0f.
Racion6lne pristupy
Etika ako skfmanie mor6lky prip[ita, ie uveden6 neraciondlne
pristupy mordlneho rozhodovania sa a sprSvania sil bein6 a iasto
ovplyvriujri konanie iloveka. Etika sa viak zaoberd predovSetklm
tt
raciondlnymi pristupmi. Patria k nim nasledujfce Styri: deontologia,
konzekvencionalizmus, principializmus a etika.
. Deontol6gia zahfria hl'adanie pevnlch pravidiel, ktor6 by mohli
shjiit' ako zaklad pre mordlne rozhodovanie. Prikladom takehoto
pravidla je:,,Sprdvaj sa ku vietklm l'udom rovnako126klad tohto
pravidla m6ie byt ndboienskli (napriklad presvedcenie, ie Boh
stvoril vietklch ludi ako navzdjom rovnfch), alebo nendboien-
skf (napriklad, ie vietci l'udia maju takmer vietky g6ny spoloi-
n6). Pokial'srj tieto pravidlS pevne stanovene, musia sa pouZlvat
pri mordlnom rozhodovani v ipecificklich situdcidch. Pritom sa
viak neraz vyskytne rozpor v tom, to aplikdcia daneho pravidla
v tej-ktorej situdcii vlastne vyiaduje (naprfklad, ci pravidlo, ktore
zakazuje zabit ineho tloveka, sa vztahuje aj na umel6 preruienie
tehotnosti alebo na trest smrti).
. Konzekvencionalizmus zakladd eticke rozhodovanie na sk[mani
pravdepodobnlich ndsledkov alebo vyisledkov daneho konania.
Eticky sprdvne je tak6 konanie, ktor6 v danlich podmienkach pri-
ndia najlepiie nasledky, ii vlsledky. Samozrejme nemusi byt vidy
zhoda v tom, io je v danej situacii najlepiindsledok (vlisledok). Jed-
na z najzndmejiich foriem konzekvencionalizmu * utilitarizmus,
pouiiva ako meradlo eticky sprdvneho (dobr6ho) konania ,,u2i-
totnost1 Eticky spr6vne konanle definuje ako tak6,,,ktore prindia
najviac dobra pre najviicii potet osdb'i lnlmi meradlami na hod-
notenie ndsledkov rozhodovania je hodnotenie efektivnosti vldav-
kov (cost-effectiveness analysis) a kvality Zivota meranej v QALYs
(quality-adjusted life-years; roky s prihliadnutim na kvalitu Zivota),
alebo DALYs (disability-adjusted life-years; roky Zivota s prihliadnu-
tim na postihnutie (zdravia)). 26stancovia konzekvencionalizmu vo
vieobecnosti prilii neuzndvajil pouiivanie (vopred definovanfch)
principov pri mordlnom rozhodovani. Su podl'a nich prilii zloiit6 na
sprdvnu identifikaciu, urcenie vzdjomnfch priorit a aplikdciu a na-
vyie vobec neprihliadajil na to, io je (podl'a konzekvencionalistov)
pri mordlnom rozhodovani najd6lelitejiie, tj. n6sledky (vfsledky)
daneho konania. Taketo zniiovanie v!'znamnu eticklch principov
viak vystavuje konzekvencionalizmus vfiitke, ie akceptuje pravi-
dlo,,Itel svdti prostriedky'i Napriklad, ie by ludske prdva jednotliv-
ca bolo mo2n6 obetovat na dosiahnutie spolotenskeho dobra.
33
. principializmus, ako naznatuje jeho n6zov, pouiiva ako z6klad
pre mor6lne rozhodovanie etick6 principy. Aplikuje tieto principy
na konkretne pripady alebo situ6cie na urienie mor5lne spr6vne-
ho konania, priiom prihliada aj na etick6 pravidla a d6sledky da-
n6ho konania. Principializmus mal velkli vplyv na ned6vne eticke
diskusie, najmd v USA. Obzvldit nasledujilce Styri principy – re5-
pektovanie auton6mie, dobrotinnost (benefi ciencia), nepdchanie
zla (non-maleficiencia) a spravodlivos{ sa identifikovaliako najd6-
leiitejiie pre eticke rozhodovanie v lek6rskej praxi. Etick6 principy
majd skutotne d6leiitu tilohu pri raciondlnom rozhodovanl. No
v!'ber prdve tfchto Styroch principov, a obzvldit uprednostnenie
principu reipektovania autonomie pred ostatn;imi, odraZa sk6r
zapadnil liberdlnu kultfru a nie je dostatocne univerz6lny. Navyie
sa tieto ityri uvedene principy casto v konkretnych situdciach do-
stdvaju do vzdjomneho rozporu. Preto s[ potrebn6 d'al5ie kriterid
alebo postupy, ktore by umoZnili rieienie taklchto konfliktov.
. Etika cnosti sa menej ststreduje na samo mordlne rozhodovanie,
ale viac si viima charaktery osob, ktor6 sa rozhodujrl, ako sa od16-
Zajil v ich konani(sprdvani). Cnost je typom mordlnejdokonalosti.
Ako sme ul uviedli, jednou obzvlSit d6leiitou cnostou lekdra je
srjcit. Medzi d'aliie cnosti patria destnost (vrdtane pravdovravnos-
ti), rozvdinost a oddanost (svojmu povolaniu a dobru pacienta).
Lek6ri, ktori majU tieto cnosti, budI s vdtSou pravdepodobnos-
tou prijimat sprdvne rozhodnutia a realizovat ich spr6vnym spo-
sobom. Ani cnostni ludia viak nie su si vidy isti, ako sa zachovat
v urtitlch situdciach. A nie srj ani imInni voci nesprdvnym roz-
hodnutiam.
Ani jeden z tichto ityroch prlstupov, alebo ani z in;ich, ktor6 sa (v de-
jindch etiky) navrhli, si dosial'neziskali vieobecnu akceptdciu. Rozni
l'udia uprednostriuju pri svojom etickom rozhodovanitie, ii ine racio-
ndlne alebo neracion6lne pristupy. Ciastodne to moZno vysvetli{ t!m,
iekaldy z uvedenych pristupov m6 svoje silne aj slab6 stranky. Azda
kombin6cia vietklch Styroch pristupov, ktor6 by zahfnala najlepiie
strenky kaideho z nich, by bola tou najlepiou moinostou, ako sa racio-
nalne (rozumne) eticky rozhodovat. Vyiadovalo by to prihliadnut na
existujilce pravidla a principy, identifikovat tie, ktor6 s( najrelevant-
nejiie pre danri situ6ciu alebo pre danf pripad, a zdroven sa usilovat
34
o ich io najplniie uplatnenie. S[iasne by sa zvS2ili pravdepodobn6
d6sledky uvaiovanlch rozhodnutl a urtilo by sa, ktore by boli vlihod-
nejiie. Napokon by bolo potrebn6 zabezpeiit, aby konanie (sprdva-
nie) toho, kto sa rozhoduje, bolo na primeranej Irovni pri samotnom
rozhodovani sa, ale aj pri realizovani daneho rozhodnutia.
Taklto proces moino zhrnilt do nasledovnlch krokov:
1. Uriite, ii probl6m, ktorf rieiite, je skutoine etickym
probl6mom.
2. Konzultujte dostupn6 zdroje (moin6ho etick6ho
usmernenia), akfmi s( etick6 k6dexy alebo smerni-
ce lek6rskej asoci6cie, pripadne sa poradte s d6ve-
ryhodnfmi kolegami. Zistite, ako ini lekiiri obyiajne
rieiia tak6to probl6my.
3. Zv6ite r6zne rieienia z hlbdiska principov a hodn6t,
ktor6 reSpektujf, ako aj z hl'adiska ich pravdepodob-
nfch n6sledkov.
4. Prediskutujte vami navrhnut6 rieSenia s tfmi, ktorfch
sa to tfka.
5. Rozhodnite sa a konajte podl'a svojho rozhodnutia.
Pritom berte ohlbd na ostatnfch, ktorfch sa vaie roz-
hodnutie a konanie q?ka.
6. Zhodnot'te svoje rozhodnutie a budte pripraveni ko-
nat'v bud(cnosti pripadne aj inak.
JO
I
.E
JI E
.o
.tl
,g
'61
'o.
3
.b
I
-$
t
co.le zvlA5rrue ruR vzTRnu
IrxAn – PAcIENT?
Vztah lekar – pacient je zdkladnyfm kameriom lekarskej praxe a te_
da aj lekdrskej etiky. Ako sme ui spomenuli, Zenevsk6 deklariicia
(WMA Declaration of Geneva)vyiaduje od lekdra splnenie nasledu_
j[cej poiiadavky:,,Zdravie m6jho pacienta bude mojim prvoradfm
zdujmom" a Medziniirodnf k6dex lekiirskej etiky (WMA lnterna_
tional Code of Medical Ethics) prehlasuje:,,Lekar je zaviazanyi byt
k svojim pacientom absolftne loj6lny v sf lade so v5etklimi moinos-
t'ami lekiirskej vedy." Aj traditnri interpretdciu vztahu lekdr – pacient
ako vztahu paternalistickeho, v ktorom lekiir prijima rozhodnutia
a pacient sa im podrobuje, v neddvnom obdobi takmer vieobecne
odmietala aj etika aj zdkon. Preto2e mnoho pacientov bud,nem62e,
alebo nechce rozhodovat o svojej zdravotnej starostlivosti, skutoin6
auton6mia pacienta je tasto vel'mi problematickd. Rovnako proble_
matick6 sri aj ostatnd aspekty tohto vztahu, napriklad povinnost
lekdra zachovat mlianlivost o informdci6ch tfkajilcich sa pacienta
(vrdtane zdravotn6ho stavu pacienta) v 6re poiitaiov6ho uchovd_
vania lekdrskych zdznamov a tzv. riadenej starostlivosti (managed
39
care), alebo chr6nit iivot tvdrou v tv6r poiiadavk6m na urfchlenie
prichodu smrti'
Tdto kapitola sa bude zaoberat iiestimi t6mami, ktor6 osobitne zne-
pokojuju lekdrov v ich kaZdodennej
oraxi: reipektovanie (osobnosti) a rov-
nocenn!' Pristup; komunikdcia a sil-
hlas; rozhodovanie za nesp6sobil6ho
pacienta; lekarska mltanlivost (etic-
k6) otdzky na poiiatku Zivota; eticke
otdzky na konci iivota.
RESPEKTOVANIE OSOBNOSTI
A ROVNOSi PRiSTUPU
Presvedtenie, ie vietci ludia si zasl[iia reipekt a rovnak6 zaobchd-
dzanie, je pomerne nov6. Vo viiiSine minullich spolotnostl sa ne-
ilctiv6 a nerovn6 zaobchddzanie s jednotlivcami alebo s urcitlimi
skupinami ludi povaZovalo za normdlne a ,prirodzen6'i Otroctvo
bolo jednlim z prikladov takehoto pristupu. V eur6pskych kol6nidch
a v USA pretrvalo ai do 19. storotia a v niektorfch castiach sveta eite
stdle pretrvdva. Ukondenie in5titucion6lnej diskrimindcie voii nebelo-
chom v krajindch ako JuZnS Afrika je eite novSieho d6ta. V mnohlich
krajindch zaiiviu ieny eite st6le nedostatok reipektu a nerovnakti'
zaobchddzanie. Diskriminacia na zdklade veku, postihnutia, alebo se-
xu6lnej orientdcie je vo svete aj dnes rozSiren6. Na mnohlich miestach
stdle pretrvdva znatnli' odpor voci poiiadavke, ie so vietkfmi l'ud'mi
by sa malo zaobch6dzat ako s navzdjom rovnlmi.
Postupnd a stdle trvajilca premena ludstva smerom k prijatiu pre-
svedienia o rovnosti vietklich l'udi sa zaiala v I 7. a 1 8. storoii v Eu-
rope a v Severnej Amerike..Bola veden6 dvoma protikladnlimi ideo-
169iaml: novou interpretdciou krestanskej viery a protikrestanskfm
racionalizmom. Prvd inipirovala Americkti revoluciu a jej Listinu za-
kladnlch l'udskfch prdv (Bill of Rights); druha inipirovala FrancIsku
revoldciu a s nou srivisiaci politicki v)tvoj udalosti. Pod tfmito vplyvmi
sa postupne rozvinula a upevnila demokracia a zacala sa (ako sp6-
sob sprdvy verejnlch veci) roziirovat po celom svete. Bola zaloiend
na presvedieni o politickej rovnosti vietklich (najsk6r muZov – a len
:l.:::lJl.:…'…..,lll
l….;ill.ll……..i.ll
omnoho neskor aj iien), a z toho plynrlceho pr6va rozhodovat o tom, procesu. Sricit je zaloZeny na reipektovani l'udskej d6stojnosti pacien
Ll kto bv mal vlddnut. ia a leho hodnot, ale ide aj o uznanie zranitelhosti pacienta zoti-v_oti
]..']ilii]]i]i:i]i]::.l
choiobe a/alebo postihnutiu' Ked' pacienti citia lek6rov sucit, urtite
L V 20. storoii bol koncept l'udskej rovnosti d6kladne prepracovan''' LrrvrwvL
l.li:::lllll.ll::l:lllt: a rozvinugi v zmysle definovania a reipektovania l'udskfch prdv.
::lllliil:::ili.ii:::: ;.*^;;;i';;;n"d;;,ruil;'.il.;;j ;';#;.;; il podporit'procesuzdravovania
i:ll:ill::llllll:l:li:lll lenlih ndrodov bolo vypracovanie Univerz6lnej deklar6cie lird- D6vera, ktord je potrebn6 vo vztahu lekdr – pacient, sa vieobecne
ll r- /- —–
il skfch prdv (Universal Declaration of Human Rights) (1948), ktor6
L^rhlrcrrio rr ilinlzrr 1. /iatri lirdie <e nrrnrlie <lnhndni e rnrrnnnrl'rni
interpretovala v tom, ie lek6r nesmie opustit pacienta, o ktor6ho sa
:ilil|lliiii:::i vyhlasuje v clanku 1:,,Vietci l'udia sa narodia slobodnia rovnoprdvni zatal starat. Medzin6rodnf k6dex
I'
t vo svojej d6stojnosti a prdvachJ' Mnoh6 medzin6rodne a ndrodne lek6rskej etiky (WMA lnternational
ll:lll}1;1:;::;;l:;.::t organizdcie alebo vlbory vypracovali dokumenty venovan6 prob- Code of Medical Ethics) poukazuje na
I i f.ratike prdv tyikajilcich sa bud'v5etkfch l'udi, vietklch obyvatelbv to, Zejedinlm ddvodom na ukonienie
l.:llil::tttt:::.::l
danej krajiny, alebo urtitli'ch skupin obyvatelstva (,,pr6va deti'i,,pr5va vzt'ahu lekdr – pacient je situacla, ked'
]]""qllvvulLll)lll/ylvvqvL(l,,ylv
I pu.ientov'i,,prdva zakaznika" atdl). Sformovali sa rozlicne organizdcie, pacient potrebuje lekdra s odliinou
l.] . . ktorych cielbm bolo uplatirovat dodriiavanie principov obsiahnutlich
l.] ……,
;',':::1;,1,,:, ktorfch cielbm bolo uplatirovat dodriiavanie principov obsiahnutlich kvalifik6ciou: ,,Lek6r je zaviazanf byt
ri:::::::::r r, ^..^ri* ^–inn+nm .h.^l,itna lniil_
:::::t:lt,f::i:::::::::illl v t1?chto dokumentoch. [udsk6 prdva sa iial'eite stdle plne nereipek k svojim pacientom absoliltne lojal-
1..1;::i1j1111::tt tujri v mnohlch krajinach ny v sf lade so vietkfmi moZnostami
l:l:liLili:.:ir:.,,.
:::ir:,ira:::t::r:a:ir::i::irrril
:ll::llllli:::l:::::: 40
illiti]:::::::t.l::aal. tion of Geneva) – na druhej strane si lek6ri ndrokovali prdvo odmiet-
.,,1,.,,,1,,,,,,,,,,,,, k pacientom a k ich lieibe. Pripadov6 Stridia opisana na zaciatku tejto
kapitoly poukazuje na tento probl6m. Sfcit je jednou zo zakladnlich
41
potrebn6 kroky na odstrdnenie tohto svojho nedostatku.
Mnoho lekdrov obzvlait ti, ktori pracujti vo verejnom sektore, casto
1 I lekdrskej vedy' Vidy' ked' potrebn6
l.] Lekarska p,rofesia mala v minulosti do istej miery rozporupln6 ndzory vyietrenie alebo lieienie presahuje
i I . . orlentacle aleDo spolocensKeno poslavenla neslall meozl povlnnos- ienie vztahu s pacientom, naprfklad lekdr sa stahuje, alebo ukoncuje
l,,l tou lekdra a jeho pacientom" (Zenevsk6 deklardcia (WMA Declara- svoju prax, pacient odmieta, alebo nie je schopn;i zaplatit za slu2by le-
ti
l:t:al|l:l:::1..la:;:::, na rovnost a prdva pacientov. Na jednej strane sa lekdrom prikazova-
lek6rove moZnosti, musi sa obrdtit' na
t::11iii:t.::::::::ii::ll lo, aby,,ani zdujmy veku, choroby alebo postihnutia, viery, etnick6ho in6ho lekdra, ktorf ma poZadovan6
li:1;lJ1l1.lililiili1l povodu, pohlavia, ndrodnosti, politickej prisluinosti, rasy, sexudlnej schopnostiJ' Lek6ri viak m6iu mat aj mnoho infch dovodov na ukon-
::tittl:::::::::tttrtrt orientdcie alebo spoloienskeho postavenia" nestdli medzi povinnos-
l::
j:i1:::::::lllrllalr
],,,,] tion ot Geneva) – na druhej strane sl leKan naroKovall pravo odmlet- k6ra, vz6jomn6 averzia pacienta a lekdra, pacient sa odmieta rladit od-
, ……. nut pacienta, okrem naliehavlich pripadov. Hoci medzi opodstatnene porilianiami lekdra a podobne. D6vody m6iu byt oprdvnene, alebo
lli..11.1;.1;;li
dovody pre tak6to odmietnutie patripretaienost' lekara (priliS vel'a moiubytajneetick6.prizva2ovanisvojhokonaniabymallekdrhl'adat
lillil1il;.;11; pacientov), (nedostatoin6) kvalifikacia a ipecializdcia (vovztahu kda- oporu v etickom k6dexom a v relevantnych smerniciach a starostlivo
:i|:i..]lll:lli:l]lllill
pacientavtakfchtopripadoch'
:;;j:l:::::.:..:l,..
paclenla v laKycnlo prlpaoocn. upozornit o svojom rozhodnutl odstupit od poskytovania d'al5ej sta-
^61^hai,i . "oi^ot t^,,.^i* ncnhnncti rostlivosti, aby si mohol najst primeranu ndhradu. Pokial'motivy lekara
f l Aj ked'lekari nekonaju v rozpore s reipektovanim osobnosti a rovnos- ' :
-' ' –, -" ""1'Y,' llil'.:l: l'l:l'-: : ::,::. . , ,,,..1. . ^^ ^, ^ ^r^:,.^…r
:,;|:::r:::rr,:,,,i,i::: , '– – –
",;;;;:;-,^;;;;:^i;;;_:,;;;,,;:;,;;;.;^,^;^ nie sri leqitimne, napriktad rasove predsudky, tekdr by mat podniknut
t:::lii{.:.:::.:::::tiil tiprivyiberesvojichpacientov,mohlibytourobitvosvojichpostojoch :–,'-Y','":'
r1.,..:,,:"' n6mu pripadu), pokial'lek6ri nemusia udat iiaden d6vod na odmiet- zv62it svoje motivy. Mal by byt pripravenyi odovodnit svoje rozhodnu-
rrrtltl'rr,:r nutie pacienta, mohli by l'ahko pacientov diskriminovat bez toho, aby
tt1i11fi11:j;1;iitt1:1':;1. nutle paclenta, monll 0y lanKo paclentov OlsKrlmlnovat Dez tono, aoy tie sdm sebe, pacientovi a ak je to korektne, tak aj tretej strane. Ak srir
] f lgti
z1 t9 zodpovedni. Svedomte lekdra viac ako zdkon.alebo hrozba ro,ir' f .fra,u opodsratnen6, mal by pomoct pacientovi ndjst si in6ho
I disciplindrnehopostihnutiam6Zezabr6nitporuSovaniul'udsk;ichprav
1t
vhodn6ho lekara. Pokial'to nie je moine, mal by pacienta primerane
:::i]11:.:a..1i:lll:l hodn6t mediciny a je nevyhnutnou sIcastou dob16ho terapeutick6ho
ii!…l.llli…iill hodn6t mediciny a je nevyhnutnou sfcastou dobr6ho terapeutick6ho nemajf moinost vyberat si pacienta, ktoreho budri liedit. Niektori pa-
::::i:::,:,.t:.: cienti su agresivni a moiu ohrozovat bezpeinost lekdra (a in6ho zdra-
]]::::.].li]iill votnickeho persondlu). lnlch moino oznadit priam za odpornfch kv6-
|l;:i:t1: li ich asocidlnym postojom a spr6vaniu sa. Zbavujtl sa takito pacienti
]11i;.;.t.1lli;l sami svojho pr6va na upln6 reipektovanie svojej osobnosti a rovnost
f..,;l pri zaobch6dzani (zo strany lekdrov v porovnani s in!'mi pacientmi),
;1:;l alebo sa od lekdrov oiakdva, ie vynaloZia zvlditne, azda aL hrdinske
1.,;ll1l.;;1;;1 tisilie na nadviazanie a udrZiavanie terapeutickeho vztahu s tfmito
lll lud'mi? Je ist6, 2e v tfchto pripadoch sa musia lekari snaZit o rovnova-
l::::l:l:li::: hu medzi zodpovednostou za vlastnu bezpecnost a zdravie, ako aj za
',.,,.,, bezpecnost a zdravie personalu a ich povinnostou je napomdhat roz-
l.ii;;.,. voju zdravia pacienta. Mali by sa pok[sit ndjst tak6 vlchodisko, ktore
.1]it;;l1.;l by im umolnilo splnit obe tieto povinnosti. Ak to nie je moin6, lekar
,l[;;;;11;;lll by sa mal poktlsit'zabezpecit vhodn6 n6hradn6 rieienia na zabezpe
:],,,,,:l:::l:, deniezdravotnejstarostlivostiotaklichto pacientov.
::i:l:::,::::iil Dalii probl6m vo vztahu k pravidlu reipektovania pacienta a rovna-
llll:l::r::r:i:i: keho zaobchddzanla vznikd pri lek6rskej starostlivosti o infekdnfch
llJ]:l::.]::l:i:ll:i pacientov. Pozornost sa tu casto sristreduje na problem HIV/AID5, a to
'.i111tt:
nielen z d6vodu, 2e ide o z|vaine, iivot ohrozujrice ochorenie, ale aj
::, preto, ie sa iasto spdja so spolocensklmi predsudkami. St1 viak aj
i::l mnoh6 ine z6vain6 infekcie a niektor6 z nich sti eite l'ahiie prenos-
i::. n6 na zdravotnicky persondl ako HIV/AlDS. Niektorilek6ri sa zd16hajLi
.,: vykondvat invazivne procedtiry na pacientoch s taklmito chorobami
:f t<vOti tomu, 2e by sa mohli infikovat. Kodexy lekdrskej etiky viak ne-
:r obsahujri Ziadne vfnimky v pripade infekinlich pacientov, ktor6 by
,l,l tu tlkali povinnosti lekdra starat sa o vietklch pacientov rovnako.
l:, Vyhl6senie o profesioniilnei povinnosti lek6rov pri lieibe pacien-
:,,, tov s RtDS (WMA Statement on the Professional Responsibility of
i:..l Physicians in Treating AIDS) to prezentuje nasledovne.
Pacienti s AIDS majri pr5vo na kvalifikovanri lekiirsku starost-
livost'poskytovanf citlivo a s reSpektovanim ich ludskej d6s-
tojnosti.
Lekiiri z etickfch d6vodov nesm( odmietnut' lieienie pacien-
—
Osoba, ktor6 je Postihnutii
AIDS, potrebuje kvalifikova-
nf a ohl'aduPln( starostlivos{.
Lek6r, ktorf nie je schoPnf Po-
skytnrit' starostlivost' a sluibY,
ktor6 Potrebuj( Pacienti s AIDS'
mii takfchto Pacientov odoslaf
do starostlivosti lek6rov alebo
:ii::::l.:::i…:i 42
il::::ta::t:ititt:
1..1'
i..'.].:ii,r……..:..
,l:::fr::::l::l:::l
l]ll:]':iiilrii:
i: ra::i:::::::r::.:rr:l
ta, ktor6ho ochorenie spad6 do rozsahu ich odbornej kompe-
tencie, len na ziiklade tohq ie pacient je (HlV)-s6ropozitivny.
Lekiirska etika neprip(5(a takri diskriminiiciu pacienta (pa-
cientky), kto16 by sa zakladala na jeho (jej) (HIV)-s6ropozitivite.
zariadeni, ktor6 s[ na takrito starostlivost pripraven6. Kfm
pacienta neprevezmI do starostlivosti tito ini lek6ri alebo za-
riadenia, oSetrujfci lekiir sa musi o neho postarat' najlepiie,
ako vie.
D6vernf charakter vztahu lekdr – pacient m6ie vytvorit podmienky
na vznik sexu6lnej pritaZlivosti. Je zasadnlim pravidlom a poiiadav-
kou traditnej lekdrskej etiky, ie lekar(ka) takejto prita2livosti musi
odolat. Hippokratova prisaha obsahuje nasledujtici sl'ub: ,,Nech uZ
vkroiim do ktor6hokolvek domu, vojdem tam len s [myslom po-
mdct chor6mu a budem sa ch16nit kaiddho bezprdvia alebo ubli-
Zenia, ktor6 by som mohol sp6sobit, obzvlSSt sa zrieknem t[iby po
zmyslovlch p6Zitkoch ti ui so ienami alebo s mu2mi'.1'. V neddvnej
minulosti viacer6 lekdrske spoloinosti opitovne potvrdili tento 26-
kaz sexu6lnych vztahov medzi lek6rmi a ich pacientmi. Ddvody tohto
pravidla s[ rovnako platne dnes, ako boli v tase Hippokrata, pred
viac ako 2500 rokmi. Pacienti sI voti lekdrom v zranitel'nom postave-
ni a ddverujrl im, ie sa o nich budri starat dobre. MoZno by boli menej
schopni br6nit sa sexu6lnym n6vrhom lekdrov kv6li obavdm, ie by to
mohlo negativne vplli'vat na ich liedbu. Navyie m6ie emodnd anga-
2ovanos{ lekdra v takomto vztahu s pacientom nepriaznivo vplfvat
na jeho klinickyi usudok.
Tento druhi d6vod sa vztahuje podobne na lekdrov, ktorl liecia svo-
jich blizkych rodinnfch prisluinikov. Od takehoto konania d6razne
odradzajil aj mnoh6 k6dexy lekarskej etiky. Podobne ako v inlch
pripadoch sa viak m62e aplikdcia tohto pravidla menit v z6vislosti od
konkretnych podmienok. Napriklad lekari, ktori pracuju samostatne
v odl'ahlyich oblastiach, budrl zrejme musiet poskytnut lek6rsku sta-
rostlivost svojim blizkym, najmd v urgentnlch situaciach.
rr:iri.r:.|::i::.il,.:::.r,,rir
irl
lLl
IL
i
l
l
rl.
ll
i:
44
KOMUNIKACIA A SUHLAS
lnformovanli silhlas je jednou z hlavnfch koncepcii sIiasnej lekarskel
etiky. Prdvo pacientov na rozhodnutia tlkajilce sa zdravotnej starost'
livosti bolo zakomponovan6 do pr6vnych predpisov a eticklich vyhla
seni po celom svete. WMA Deklar6cia o pr6vach pacienta (WMA
Declaration on the Rights ofthe Patient) vyhlasuje:
Pacient m6 pr6vo na sebaurienie, tj. na slobodn6 roz-
hodovanie o sebe samom. [ek6r informuje pacienta (pa-
cientku) o n6sledkoch jeho (lej) rozhodnuti. Ment5lne
kompetentnli dospelf pacient m6 pr6vo srihlasit' alebo
nesrihlasit' s ktoryimkolVek diagnostickfm alebo lieieb-
nfm postupom (ktorf mu navrhujri). Pacient md prSvo na
inform6cie, kto16 sri potrebn6 pre tak6to rozhodnutie. Pa-
cient by mal jasne porozumiet' fielu navrhovanfch testov
alebo lietby, io by mohli pre neho znamenatich vfsledky,
a ak6 by mohli byt'd6sledky ich odmietnutia.
Nevyhnutnou podmienkou na ziskanie/udelenie informovaneho
srihlasu je dobr6 komunikdcia medzi lekdrom a pacientom. Ked'bol
beZnf pristup lekdrskeho paternalizmu, komunik6cia bola relativne
jednoduch6; pozost6vala z nariadeni (ordinacie) lekdra pacientovi ur-
iujticich urtiti postup lieiby.V siliasnosti si komunik6cia s pacientom
od lek6rov vyZaduje ovel'a viac. Lekdri musia pacientom poskytnft
v5etky potrebne informdcie, aby sa mohli sami pacienti rozhodnilt.Tc
zahfria vysvetlenie komplexnfch lekarskych diagn6z, prognozy a zlo-
2itich postupov liecbyvjednoduchej, pre pacienta pochopitelhej reci.
26roven je potrebne zabezpecit, aby pacient porozumei jednotlivlim
moinostiam liecby, vr6tane ich vfhod a nevfhod, ako aj zodpovedat
vietky otazky, ktore pacienti m6iu v tejto stivislosti mat. Napokon sa
musi lek6r usilovat pochopit akekolvek rozhodnutie, s ktorlim pacient
nakoniec pride, a ak je to moine, aj ddvody jeho rozhodnutia. Nie
kaid! ma dob16 komunikaine schopnosti dan6,,od prirody1 Taketc
schopnosti sa musia neust6le zdokonalbvat a udriiavat vedomlm Isi'
lim lekara a pravidelne hodnotit.
Medzi najzdvainejiie prek6iky dobrej komunikdcie lekara a pacien-
ta patria rozdiely jazyka a kultIry, Ak lekar a pacient nehovoria rov-
nakfm jazykom, je zvycajne potrebn! prekladateli Zial'na mnohfch
medzi r6znymi ponIknutlimi alterna-
tivami. Mentdlne kompetentni (sp6-
sobili) pacienti majf pr6vo danu liei-
bu odmietnut, a to aj vtedy, ked'toto
odmietnutie m6 za n6sledok invaliditu
alebo smrt.
Vyjadrenie suhlasu m62e byt explicit-
ne (qislovn6) alebo implicitn6 (nazna-
ten6). Explicitnf silhlas d6va pacient
(stne alebo (castejiie) pisomne. Su-
hlas je impllcitnli (naznatenli) vtedy,
ked'pacient svojim sprdvanfm d6va
najavo ochotu podstripit uriitf vfkon alebo liecenie. Napriklad sIhlas
na odber krvi zo 2ily pacient naznaii podanim prisluinej koncatiny. Na
realiz6ciu postupov, ktore obnaiajrl uriit6 riziko, alebo zahfiaju viac
ako len mierny dyskomfort, je lepiie (resp. potrebne) ziskat explicitnf,
a nie len implicitnf srihlas.
Z poiiadavky zfskania, resp. udelenia informovaneho silhlasu u men-
tdlne kompetentnyich (sp6sobilyich) pacientov moino uviest nasle-
dovne vfnimky:
45
miestach sa nenachddzajI kvalifikovaniprekladatelia, a tak lekSr musi
"rirt
to najlepiiu dostupnI osobu, ktorS by bola vhodni na tfto Ilo-
nu. frttrtr, ktord pochopitel'ne zahf ria aj jazyk, je viak omnoho iiriim
noimom, m62e vyvolat d'aliie komunikain6 probl6my' Kv6li odliSn6-
Lu pochopeniu povahy a pritin choroby, danemu odliSnou kultrirnou
skdsenosfou, pacient nemusi dobre porozumiet diagn6ze a moinos-
iiam lieiby, ktor6 navrhuje lek5r. Za taklichto okolnosti by mal lekdr
vynaloZit maximalne fsilie na to, aby preveril ch6panie zdravia a navr-
hovan6ho lieienia zo strany pacienta, a objasnil mu do najlepiie svoje
odporriiania.
Ked'lek6r 0speine ozn6mil pacientovi vietky informacie, ktore pacient
potrebuje a chce vediet o svojej diagnoze, progn6ze a moinostiach
iietenia, pacient bude schopnf informovane sa rozhodnrlt, ako d'alej
pokraiovat. Hoci v!raz,,informovanf silhlas" predpokladd akceptova-
nie navrhovanriho lieienia zo strany pacienta, pojem informovan6ho
silhlasu sa vztahuje rovnako aj na odmietnutie liedby alebo na vfber
46
. Situ6cie, ked'pacienti dobrovolhe odovzdajri svoje rozhodovacie
prdvo lekdrovi alebo tretej strane. Vzhl'adom na komplexnost da-
n6ho problemu, alebo preto, 2e pacient md uplnrl d6veru v ilsu-
dok lekara, m62e povedat lek6rovi: ,,Urobte to, io povaZujete za
najlepiiel' Lek6ri by sa nemali prilii pondhl'at v konani podl'a ta-
kejto poZiadavky, ale mali by poskytnut pacientom potrebne in-
foimdcie o uvaiovan!'ch mo2nostiach lieiby a povzbudit ich, aby
sa sami rozhodli. Pokial'si vSak pacient nad'alej praje, aby lekdr za
neho rozhodol, lekdr prijme potrebne rozhodnutie,,v najlepiom
z6ujme Pacienta'i
. Situacie, ked'by prezradenie danej inform6cie sp6sobilo pacien-
tovi z6va2nil ujmu (poikodenie). V taklchto pripadoch sa lekdr
zvyiajne odvol6va na tradicnli princip,,terapeutick6ho privil69ia";
dovolLje lekerovizatajitdanI lekdrsku informdciu, ak by jej poskyt-
nutie velmi pravdepodobne malo za n6sledok z|vainu telesnu,
duievnu alebo emocion6lnu ujmu pacienta, napriklad ak by bolo
u pacienta vysok6 riziko sp6chania samovraidy, pokial'by vyslove-
nd nepriazniv6 diagn6za sveddila o jeho smrtel'nej chorobe' Toto
privil6gium by sa mohlo pomerne l'ahko zneu2it' Preto by ho lekari
mali vyuiivat len v naozaj vlnimoinlich pripadoch' Mali by vidy
vychadzat z ocakdvania, 2e pacienti sti zvyiajne schopni sa vyspo-
riadat s faktami – a zamlianie informdcie o zdravotnom stave mat
v z6lohe pre tie pripady, kde nadobudnI dovodn6 presvedtenie'
ie povedanim pravdy by spdsobili viac 5kody, ako jej zamlianim'
V niektorlich kultfrach sa vieobecne uznava,2e povinnost lekdra po-
skytnrit pacientovi pravdive inform6cie sa nevztahuje na sltu6cie, ked'
ide o smrtel'n0 chorobu. Predpoklad6 sa, ie tak6to informdcia by u pa-
cienta sp6sobila stratu n6deje a urobila by zost6vajilce dni jeho Zivota
ovel'a trpkejiimi, ako keby si zachoval n6dej na uzdravenie' A tak sa
iasto aj dnes lekdri v mnoh;ich krajinach stretdvaju s po2iadavkou ro-
dinnfch prisluinikov pacienta, aby mu nepovedali, ie umiera' Lekdri
si musia zachovat potrebnu citlivostvoci kulturnym aj voci osobnost-
nym faktorom, ked'majil ozn6mit pacientovi z16 spravy, obzvlait, po-
kial'ide o situ6ciu bliziacej sa smrti' Na druhej strane sa pr6vo pacienta
na informovanf s[hlas v sricasnosti postupne a stale iiriie akceptuje
– a lekdr m6 primdrnu povinnost voii pacientovi, aby mu pomdhal
uplatnit toto jeho vliznamn6 prdvo.
47
pri sledovani rastIceho trendu, ktory povaiuje zdravotnd starostlivost
za spotrebnf produkt a pacientov za (jej) spotrebitelbv, doZaduju sa
iasto pacienti a ich rodiny takej starostlivosti, kto16 podl'a uvdiliveho
n6zoru lekdra nie je primerana. Sk6la prikladov sa pohybuje od po-
iadovania antibiotik pri vlrusovych ochoreniach a2 po naliehanie na
oredllovanie intenzivnej starostlivosti u pacientov, u ktorfch bola
diagnostikovana mozgova smrt, ii 2iadanie sice,,sl'ubnfch'i ale dosial'
neoverenfch liekov alebo chirurgickfch qikonov. Niektori pacienti
sa doiadujti ,,prdva" na akrjkolvek lek6rsku starostlivost, ktora by im
podl'a ich ndzoru mohla pomoct – a lekdri s[ ai prilii iasto ochotni
im vyhovietl i ked's11 presvedceni, Ze tdto starostlivost neznamend
Ziaden prinos pre zdravie pacienta. Tento probl6m je obzvlait zdvainli
v situdciSch, kde sil prostriedky na zdravotnI starostlivost limitovan6
– a poskytovanie,,zbytocnej (nadbytoinej)" alebo,,neprospeSnej" liet-
by niektorfm pacientom moie spdsobit,2e lni pacienti zostanu bez
potrebnej lieibY.
Pojmu zbytotn6 (ne(tinn6,,,nadbytoin6") alebo (medicinsky) ne-
prospein6 lietba moino rozumiet nasledovne. V niektorli'ch situd-
ciach m6ie lek6r urcit, 2e dand lieiba je,mediclnsky" zbytodnd (ne-
iliinnd,,,nadbytoina") alebo neprospein6, pretoZe pacientovi nepo-
skytuje primeranu nadej na uzdrave-
nie alebo zlepienie stavu, alebo preto,
ie u pacienta stdle neprindia Ziaden
lieiebnf uiitok. V inyich pripadoch
moino prlnos a riiitok lieiby posildit
len na zdklade subjektivneho ilsudku
pacienta. Pacient by sa zvytajne mal
zliastnovat na posLideni netiinnosti
lieiby, ktord sa mu poskytuje. V urci-
tlch mimoriadnych situdciSch by viak rltast pacienta na takejto dis-
kusii nemusela bytv jeho najlepSom zdujme. Lek6r nie je povinn! po-
nIknut pacientovi neuiinnu (zbytoinrj) alebo neprospeinu liecbu.
Princip informovan6ho silhlasu zahfria pr6vo pacienta vybrat si spo-
medzi moinostl, ktor6 mu lekdr navrhne. Otazka, nakolko majf pa-
cienti a ich rodiny prdvo na zdravotnil starostlivost a zdravotn6 slui-
by, ktor6 lek6r neodporrida, sa st6va vyznamnfm predmetom sporu
v etike, pr6ve a verejnej politike. Pokial'tento problem nevyrieii vldda,
48
poskytovatelia zdravotneho poistenia a/alebo profesijn6 organizdcie'
iekai sa bude muslet sdm rozhodn[t, ti v konkr6tnom pr(pade bude
srihlasit so 2iadostou o neprimeran0 lietbu. Takilto poziadavku by
mal rozhodne odmietnut vtedy, ak je presvedien!' 2e po2adovan6
lieiba by pacientovi priniesla viac ikody ako fiitku' Podobne by mal
odmietnut aj liedbu, ktord je pravde-
podobne neucinnd, aj ked'nie je pria-
mo Skodliva. Vidy treba zodpovedne
prihliadnut aj na mo2nost placebov6
ho Uiinku. Pokial' je otdzkou probl6m
limitovanyi'ch zdrojov, lek6r by mal
upozornit tich, ktori s[ zodpovedni
za ich (pre)rozdelbvarrie.
49
<irudcidch. wMA Dekla16cia o pr6vach pacienta (wMA Declaration
on th" nigtttt of the Patient) vyhlasuje o povinnosti lek6ra v tejto
veci nasledovn6:
Ak je pacient v bezvedomi alebo z infch d6vodov nespo-
sobilf vyjadrit' svoju v6l'u, informovanf sfhlas sa musi
ziskat'hned) ako je to moin6, od ziikonn6ho z6stupcu
pacienta v srilade so z6konom. Ak z6konnf z6stupca nie
,le dosiahnutelhf, ale lek6rsky vfkon je potrebn6 vykonat
urgentne, moino sfhlas pacienta predpokladat, pokial'
nieje oiividn6 a bez akejkolVek pochybnosti, na z6klade
jasn6ho a pevn6ho predch5dzajriceho rozhodnutia pa-
cienta, ie by v danej situ6ciivfkon odmietol'
Probl6my vznikajI vtedy, ked'sa ti, ktori sa povaZuju za niieiitych z6-
stupcov pacienta, napriklad rozni rodinni prisluin[ci, nevedia navzS-
jom dohodn[t, alebo, ked'sa ajdohodnil, ich rozhodnutie nie je podl'a
n6zoru lekara v najlepiom zdujme pacienta. V prvom rade sa lekdr
mdie pokusit o sprostredkovanie. Ked'viak nezhoda pretrv6va, moie
sa rieiit inlm sp6sobom, napriklad ponechanim rozhodnutia na naj-
stariieho ilena rodiny alebo hlasovanim. V pripadoch zlvainych roz-
porov medzi splnomocnenfmi zdstupcami paclenta a lekdrom WMA
Deklariicia o pr6vach pacienta (WMA Declaration on the Rights
of the Patient) ponuka nasledujrice odporucanie: ,,Ak pacientov z6-
konnli'zdstupca alebo ind osoba splnomocnen6 pacientom zakazuje
liedenie, ktor6 je podl'a ndzoru lek6ra v najlepSom zdujme pacienta,
lekdr md napadn[t toto rozhodnutie pred sJdom alebo pred inou re-
levantnou inititricioui'
Principy a postupy pre informovanli s0hlas, ktore sa rozoberali v pred-
chadzaj[cej casti, su aplikovatel'n6 rovnako pre rozhodovanie v zastil-
peni, ako boli pre rozhodovanie pacientov, ktor[ sa rozhoduju sami
za seba. Lekari majI rovnako povinnost poskytnut splnomocnenli'm
zdstupcom vietky inform6cie, ktore potrebujtl na prijatie daneho
rozhodnutia. To zahf ria vysvetlenie komplexn;ich lekarskych diagnoz,
prognozy a postupov lieienia zrozumitel'nou reiou, zabezpecenie,
aby splnomocneny zdstupca pochopil navrhovane moinosti lietby,
vrdtane ich vfhod a nevyhod, zodpovedanie vietklich ot6zok, ktore
by mohli v stivislosti s danlm rozhodnutim vzniknut, ako aj porozu-
ROZHODNUTIE ZA NESPOSOBILEHO
PACIENTA
Mnohi pacienti nie s[ sp6sobiliurobit sami potrebne rozhodnutia' Pri-
kladom su mal6 deti, osoby postihnut6 uriitimi psychiatrickymi a neu-
rologickyi'mi ochoreniami, ako aj osoby v prechodnom bezvedom(
aleUo v kOme. fito pacienti potrebujti niekoho, kto za nich v takomto
pripade rozhodne – bud lekara alebo inI osobu' Etickf probl6m vzni
'ka
pri urcovanivhodnej osoby, ktord rozhoduje, a pri vybere kriterii'
na z6klade ktorlch sa pacient (vo vztahu k potrebn6mu rozhodnutiu)
povaiuje za nesPosobil6ho.
Ked'v praxl prevladal lekarsky paternalizmus, osobou opr6vnenou
urobit potrebn6 rozhodnutia za nesposobileho pacienta bol lekSr' Le
k6ri mohli konzultovat uvazovane moinosti lietenia s rodinnymi pri-
sluinikmi pacienta, ale konecne rozhodnutie urobili sami' V mnohycl'i
krajinach lek6ri postupne str6cali toto opr5vnenie, ked2e pacientom
sa poskytla mo2nost uriovat svojich z6stupcov, ktori by za nich roz
hodovaii v pripadoch, ked'sa stanil nesp6sobillmi' Navyie niektore
it6ty zakonnlm ustanovenim ipecifikuju vhodneho zdstupcu na
rozhodovanie, a to aj v urcenom poradi (napr' man2el alebo maniel'
ka, dospeld deti, bratia a sestry atdl)' V takfchto pripadoch su lekari
op,auneni prijat rozhodnutie za pacienta len v tfch pripadoch' keo
uiieni zastupcovia nie su k dispozicii, io sa tasto stdva v urgentnycl"r
)U
miet rozhodnutiu, s ktorfm z6stupcovia pridu, a ak je to moin6, po-
chopit aj d6vody ich rozhodnutia.
Zdkladnfm kriteriom pre rozhodovanie za nesposobil6ho pacienta je
ndzor pacienta (jeho osobn6 preferencie), pokial' je zndmy. Ndzor pa-
cienta moino zistit v tzv. predchadzajfcich initrukciach (angl. living
will), alebo ho pacient mohol ozndmit urcen6mu splnomocnen6mu
z6stupcovi, lekdrovi, alebo niekto16mu in6mu ilenovi zdravotnickeho
timu. V pripade, Le nivor nesp6sobileho pacienta nie je zndmy, roz-
hodnutla o jeho lieibe musia reipektovat najlepii zdujem pacienta,
priiom sa berf do rivahy: a) diagn6za a progn6za pacienta; b) hod-
noty pacienta zndme okoliu; c) inform6cie od tlich, ktori majI v jeho
Zivote vfznamn[ rilohu a mohli by pom6ct pri urteni najlepiieho
zdujmu pacienta, d) aspekty pacientovej kultury a n6bo2enstva, kto-
16 by mohli ovplyvnit konetn6 rozhodnutie o lietbe. Tento pristup
nie je takf jednoznatnli ako pripad, ked'pacient zanechd 5pecifick6
predchddzajfce initrukcie o liedbe, ale umoiriuje splnomocnen6mu
z6stupcovi pacienta dedukovat na z6klade infch pacientovfch roz-
hodnuti a jeho postojov k Zivotu vo vieobecnostl, ako by sa pacient
rozhodol v suiasnej situdcii.
Posridenie sp6sobilosti na rozhodovanie o suhlase s d'aliim lekdrskym
postupom moie byt iasto vel'mi problematicke, a to najmd u mladlich
l'udi a u tich, ktorich schopnost uvaiovania bola naruien6 ak0tnou
alebo chronickou chorobou. Je aj moin6,2e dan6 osoba je spdsobild
rozhodovat sa o uriit;ich aspektov svojho iivota, ale nie o vietkfch.
Sposobilost na dan6 rozhodnutie moie byt u chor6ho aj preruiovan6
– pacient mdie byt v niektoryich fsekoch dira jasne mysliaci a orien-
tovan!, klm v infch nie. Aj ked'st1 takito pacienti pravdepodobne ne'
sp6sobili na pr6vne ukony, na ich ndzor (preferencie) by sa malo pri
rozhodovaniprihliadat'. WMA Deklariicia o pr6vach pacienta (WMA
Declaration on the Rights of the Pa-
tient) sa o tomto probl6me vyjadruje
takto: ,,Ak je pacient maloletyi', alebo
inak nesp6sobilf na pr6vne 0kony, vy-
iaduje sa s[hlas jeho z6konom stano-
ven6ho zdstupcu. Pacient sa viak musi
zftastriovat na rozhodovaniach do
najvyiiej miery, do akejje schopnfl
51
,z pacienti nie s[ schopni prijat logicke a dobre premyslen6 roz-
rlutia tikaj[ce sa r6znych moinostl ich liecby vzhl'adom na dys-
iifort a neschopnost sfstredit sa, do sp6sobuje ich choroba. Eite
; viak mo2u byt schopniprejavit odmietanie uriit6ho zdsahu, na-
rlad poddvanie intravenoznej vyiZivy. V takyichto pripadoch je po-
,1116 prejavy nesfhlasu pacienta bratvel'miv62ne, aj ked'sa, pocho-
.,1'ne, musia zvaiovalz hl'adiska cielbv celkoveho pldnu ich Iiecby.
' irstlivost o pacientov, ktori trpia z6vainymi psychiatrickimi alebo
,rologicklmi chorobami, v d6sledku ktorfch m62u predstavovat
ttezpeienstvo pre seba alebo pre inyich, prinaia obzvl6St zloiit6
,lie otdzky. Na jednej strane je d6leiite do najvyiSej mo2nej miery
'::ektovat ich ludsk6 prdva, obzvlait prdvo na slobodu, na druhej
.rne viak musia byt obmedzovani a/alebo liedeni proti svojej v6li,
ri neubliiili sebe alebo inyim. RozliSuje sa medzi nedobrovolhyim
ijatim do zdravotnlckeho zariadenia (na psychiatrick6 oddelenie)
iedobrovol'nou lietbou. Niektori obhajcovia pr6v pacientov zast6-
') nlzor,2e uvedeni pacienti majf prdvo na odmietnutie lieiby,
led'ndsledkom toho bude obmedzenie ich slobody (napr. dlho-
't1i pobyt v psychiatrickom zariadeni). Opodstatnen;l'm dovodom
odmietnutie lieiby by mohla byt zla skfsenost pacienta s liecbou
ri nulosti, napriklad vi1'skyt zavainlch neZladucich ricin kov psycho-
:n!ch liekov. Pokial'lekari majri ako splnomocnenizdstupcovia ta-
hto pacientov rozhodovat' o d'al5om postupe ich liecby, musia sa
.,r,vedcit o tom, ie tito pacienti naozaj predstavujri nebezpeienstvo
nielen trdpenie – pre svoje okolie alebo pre nich samfch. Mali by
,okusitzistit ndzor pacienta na lieibu (jeho preferencie), ako aj dd-
tohto ndzoru, aj ked'v koneinom d6sledku by sa tomuto n6zoru
rohlo vyhoviet.
MLEANLIVOST
nnost lek6ra udr2iavat v tajnosti vietky informdcie, kto16 sa pri
.lne svojho povolania dozvedel o pacientovi (povinnost mlianli-
;i lekarov, resp. vietkyich zdravotnickych pracovnikov), bola vidy
,adnlm kameriom lekarskej etiky ui od cias Hippokrata. V Hip-
.ratovej prisahe stoji:,,Ked'pri svojej lekarskej praxi zbaddm alebo
iocujem niedo, io by malo zostat tajomstvom o s[kromnom Zivote
52
l'udi, vSetko zamldim a ako tajomstvo
uchovdm.' Prisaha, ako aj niektore
noviie verzie podobnlich textov ne-
povolujri Ziadne vfnimky z uvedenej
povinnosti prisnej mlcanlivosti. Na-
priklad WMA Medzinirodnf k6dex
lek6rskej etiky (WMA lnternational
Code of Medical Ethics) poiaduje:
"Lekdr
je povinn! zachovat v Iplnej
tajnosti vietko, to vie o svojom pa-
cientovi, a to dokonca aj po jeho smrti." Niektore in6 k6dexy viak
odmietajil taklito absolutisticky pristup k mlianlivosti. Skutocnostl 2e
za istlch okolnosti existuje oprdvnend moZnost poruienia povinnej
mlianlivosti, si na tomto mieste vyiaduje objasnenie prav6ho titelu
zachovania lekdrskej mltanlivosti.
Velka hodnota, ktord sa prikladii zachovaniu lekdrskej mlianlivosti
(mltanlivosti lekdra a zdravotnickeho pracovnika), vyplyiva z troch do-
vodov: autonomia, [cta voii druhlm a dovera. Auton6mia sfvisis ml-
ianlivostou v tom, Ze osobn6 informdcie o jednotlivcovi patria jemu
a bez jeho srihlasu sa nesmil zverejnif. Ked' niekto zveri inform6cie
osobneho charakteru druh6mu iloveku, napriklad lekdrovi alebo ses-
tre, alebo ked'tak6to informdcie vyjdI najavo pri lekiirskom vyietreni
alebo pri laboratornom teste, vietci, ktori sa o nich takto dozvedia, su
viazani mltanlivostou, okrem pripadov, ked'na ich ozndmenie dostali
vfslovnf srihlas od osoby, ktorej sa to rika.
Mlianlivost je velmi d6leiit6, preroie vietci ludia si zasluhuju rictu
(ilcta k iloveku). Jedniim z vfznamn!'ch sposobov, ako im tfto dctu
preukdzat, je ochrana ich s[kromia. V medicinskom prostredi dochd-
dza velmi iasto k naruieniu sukromia pacienta. To je viak len d'alSim
z|valnym d6vodom na to, aby sa prediSlo vietklm inim zbytotnim
zdsahom do jeho sfkromia. Pretoie rozni l'udia sa odliiujri vo svojich
poiiadavkach na s[kromie, nem6ieme predpoklada{ ie kaid6mu
bude vyhovovat' take zaobchadzanie, ake by vyhovovalo ndm samlim.
Treba venovatzvl6Stnu pozornost pri rozliSovani toho, ktor6 informd-
cie osobn6ho charakteru chce pacient uchovat v tajnosti a ktore je
ochotnli odhalit ostatnf m.
53
D6vera je nevyhnutnou stiiastou vztahu lekdr – pacient. Aby mohli
dostat' potrebn[ zdravotnf starostlivos{ pacienti musia poskytn[t
inform6cie osobn6ho charakteru lekdrom a inlim zdravotnickym pra-
covnikom, ktori sil pravdepodobne pre nich rlplne cudzimi l'ud'mi- in-
form6cie, o ktorlch by v Ziadnom pripade nechceli, aby sa dozvedel
niekto inf. Musia teda mat dostatocne d6vody na to, aby ddverovali
tfm, ktori sa o nich staraj[, ie tieto informdcie nevyzradia. 26kladom
tejto ddvery sri etick6 a prSvne normy profesijnej mltanlivosti, kto-
ryich dodrZiavanie sa otakdva od zdravotnickych pracovnikov. Ak by
pacienti neboli presvedceni, ie to, do povedia, bude uchovane v pris-
nej tajnosti, neposkytli by lekdrom a zdravotnikom tieto informdcie.
To by mohlo podstatne zhoriit moinosti lekdrov v rlsilio poskytnutie
ritinnej lieiby alebo o dosiahnutie uriitlich cielbv vo verejnom zdra-
votnictve (napr. zamedzenie iirenia prenosn;ich cho16b).
WMA Deklar6cia o pr6vach pacienta (The WMA Declaration on
the Rights ofthe Patient) zhfria prdva pacienta na zachovanie lekdr-
skej mlianlivosti nasledovne:
V5etky osobne identifikovatelh6 informiicie o zdra-
votnom stave pacienta, jeho ochoreni, diagn6ze,
progn6ze a lieibe, ako aj vietky ostatn6 inform6cie
osobn6ho charakteru sa musia uchovat'v tajnosti,
a to aj po jeho smrti. Pribuzni pacienta m6iu mat'vf-
nimoine pr5vo na pristup k tym informiici6m, ktor6
ich m6iu informovat'o z6vainom zdravotnom riziku.
lnform6cie d6vern6ho charakteru sa m6iu poskytnft'
iba vtedy, ked'pacient d6 na to vfslovnf sfhlas, ale-
bo v pripadoch, ktor6 vfslovne pripfith z5kon. Tieto
informicie sa m6iu poskytnrit' inim poskytovatelbm
zdravotnej starostlivosti len v nevyhnutnom rozsahu.
V inom rozsahu len s vfslovnfm s{hlasom pacienta.
Vietky osobne identifikovatelh6 fdaje pacienta mu-
sia byt'ch16nen6. Ochrana tfchto (dajov musi byt'pri-
meran6 sp6sobu ich uchov6vania. Biologickf materiiil
l'udsk6ho p6vodu, z ktor6ho by sa dali ziskat osobne
identifikovatelh6 ridaje, sa musi chriinit' podobnfm
sp6sobom.
56
A kolko by mal povedat'? Vo v5eobecnosti by mal poskytndt len tolko
informdcii, kolko je nevyhnutne potrebne na odvrdtenie hroziaceho
ubliienia a mal by ich poskytn[t tyim, ktori potrebujri tieto informdcie,
aby ubliieniu prediili. Mal by podniknut aj primeran6 kroky, aby sa
minimalizovalo poikodenie a prdvne ddsledky pre pacienta, ktor6 by
mohli vznikn0t' kvoli poruSeniu lekdrskej mlianlivosti. Odporilta sa,
aby lekar informoval pacienta, Ze zachovanie mldanlivosti m62e byt
poruSene v zdujme jeho ochrany, ako aj ochrany potencidlnej obete.
Ak jeto moZn6, mal bysa pokrisitziskat'spolupracu pacienta.
V pripade H|V-pozitivneho pacienta nie je informovanie maniel-
ky/manZela alebo aktudlneho sexudlneho partnera zo strany lekdra
neetick6 a je skutotne oprdvnene vtedy, ked'pacient nie je ochotny
sdm informovat ohrozenI osobu alebo osoby. Tak6to informovanie si
vyiaduje, aby sa vyhovelo vietklim nasledujricim poiiadavkdm: part-
ner je vystaven;i nebezpeienstvu nakazenia sa HIV a nemd Ziadnu
inil moinost, ako sa dozvediet o tomto riziku; pacient odmietol sdm
informovat svojho sexudlneho partnera; pacient odmietol ponuku
pomoci lekara, aby lekar informoval partnera v mene pacienta; a lekar
informoval pacienta o svojom Imysle poskytnilt t(to informaciu jeho
partnerovi.
Lekdrska starostlivost o osoby podozriv6 alebo usvedien6 zo spdcha-
nia trestneho cinu prinSSa 5pecifick6 probl6my zachovania lekarskej
mldanlivosti. Hoci lekari, ktori poskytujti starostlivost osob6m vo
vdzeni, majil obmedzenu moZnost konat nezdvisle, mali by sa maxi-
m6lne usiloval aby k t17mto osobdm pristupovali rovnako ako k inf m
pacientom. Zvl6itnu pozornost by mali venovat ochrane lekdrskej
mldanlivosti a neinformovat o podrobnostiach zdravotneho stavu pa-
cienta vedenie vdzenskeho zariadenia bez predchadzajriceho suhlasu
pacienta.
ETICKE OTAZKY NA ZAEIATKU
TUDSKEHO ZIVOTR
Mnoh6 z najdiskutovanejiich probl6mov lekarskej etiky sa vztahujil
na podiatok l'udskeho Zivota. Limitovanli' rozsah tejto prirucky nedo-
vol'uje, aby sme sa zaoberali timito otdzkami do podrobnosti. Je viak
dole2ite aspori ich vymenovad aby vynikla ich etickd podstata a aby
57
sa k nim ako k taklim aj pristupovalo.Ka|dy z tlichto probl6mov bol
ui predmetom podrobnej analyzy zo strany lek6rskych spolocnosti,
odbornlkov v etike, ako aj r6znych poradnlch orgSnov na vladnej
rirovni.V mnohyich krajindch existuju z6kony, nariadenia a smernice,
ktor6 sa tfmito probl6mami zaoberaj[.
. ANTIKONCEPCIA – hoci v medzin6rodnom meradle rastie uzna-
nie prdva Zeny na kontrolu vlastnej plodnosti, vrdtane predch6-
dzania neZelanej tehotnosti, lekari sa nad'alej musia zaoberat'
rieienim zloiitlich problemov, akfmi sri napriklad po2iadavky na
predpisanie kontraceptiv neplnoletlim osob6m a vysvetlbvanie
rizika rdznych metod antikoncepcie.
. ASISTOVANA REPRODUKCIA – pre p6ry (a jednotlivcov), ktore(i)
nem6iu poiat prirodzenlm spdsobom, sil v sItasnosti vo viiciich
medicinskych centrdch k dispozicii r6zne techniky aslstovanej re-
produkcie, aklimi s[ napriklad umeld insemindcia, umele oplod-
nenie in vitro s naslednlim prenosom embrya. Nahradna alebo
z5stupnd gestacia je d'aliia alternativa. Anijedna z tlichto technik
viak nie je bez problemov tak v jednotlivlich pripadoch, ako ani
vo vztahu k zdravotnej politike stdtu.
. PRENATALNY GENETICKY SxnirutruC – v sfiasnosti sti k dispo-
zicii genetick6 testy na zistenie, ii dan6 embryo alebo plod su
postihnut6 niektorou z takto zistitel'n1ich geneticklich chfb, aj ge-
netick6 testy na urtenie pohlavia. V zdvislosti od vlisledku testu sa
niekedy rozhoduje o tom, ii pokradoval d'alej v danej tehotnosti,
alebo nie. Lekdri musia uriit, kedy s[ tieto testy indikovan6, a mu-
sia vediet objasnit ich vfsledky pacientom.
. UMELY POTRAT * predstavuje ui dlho jeden z najkontroverz-
nejiich probl6mov lekdrskej etiky, a to tak z hl'adiska lekarov, ako
aj z hl'adiska Stdtnych orgdnov. WMA Vyhl6senie o terapeutic-
kom potrate (WMA Statement on Therapeutic Abortion) be-
rie na vedomie tuto roznost ndzorov a presvedcenia a uzatvdra:
,,lde o vec osobneho presvedienia a svedomia, co sa musi re-
Spektovat'l'
. iAZxo PoSKoDEN[ NovoRoDENct – kv6ti extr6mnej nedo-
nosenosti alebo vroden;im vfvojovfm chybam maju niektori
58
novorodenci velmi zhi progn6zu z hl'adiska preZitia. V tichto pri-
padoch sa tasto treba rozhodn[t o tom, ti sa pokrisit pred[Zit ich
Zivot alebo ich nechat (pokojne a ddstojne) umriet.
. PROBLEMY VYSKUMU – zahffiajil aj otazky vytvdrania novlich
l'udskfch embryi (na iliely vlskumu) alebo poulitie tzv.,,nadpo-
cetnfch'embryi(ktor6 sa uZ neplanujI pouiit na 0cely reproduk-
cie) na ziskanie kmenovfch buniek pre potenci6lne terapeuticke
aplikacie, testovanie no41'ch techn[k asistovanej reprodukcie
a ot6zky vykondvania v1i'skumnfch experimentov na l'udskfch
plodoch.
ETICKE OTAZKY NA KONCIZIVOTR
Eticke otazky na konci ludsk6ho iivota sa pohybujrl od etickeho hod-
notenia pokusov o pred[2enie Zivota pacientov s vyuiitim vysokoex-
perimentdlnych technologii, akou je napriklad implant6cia zvieracich
orgdnov, a2 po etickri anallizu sn6h o prediasn6 ukonienie l'udsk6ho
iivota prostrednictvom eutandzie a lekdrom asistovanej samovraidy.
Medzi tlmito extr6mami sa viak nachddza mnoistvo otdzok, ktor6
sa tikaju zatatia alebo ukondenia liecebnlich postupov potenciSlne
schopnlich pred[Zit 2ivot, starostlivost o termindlne chorlch, ako aj
celkovd vhod nost' a praktick6 pouiitie tzv. predchddzajucich i nitrukcii
(predchddzajIca dohoda s pacientom) (angl. advanced directives).
Dva z uvedenych problemov si zaslfiia zvl65tnu pozornost: eutandzia
a lekdrom asistovan6 samovralda.
. EUTANAZIA znamen6 vedome a ilmyselne vykonat iin, ktoreho
cielbm je ukonienie 2ivota inej osoby a zahfria nasledujuce prv-
ky: tdto osoba je svojprdvna, informovand osoba s nevylieiitel-
nou chorobou, ktord dobrovol'ne poZiadala o ukoncenie svojho
iivota; vykon6vatel'(eutandzie) poznd stav tejto osoby a jej tuibu
zomriei vykon6va tento cin s prvotnym umyslom ukoncit'2ivot
danej osoby a samotn! cin sa vykond so sucitom a bez osobneho
zisku.
. LEKAROM ASISTOVANA SAMOVRAZDA znamend vedome
a umyselne poskytnrlt osobe poznatky alebo prostriedky, alebo
oboje, ktor6 su potrebn6 na sp6chanie samovraidy, vr6tane pou-
59
ienia o smrtelhfch davkach liekov, predpisania smrtel'n;ich ddvok
liekov alebo ich PoskYtnutia.
Euftnlzia a lekdrom asistovand samovraida sa casto povaiujil za
mordlne ekvivalentn6, hoci je medzi nimi zrejmf praktick! rozdiel,
a v niektorfch jurisdikciSch je medzi nimi rozdiel aj pred z6konom'
Eutandziu a asistovan6 suicidium, ako vypllva z uvedenlch definicii,
treba jasne odliiit od nezadatia alebo ukondenia nevhodnej, neftin-
nej fi,nadbytoinej'l zbytocnej) alebo pacientom odmietanej liecby
alebo od poskytovania ndleiitej paliativnej starostlivosti, aj ked'tieto
postupy (nepriamo) skracujti Zivot.
Ziadosti o eutandziu a asistovane suicldium vznikajI ako d6sledok
bolesti alebo trdpenia, ktor6 pacient povaiuje za neznesitel'ne. Chcel
by radiej umriet ako iit d'alej za taklichto podmienok."Navyie mnohi
pacienti povaiujti za svoje prdvo m6ct umriet ked'sa tak rozhodn(,
a dokonca aj prdvo na pomoc pri umierani. Lekdrov povaZujf takito
pacienti za najvhodnejii n6stroj smrti, pretoie majil medicinske ve-
domosti a pristup k vhodnlm liekom na zabezpeienie rlichlej a bez-
bolestnej smrti.
Lek6ri sa pochopitelhe zd16hajrl vyhoviet poZiadavkam na eutandziu
alebo asistovan6 suicidium, pretoie tieto iiny s[ vo vddSine krajin ile-
gSlne a s[ zak6zan6 aj vo viiciine k6dexov lekarskej etiky. Tento z6kaz
bol sridastou Hippokratovej prisahy a ddrazne ho zopakovala Svetovd
asoci6cia lek6rov (WMA) v WMA Deklar6cii o eutan6zii (WMA Dec-
laration on Euthanasia):
Eutan6zia, ktor6 je iinom rimyseln6ho ukonienia iivota
pacienta, hoci by sa vykonala na pacientovu iiadost'alebo
iiadost' jeho najbliiSich pribuznfch, je neetickii. Lekiiro-
vi sa tfmto nezabrafiuje reipektovat'v6lu pacienta, aby
v koneinej fiize choroby nechal prebehnrit' svojim sp6so-
bom prirodzenf proces smrti.
0dmietanie eutan6zie a asistovaneho suicidia neznamend, ie lekari
nemdiu nii urobit pre pacienta so Zivot ohrozujticou chorobou, kto16
je v pokrocilom Stddiu svojho vlvoja a pre ktoru v tomto itadiu ui nie
str vhodn6 kurativne postupy lietby. V poslednom obdobisa dosiahol
velkf pokrok v liecebnfch postupoch paliativnej starostlivosti zame-
60
ranlich na ul'avu bolesti, zmiernenie utrpenia a na zlepienie kvality Zi-
vota. Paliativna starostlivost moie byt vhodnd pre pacientov kaideho
veku, potnric diet'atom s rakovinou ai po seniorov blliiacich sa ku kon-
cu svojho Zivota. Jednfm z aspektov paliativnej starostlivosti, ktor! si
vyiaduje vdtiiu pozornost u vietkfch
pacientov, je sprdvna lieiba bolesti.
Kaidf lekdr, ktorf sa stard o umierajri-
cich pacientov, by mal mat adekvdtne
znalosti v tejto oblasti, ako aj moinost
konzultovat so sk(senlim ipecialistom
v odbore paliativnej mediciny. Lekdri
nesmu opustit umieraj0ceho pacien-
ta, ale majri pokraiovat v poskytovani
ohl'aduplnej starostlivosti, aj ked' ui
nie je ianca na vylieienie.
PribliZuj[ca sa smrt nastoluje mnoho d'al5ich etickfch problemov tak
pre pacientov, ich splnomocnenfch z6stupcoy ako aj pre lekdrov.
MoZnost pred[Zenia iivota pomocou liekov resuscitain;ich z6sahov,
rSdiologicklch procedIr a intenzivnej starostlivosti vy2adujti rozhod-
nutia o tom, kedy iniciovat tieto terapie a kedy ich ukontitl ak nie s[
iliinn6.
Ako sme ui sk6r diskutovali v stivislosti s probl6mom komunikdcie
a informovan6ho srihlasu, svojprdvni pacienti majI pr6vo odmietnut
ak[kolVek liecbu, i ked'tak6to odmietnutie by malo za ndsledok ich
smrt. [udia sa m6iu vel'mi liSit v postoji k vlastnej smrti; niektori by
urobili vietko moin6 na predlZenie svojho iivota, nezdvisle od toho,
kolko bolesti, ii utrpenia to zahfna, klm initak otakdvaj( smrt, Ze od-
mietajil dokonca ajtak6 jednoduch6 opatrenia, ktor6 by ich udrfuli pri
Zivote, ako napriklad podanie antibiotik pri bakt6riovom zdpale pl'ric.
Pokial'lekari vynaloiili vietko potrebn6 [silie, aby poskytli pacientovi
prisluin6 informdcie o jednotlivlich moZnostiach liecby a pravdepo-
dobnosti ich rispechu, musia ndsledne reipektovat rozhodnutia pa-
cienta o zaiati alebo o pokraiovanI akejkolVek lietby.
Rozhodovanie na konci livola za nesp6sobillich pacientov prindia
eite vdiSie etickd probl6my. Ak pacienti vyjadrili v predstihu jasne
svoje ielania, napriklad v tzv. predchddzajilcich initrukciSch (angl.
61
living will), rozhodovanie je o nieio jednoduchSie, hoci tieto initruk-
cie sil iasto velmi nejasne a musia sa vZdy interpretovat vzhl'adom
na aktudlny stav pacienta. Ak pacienti nedali adekv6tne najavo svoje
lelania, prisluinli splnomocnenli zdstupca sa pri rozhodovani o d'al-
iej lieibe musiriadit infm krit6riom, menovite – najlepiim zdujmom
pacienta.
': r{tttttttt3,ta.,a,,,a,,.i::i:ta:,:iiii::::tiu::a:::::::i:::
WiW':::'^ . –
::
i:
:
:
J
:'
.::
a.
',,
.::
r
.
i:
.,
,,
:a
:
:
:
,a
:
:
t,
62
tt r't[#t g fl !t ^{& I }dr- I tr,t *
lr&tttv&tnN[*higri
r Fn, f, hr A f hAh A4tlAf f
t **t{ r{}{} fr.l, }di *! t li lui. } i
t'A
-=- 6s :g,ii:la.:
lil6itiiiiii::.
fiedicina
je v sfcasnosti viac ako kedykolvek predtfm sk6r spoloien' ,,]_$,,,,i,,:
skou ako striktne individudlnou tinnost'ou. Existuje v urcitom kontex- ,,,9,,,,,,,,.,,
i. ufaan.1 a korporatlvnej (srikromnej) organiz6cie a financovania
';&::ll,.
Zitvisi od verejn6ho a korporativneho (srjkromn6ho) medicinskeho ii,;$:::::,;1tj
LOv trt vv – iit:S3:a::::,:: ,ji
v!skumuav!vojanovfchproduktov,._.,.qi
r,iorl
"l,,"a";,:'Jq
znalostnil bdzu
E .t.,..',.:,
aprostriedky,ktor6vyuiivavosvojejH]::g]:::]:::.
tinno,ti(diagnostiky,liekvaRo^dob-@.:g::]]]]i::
ne).Navykondvaniemnohfchzoffiiixiiiiiiiii,i
,uo1i.hdiugnostickfchaleboliedeb-ffi:i::.]:.]]]:]i:i:=
ni.r.po'*pouvyladujeexistenciu@::iii::::::::i:=
komplexn1ichzdravotnickych1ar]ade;g.i::l.i…::
ni. Liedichoroby a postihnutia, ktor6
–
;:::::ii:::::it::
CO.IT ZVIASTNE NAVZTAHU LEKAR
– sPoloeNosi?
Medicina je povolanim (profesiou). Termin povolanie (profesia) ma
dva odli5n6, i ked'rlzko stivisiace 4iznamy: 1. je to zamestnanie, kto-
16 charakterizuje venovanie sa zdraviu a dobru infch, vysok6 mor6l-
ne z6sady, srlhrn ipecificklch znalostf a schopnosti a vysok!'stupeti
auton6mie; 2. su to osoby, ktor6 vykonavajri toto povolanie. Lek6rske
povolanie (profesia) m62e teda znamenat bud'praktick6 vykon6vanie
mediciny, bud' lekdrov vo vieobecnosti.
Lekdrsky profesionalizmus sa netfka len vztahu medzi lek6roni a pa-
cientom, ako sa rozoberalo v kapitole 2, a vztahov lekdra s kolegami
a ostatn;im zdravotnfckym persondlom, iomu sa budeme venovat
v kapitole 4. Tlika sa aj vztahu lekdra a danej spoloinosti. Tento vztah
moino charakterizovat ako ,,spolotenskli kontrakt'i na zdklade kto-
r6ho spolotnost udeluje tejto profesii (povolaniu) urtit6 privi169id,
vrdtane exkluzivnej alebo primdrnej zodpovednosti za poskytovanie
urtitlich sluiieb a vysok6ho stupna samoreguldcie. Na druhej strane
tdto profesia srihlasis vyuiivanfm tlchto privil69iiprimarne pre dobro
infch a len sekunddrne na svoj vlastnli osoh.
–
-:.a,a,t:,,a,..a.:a:.::a:
majri soci6lne aj biologick6 priciny. -/ ::i:::i:it':,i,:.1
majrisoci6lneajbiologick6priciny.7llll:lt..i
Hippokratovskd tradicia lekarskej etiky poskytuje len minimdlne :::::::::1!.'.i
usmernenie z hl'adiska vztahu lek6rov a spolodnosti. Na doplnenie t:::::::1;;;;;i,::;
tejto tradicie sa lekdrska etika v sucasnosti zaober6 aj probl6mami, ull:l:::ta::::€
ktor6 presahuju jednotliv! vztah pacient – lek6r, a poskytuje krit6ri6 ti:i:::i:,,t:.::;.i;
a postupy na rieienie tichto otazok.
Akpovieme,,spolotensk!"(socidlny)charaktermediciny,okam2ite -':
vznikne ot6zka – A to je spoloinost? V naiej prirutke tento termin …,……,…..,:
znamend urtit6 spolotenstvo alebo ndrod. Nie je viak zhodnf s pri- '
sluinou vl6dou; vlSdy by mali, ale tasto to tak nerobia, reprezentovat' :::i::1;::::::it].
z6ujmy spoloinosti. Ak to viak aj robia, konajri pre spolodnostl a nie :::,:,1:,::::,1::::,,:,::::1,,1
ako spolocnost.
Lekari majri rozliin6 vztahy so spoloinostou. Preto2e spoloinost a jej
fyzickd prostredie sri d6leiitlmifaktormi, ktore vpllvaju na zdravie pa-
cientov, lekarska profesia ako celok aj kaid! lekar majri doleiite ulohy ::ii::i:::i:l:t:
v oblasti verejneho zdravotnictva, zdravotneho vzdeldvania (a osve-
ty), v ochrane iivotn6ho prostredia, v oblasti legislativy ovplyvriujilcej ii:.:::::r:1u,,:
zdravotnictvo alebo zdravie dan6ho spoloienstva aj ako svedkovia :i:::ii,:,,:,,r,::,
prisudnychprocesoch.AkouvadzaWMADeklardciaopr6vach
pacienta (WMA Declaration on the Rights of the Patientlz ,,Zakal-
d1fm,ked,legislativa,cinnostvladyaleboinejadministrativyalebo
in5titucie odopiera pacientom (ich) prdva, lekdri majri vyu2it prime-
rane prostriedky na ich zabezpeienie alebo obnovenieJ' Lekarom je
a.
66
zverena aj hlavna uloha pri pridelbvani obmedzenfch zdravotnickych
zdrojov danej spolotnosti a niekedy maji povinnost zabr6nit uriityim
pacientom v pristupe k tfm zdravotnickym sluibdm, na ktor6 nemajI
prdvo. Plnenie tlichto povinnosti m62e prindiat eticke konflikty, a tc
najmd vtedy, ked'sri zdujmy spolotnosti v konflikte so zdujmami jed-
notlivfch pacientov.
DVOJITA LOJALITA
Ked'lekdri majf povinnosti a s[ zodpovednl zdroveri voti svojim
pacientom, ako aj voti tretej strane, a ked's( tieto povinnosti a zod-
povednost navzdjom nezlutitelh6, hovorime, ie sa nach6dzajil v si-
tudcii
"dvojitej
lojality'i Medzi tretie strany, kto16 vyZadujri lekdrovu
lojalitu, patria vldda, zamestndvatelia
(napr. nemocnice a samospr6vne
zdravotnicke organizdcie), poistovne,
vojenske Irady, policia, vdzensk6 rira-
dy a rodinni prisluinici. Aj ked'WMA
Medzindrodnyi k6dex lekiirskej
etiky (WMA lnternational Code of
Medical Ethics) stanovuje: ,,Lekar je
zaviazany svojim pacientom [plnou
lojalitou'i vieobecne sa uznSva, ie le-
kdri v mimoriadnych situ5ci6ch moZ-
no budri musiet povliiit zaujmy ostatnfch l'udi nad zdujmy pacienta.
Etickim probl6mom je rozhodnttl kedy a ako ochranit pacienta voii
tlakom tretlch strdn.
Situdcie dvojitej lojality zahfnaju Siroke spektrum – od takyich, kde by
mali mat prednost z6ujmy spolodnosti, ai po take, v ktoryich sri pr6va
pacienta evidentne prvorad6. Medzi nimi je Sirokd prechodnd z6na,
v ktorej si urcenie sprdvneho postupu vyiaduje d6sledne rozliiova-
nie.
Na jednom konci uveden6ho spektra sil poiiadavky na povinne hld-
senia pacientov, ktoritrpia uriitlmi chorobami, l'udi povaiovanlch za
nesposobilli'ch ioferovat a l'udi podozrivlch zo zneuiivania deti. Leka-
ri majil splnit tieto po2iadavky bez zavdhania, aj ked'by z6roveri mali
svojich pacientov informovat o tom, ie podavaju taketo hl6senie.
67
Na druhom konci uveden6ho spektra s[ poiiadavky alebo nariade-
nia policajnlch alebo vojensklich o196nov, aby sa lek5ri zriiastnili na
postupoch,. ktore poruiujti zakladne.Ludsk6 prdva, aklm je napriklad
muienie. V Rezohicii o povinnosti
lekiirov ozndmit PriPadY muienia
alebo krut6ho alebo nel'udskdho
alebo Poniiujfceho zaobch6dza-
nia, o ktorfch sa dozvedia z roku
2003 (WMA Resolution on the Res-
ponsibility of PhYsicians in the
Denunciation of Acts of Torture or
Cruel or lnhuman or Degrading
Treatment of which TheY are Awa-
re, 2003) Svetovd asociScia lekdrov
(WMA) poskytuje Specificke usmer-
nenie pre lekdrov, ktorl sa nachadzajI
v takejto situ6cii. Predovietkfm, lekdri
by si mali uchranit svoju profesion6lnu nezdvislost pri urtovanitoho,
do je najlepiim zdujmom pacienta, a dodrZiavat v maximdlnej moZnej
miere obvykle etick6 poiiadavky o informovanom suhlase a lekdrskej
mltanlivosti. Ak6kolVek poruienie tlichto po2iadaviek musi byt zd6-
vodnene a mus[ sa ozndmit pacientovi. Lekdri musia ozndmit prislui-
nlim orgdnom ka2d6 neoprdvnen6 zasahovanie do ich starostlivosti
o pacientov, najmii pokial'sa pritom pacientom odopierajil ich zaklad-
n6 ludsk6 prava. Ak tieto orgdny nekonajil, moZno sa poktisit ziskat
pomoc od ndrodnej lekdrskej spolodnosti, od Svetovej asocidcie lek6-
rov (WMA) a od organizdciivenujucich sa ochrane ludsklch prdv.
Bli2Sie k stredu uveden6ho spektra s[ poZiadavky niektorlch samo-
spr6vnych zdravotnickych programov ktor6 obmedzujrl klinickf au-
tonomiu lek6rov pri uriovanitoho, ako by mali byt lieieniich pacientl.
Aj ked'tak6to postupy nie s[ nevyhnutne proti najlep5iemu zdujmu
pacienta, ale mohli by byt, a lekdri si musia d6kladne zvdiit, ii sa majil
z[iastriovat na taklichto programoch. Ak nemajri inf moinosl na-
priklad ak v danej oblasti neexistujd alternativne programy zdravot-
nej starostlivosti, mali by r6zne obhajovat zaujmy svojich pacientov
a prostrednictvom svojich lekdrskych spoloinosti aj potreby vietkich
pacientov ktori sri posti hnuti takf mito reitriktfvnymi opatreniami.
t,-
68
5pecidlny typ probl6mu dvojitej lojality, s ktorym sa lekari stretavajil
je potenciSlny alebo aktu6lny konflikt zdujmov medzi komerdnlTm
organizdciami na jednej strane a pacientmi a/alebo spolotnostou n;
druhej strane. Farmaceutick6 firmy, vfrobcovia lekdrskych zariaden
a in6 komerin6 spolotnosti iasto pondkajil lekdrom dary a ine vyiho
dy, kto16 sa pohybujil od poskytnutia bezplatnll'ch vzoriek, cez Ihradr
cestovn6ho a ubytovania na vzdelavacich aktivitach, ai po prehnant
odmeriovanie za v;iskumne aktivity (pozri kapitolu 5). Castlim moti
vom v pozadi Stedrosti takfchto spoloinostije presveddit lekdra, abr
predpisoval alebo pouZival produkty danej firmy, ktor6 by viak nemu
seli byt prdve najlepiie pre jeho pacientov a/alebo by mohli zbytocne
zviiiit naklady spoloinosti na zdra
votnictvo. WMA Vyhliisenie o vzt'a
hu medzi lekiirmi a komerin;irn
spoloinosthmi z roku 2004 (WMl
2004 Statement Concerning the Re
lationship between Physicians anc
Commercial Enterprises) poskytujr
smernice pre lekdrov v takfchto situa
ci6ch a mnoh6 ndrodn6 lekdrske spo
locnosti majri svoje vlastn6 smernicr
pre tieto pripady, Primdrnym etickfn
principom, ktorli je zakladom tlchto smernic, je, ie lekdri majI vyrieiit
kaidf konflikt medzi vlastnfmi z6ujmami a zdujmami svojich pacien-
tov vidy v prospech pacientov.
PRIDEIOVANIE PROSTRIEDKOV
V kaidej krajine na svete, vrdtane tich najbohatiich, existuje u2 teraz
vel'kd a stdle sa zvdtiujfca medzera medzi potrebami a poiiadavka-
mi na zdravotnicke sluiby a dostupnostou zdrojov na poskytovanie
tlchto sluiieb. Existencia tejto medzery vyiaduje, aby sa jestvujilce
zdroje rozdelbvali urcitfm sposobom. Rozdelbvanie v zdravotnictve,
alebo,,pridelbvanie zdrojov'i ako sa to beinejiie nazyva, sa uskutoc-
nuje na troch Urovniach:
. Na najvyiiej (,,makro") [rovni; vlady rozhodujri o tom, kol'ko z cel-
kov6ho (itdtneho) rozpoitu sa ma pridelit zdravotnictvu; ktore
69
vlikony zdravotnictva sa budti poskytovat bezplatne a za ktor6
sa bude vyiadovat platba, bud'priamo od pacientov alebo od ich
zdravotn;ich poistovni; kolko sa v r6mci rozpoctu na zdravotnic-
tvo prideli na platy lekdrom, sestr6m a ostatn6mu zdravotnicke-
mu persondlu, na kapitdl a prevddzkov6 ndklady pre nemocnice
a ostatn6 zariadenia, na vyskum, na vzdel6vanie zdravotnickych
pracovnikov, na lietenie uriitlch ipecifickfch chor6b, ako napr.
tuberkulozy alebo AlDS atdi
. Na in5titucionalnej (,,mezo") [rovni; kto16 zahf ira nemocnice, klini-
ky, zdravotnicke agent[ry atd:, vedenie t!'chto zariadeni rozhodu-
je o tom, ako rozdelit zdroje, kto16 majI k dispozfcii: ktore sluiby
sa majil poskytovat; kolko majil minilt na platy zamestnancov, na
zariadenie, bezpeinos{ na in6 prevddzkov6 ndklady, renovdcie,
rozvoj atdl
. Na Irovni jednotliv6ho pacienta poskytovatelia zdravotnej sta-
rostlivosti, najmii Iekdri, rozhodujti o tom, ktore vyietrenia sa
budI ordinovat, di je potrebn6 pacienta odoslat na konzultdciu
k in6mu lek6rovi, ii md byt pacient hospitalizovanli, ti sa vyiaduje
podanie origindlneho lieku namiesto generika atdl Odhaduje sa,
2e lekdri sri zodpovedni za iniciovanie 80 0/o
zdravotnickych vyidav-
kov. Napriek reguldci6m v poskytovani zdravotnej starostlivosti
(angl. managed care) majf lekari stale znainil slobodu rozhodo-
vania o tom, ku ktoryim zdrojom budf mat ich pacienti prfstup.
Volby, ktor6 sa robia na ka2dej z uvedenych urovni pridelbvania
zdravotnickych zdrojov, majf vliznamnI etickil zloZku, pretoie sil
zaloien6 na urcitfch hodnotdch a majil v;iznamn6 ddsledky pre zdra-
vie a prosperitu (angl. well-being) pacientov a spolocenstiev. Hoci
konkretni lekdri sil ovplyvneni rozhodnutiami, ktore sa vykonajri na
kaidej z uvedenlich Irovni, najviac su zaanga2ovanl v rozhodovani
o pridelbvanizdravotnickych zdrojov na mikroUrovni. Preto sa na tfto
0rovei pridelbvania zdrojov sustredime aj d'alej.
Od lekarov sa tradiine ocakdvalo, aby konali vZdy vfhradne v zdujme
svojich pacientov, bez ohl'adu na potreby infch. lch primdrne eticke
hodnoty, ako sI sricit, kvalifikdcia a samostatnost, boli orientovane
na sluibu potrebdm ich vlastnyich pacientov. Tento individualistick!
pristup v lek6rskej etike preiil prechod od lek6rskeho paternalizmu
70
k auton6mii pacienta, kde sa prianie daneho pacienta stalo hlavnfm
krit6riom rozhodovania o tom, ak6 zdroje by mal dostat. Predneddv-
nom sa viak pri rozhodovani lekdra
stalo d6leiitfm faktorom ine krit6rium
– spravodlivosi. Obsahuje socidlnejii
pristup k rozdelbvaniu zdrojov, ktoryi
prihliada aj na potreby ostatnich pa-
cientov. V sdade s tfmto pristupom
s[ lek6ri zodpovedni nielen za svojich
vlastnlch pacientov, ale do uriitej
miery aj za ostatnfch.
Toto nove chapanie illohy lekdra
pri pridelbvani zdravotnickych zdrojov je vyjadren6 v etickich k6de-
xoch mnohyich ndrodnlich lekarskych spoloinosti, ako ajvo WMA De-
klar5cii o pr6vach pacienta (The WMA Declaration on the Rights
of the Patient), kde sa uv6dza:,,V okolnostiach, ked' sa musi urobit
vliber medzi potencidlnymi pacientmi na uriitri lietbu, ktord je nedo-
statkovS, vietci tlto pacienti majil prdvo na spravodlivyi proces v!'beru
na danri lieibu. Taklto 4iber sa muslzakladat na medicinskych krite-
riSch a musi sa vykona{ bez (nespravodlivej) diskrimindcie."
Jednyim zo spdsobov, ktorlm lekdri m6iu uplatnit svoju zodpoved-
nost' za pridelbvanie zdravotnickych zdrojov, je vyhlbat sa plytvajil-
cim a neefektivnym postupom, aj ked'si ich pacienti vyiadujri. Nad-
mern6 pouiivanie antibiotik je len
jednfm z prikladov postupu, ktorli
je nielen plytvanim, ale je aj ikod-
livf. Mnohe in6 obvykl6 lieiebn6
postupy sa v randomizovanfch
klinickyich skriikach ukdzali ako ne-
riiinn6 pri ochoreniach, na ktore sa
beZne pouZivajf. Pre mnohe ocho-
renia s[ k dispozicii oficiSlne odbor-
n6 odpor[tania pre klinickil prax
(angl. clinical practice guidelines);
ktor6 pomShajri rozliSovai medzi
[iinnfmi a neJiinnfmi liedebnlimi
postupmi. Lekdri by mali dobre po-
71
znattieto odborn6 odporrldania, a to nielen kvoli Setreniu zdrojov, ale
aj preto, aby poskytovalisvojim pacientom optimdlnu lieibu.
lnf typ rozhodnutia o pridelbvani (nedostatkovfch) zdrojoq ktor6
musia mnohi lekdri vykondva( je volba medzi dvoma lebo viacerlTmi
pacientmi, ktori potrebujti uriit6 nedostatkov6 zdroje, akfmi su napr.
mimoriadna starostlivos{ persondlu urgentnej starostlivosti, jedind
volhd postel'na jednotke intenzivnej starostlivosti, orgdny na trans-
plantiiciu, vel'mi ndroin6 r6diologick6 vyietrenia, alebo aj niektor6
velmi drah6 lieky. Lekdri, ktorirozhodujI o tichto zdrojoch, musia ur-
iil ktori pacienti ich dostanI a ktori nie. Pritom si velmi dobre uvedo-
muj(, ie pacienti, ktorf tieto zdroje nedostan[, bud( v ddsledku toho
trpiet ba m6iu dokonca ajzomriet.
Niektori lekdri sa stretdvaj0 navyie s inlm typom etick6ho konfliktu
pri pridelbvani nedostatkovyich zdrojov: zftastfiujf sa na vypracovanI
vieobecnfch smernic, ktor6 majil v koneinom d6sledku vplyv aj na
ich vlastnfch pacientov. Tento konflikt sa vyskytuje v nemocniciach
a inyich zariadeniach, kde maji lek6ri riadiace pozicie, alebo sr.r ilen-
mi komisii, kde sa tak6to smernice odporfiajri alebo urdujri. Aj ked'
sa mnohi lekdri v tejto situdcii pok(5aj( odpftat od priliin6ho zauja-
tia svojimi vlastnyimi pacientmi, ini by mohli vyuiit takfito poziciu na
presadzovanie zdujmov svojich pacientov pred infmi, ktorfch skutot-
n6 zdravotn6 potreby by viak mohli byt naliehavejiie.
Pri rieieni problemov v oblasti pridelbvania nedostatko4ich zdrojov
musia lekdri hl'ada{ nielen rovnovdhu medzi uplatnenim principov su-
citu a spravodlivosti, ale zdroveri sa musia rozhodnut' aj o tom, ktor!
pristup k definovaniu spravodlivosti je najvhodnejii. Jestvuje niekol-
ko takyichto pristupov, medzi ktore patria:
IIBERTARIANSKY (angl. libertarian) – zdroje by sa mali pridelbvat
podl'a principov slobodneho trhu (individudlny vliber podmiene-
ny schopnostou a ochotou zaplatit, s obmedzenou dobroiinnou
opaterou pre tich, ktorl s[ bez prostriedkov);
UTILITARISTICKY (angl. utilitarian)- prostriedky by sa mali pride-
lbvat v stilade s princlpom maxim6lneho fZitku pre vietkfch;
ROVNOSTARSKY (angl. egalitarian) – prostriedky by sa mali pri-
delbvat striktne podl'a potrieb;
72
. RESTITU(NY (angl. restorative) – prostriedky by sa mali pridelb
vat tak, aby sa uprednostnili tL ktori boli v minulosti znevfhodne-
ni.
Ako sme uviedli vy55ie, lekari sa pozvolha posilvali od tradidn6ho in
divid ualizmu lekdrskej etiky, ktori by upred nostrioval libertaridnskl
pristup, k socidlnejiiemu chdpaniu svojej illohy. Aj ked'sa viak dne,
libertariSnsky pristup vo vieobecnosti odmieta, medicinski etici sr
zatial' nezhodli v tom, ktory z d'aliich troch uvedenfch pristupov je
najlepii. Kaidy z nich ma zrejme podstatne odliSn6 vlsledky, ked's;,
aplikuje na uvedene problemy, iiZe pri rozhodovanio tom, ktore testy
sa majI ordinovat, dije potrebnd konzultdcia u ineho lekara, ii by mal
byt pacient hospitalizovanli ii sa poiaduje originalny liek alebo gene-
rickf liek, ktoryi pacient dostane orgdn na transplant6ciu atdl Utilitaris-
ticki pristup je pre lekdrov na prakticke pouiitie pravdepodobne naj-
problematickejSf, pretoie vyZaduje vel'a konkr6tnych ridajov o prav,
depodobnfch vfsledkoch rdznych opatreni, a to nielen u pacientor,
dan6ho lekdra, ale aj u vietkyich ostatnich. Vlber medzi zvyin!'mi
dvoma pristupmi (alebo troma, ak berieme do (vahy aj libertari6nsky)
bude zSleiat na osobnej mordlke lekara, ako aj na socidlno-politickom
prostredl, v ktorom pracuje. Niektore
krajiny, napriklad USA, uprednostriuji
libertariSnsky pristup; in6, napriklad
5v6dsko, s( zn6me svojim rovnost6r-
stvom; kyim d'aliie, napriklad Juina
Afrika, sa pok[5aj( o reititucnyi pri-
stup. Pri plSnovani v zdravotnictve sa
iasto uplatnuje utilitaristicki pristup.
Napriek uvedenlim rozdielonl y zdra-
votnlckych syst6moch rdznych krajin
casto koexistujrj vedl'a seba dva alebo
iviac vfkladov principu spravodlivosti. V tfchto krajin6ch by si lekari
mohli vybrat tak6 podmienky na vfkon svojho povolania (napr. prdca
vo verejnom sektore alebo privdtna prax), ktore koreipondujri s ich
vlastnyim pristupom.
Okrem uvedenlich uloh, ktorf m62u mat lekari pri pridelbvani exis-
tujricich zdravotnickych zdrojo4 majf tiei povinnost presadzova{
zvdiSovanie objemu tlchto zdrojov, pokial'nepostatuju na uspoko-
iovanie zdravotnich potrieb pacien-
iov. Taketo nieto vyiaduje, aby lekari
oracovali spolocne, v rdmci svojich
orofesijn;ich organizacii, na presved-
lovani osob, ktore majI rozhodovaciu
orevomoc v rdmci vlddY a na in;ich
ilrovniach, o existencii tichto potrieb
a o tom, ako ich io najlePiie naPlnit,
a to nielen v rdmci vlastnej krajiny, ale
ajglobdlne.
VEREJNE ZDRAVIE
A VEREJNE ZDRAVOTNiCTVO
Medicina 20. storoiia sa Zial'rozdelila medzi,,verejn'e zdravotnictvo" ii:::::i;i::i:
aostatnUzdravotnUstarostlivost(tj.,s0kromn6,,alebo,,individudlne,,
zdravotn[ctvoazdravie).Jetopolutovaniahodn6ajpreto,2everej-
nost' tvoria jednotlivci a opatrenia navrhovan6 na ochranu a upev- . . .f
nenie zdravia verejnosti prindiaju s[iasne zdravotn;l' prinos aj pre
jednotliv6 osoby.
Nejasnosti vznikaju aj vtedy, ked'sa pojem "verejn6 zdravotnictvo"
chdpe ako ,,verejne financovan6 zdravotnictvo" (tj. zdravotnd sta- llr:l::::
rostlivost financovan6 prostrednictvom dafiov6ho syst6mu itStu
alebo prostrednictvom povinn6ho vieobecn6ho systemu zdravot-
n6ho poistenia) a ako opak,,sukromne financovaneho zdravotnictva" ',
(tj.zdravotn5starostlivost,ktorusidan6osobauhr6dzasamaalebo
prostrednlctvom syst6mu sukromn6ho zdravotn6ho poistenia a ktora I
zvytajne nie je vieobecne dostupn6).
Vlraz verejn6 zdravielzdravotnictvo (angl. public health), ako ho cha-
peme na tomto mieste, sa vztahuje na zdravie verejnosti, ako aj na ::;::;:ii;:;i;1 i
lekarsku ipecializdcirL, ktord sa zaoberd zdravim skdr z hl'adiska po-
puldcie ne2 z pohl'adu jednotlivca. KaZda krajina velmi potrebuje od-
bornikov na verejn6 zdravotnictvo, ktori by konzultovali a uplatrlovali
verejn6 opatrenia zamerane na podporu zdravia a ktori by sa venovali ::i;l::i::il:,
prdci na ochranu verejnosti pred ndkazlivlimichorobamia inymi zdra-
votnimi rizikami. Prax verejn6ho zdravotnictva (niekedy nazlvan6ho i.l::..::::i;a:
,,medicina verejneho zdravia" alebo ,,komunitnd medicina") vyuiiva ,1..i:l.,..l:
9, rdu. .
b3i(&*tt'
ry|.,,
74
.t,tt::att:,:,:t::::l
7s&
dv situacii dvojitej lojality, ako sme sa o nich zmienili vy5iie. Postupy
'l€.ll…'
nii ri.s.ni taklichto a im podobn;ich situdcii sa preberali v srlvislosti l*::::]]:::l:
I nroblemom ,,lekarskej mlianlivosti" v kapitole 2 tejto priruiky. Vo ..$.:.:,':::.
vieobecnosti sa lekari majil usilovat ndjst sposob, ako minimalizovat .$1;;1;ll
uimu, ttotu by mohli utrpiet jednotlivi pacientiako dosledok plnenia g
ooziadaviek verejneho zdravotnictva. Napriklad v pripade povinnfch *
illesenisa pri napinani prisluinlch zdkonnlch po2iadaviek musIv ma- ..g.ll,i.:ll
ximdlnej moZnej miere chrdnit aj sdkromie pacienta.
E
lnyi druh konfliktu medzi zdujmami konkretneho pacienta a zdujmami lit'lii,.
spoloinostou vznik6, ked'sa od lekarov 2iada, aby pomahali pacientom ,,:…rrrr.
pri dosiahnutivlhod, na ktor6 viak tito pacienti v skutodnosti nemajI iila.la::.l,l,;
n6rok. lde napriklad o neoprdvnen6 vliplaty poistn6ho alebo o potvr-
denie prdceneschopnosti. Lekarom sa zverilo oprdvnenie na vyddvanie ::]lil:ll:]]:.
potvrdenio tom, Ze pacienti majil prisluin6 ochorenia, ktore ich oprdv-
riuj(napoberanieuvedeni1'chv!hod.Hociniektorilekarimajuprob-
l6msodmietnutimpo2iadaviekpacientovnavydaniepotvrdeni,ktore
nezodpovedajf ich situdcii, radiej by mali pomShat svojim pacientom l
hl'adat in6 moZnosti podpory, ktor6 by nezahfriali neeticke sprdvanie' . .l
ako vedeckli zdklad epidemiol6gi r,
ktord skuma determinanty zdrav g
a choroby v populacii. Niektori leki.i
absolvuju nadstavbov6 vzdel6van:
v uriitom lekdrskom odbore a st –
nu sa medicinskymi epidemiol6gn .
Vietci lekari musia poznat socidlr, :
a environmentdlne determinanty, ktc .
re vplyvaju na zdravotnf stav pacier
senie o podpore zdravia wrf!.ll:""L"
"lil"lilTH'Hll:;,
,,Lekdri a ich profesrjne asocidcie majil etick[ povinnost a profesijn]
ziwazok konat v2dy v najlepiom zdujme pacientov a integrovat trit
zodpovednost so iiriim zdujmom o ilcast na podpore a zabezpeter
zdravia verejnostil'
Opatrenia verejn6ho zdravotnlctva, akfmi s[ vakcinacn6 kampan,
a urgentn6 opatrenia pri prepuknuti epidemii ndkazlivlch chordb, sl
ddleZitlmi faktormi posobiacimi na zdravie jednotlivca, socialne fak
tory, ako sri bfvanie, vfiiva a zamestnanie, sri v5ak prinajmeniom rov
nako d6le2it6, ak nie eite ddleiitejiie. Lekdri sI len zriedkavo schopr:
ovplyvnit socidlne pritiny choroby svojich pacientov. Majd takfchtc
pacientov odoslat do starostlivosti sluiieb socialnej pomoci, pokial,st
dostupne. Lekari viak moiu aj sami prispiet, hoci nepriamo, k dosiah
nutiu dlhodobfch rieieni tlichto problemov a to svojou fiastou ni
aktivitach verejn6ho zd ravotn ictva, na zd ravotn ickych vzdeldvacfcl
aktivitach, na monitorovani a hldseni environment6lnych rizik, iden
tifikovanim a zverejnovanim nepriaznivyich zdravotn;ich ddsledkor
socidlnych probl6moq aklmi sri napr. zneuiivanie a ndsilie, a zasadzo
vanim sa o zlepiovanie sluiieb verejn6ho zdravotnictva.
N iekedy via k za uj my verejneho zd ravia m6iu byt v rozpore so zilujma
mi jednotlivfch pacientov napriklad, ked,vakcindcia spojend s rizikon
neiiaducej reakcie zabrdni, aby jednotlivec preniesol danu chorobu
na infch, neochrdni ho viak pred ndkazou, alebo ked,sa vyZaduje po.
vinne hldsenie pri urcitfch ndkazlivlch chorobdch, v pripadoch zne_
uiivania deti alebo stariich os6b, alebo hldsenie pri chorob6ch, ktore
moiu urcit6 aktivity, napriklad riadenie auta alebo lietadla, urobit
nebezpedn;imi pre daneho jednotlivca alebo pre infch.Toto su prikla_
GLOBALNE ZDRAVIE
Povinnosti lekdrov vodi spoloinosti, v ktorej iijti, sa roziirilo pocas .
poslednlich rokov aj o ich zodpovednost za globdlne zdravie. Tento rl1i:;aatr;;l
termin sa definuje ako zdravotn6 probl6my, otazky a obavy, ktore pre-
sahuj6 nSrodn6 (5tdtne) hranice, ktor6 moZno ovplyvni{ okolnostami li,liiii:
alebo skfsenostami v infch krajinach a ktor6 sa najlep5ie rieiia spo- :ar11.1;
lodnfm rlsilim a spolocn!'mi opatreniami. Glob6lne zdravie je dast'ou i:1:;;::::a:
omnoho vdtiieho pohybu globaliz6cie, ktorf zahiria v;imenu infor-
macii, obchod, politiku, cestovanie a mnoho inlich ludsklich aktivit.
Zdkladom globaliz6cie je poznanie, Ze jednotlivci a ludsk6 spoloinosti ::1;:1:;1::l
st6le viac spolu srivisia. Jasne to vidiet pri pohl'ade na ludske zdravie
(prudke roziirenie chordb, ako s[ chripka a SARS). Taketo epidemie
vyiadujf na ich ucinn6 zvlddnutie konkr6tnu medzin6rodnI spolu-
';;iii.::ll..
prdcu. Neschopnost rozpoznat a Iieiit vysokon6kazliv6 choroby zo .laa;1lli;,i:ll
strany lek6rov v jednej krajine moZe mat devastujuce ricinky v inlich iiil;::::i..ia
krajindch. Preto eticke povinnosti lek6rov presahuju ramec starostli-
vosti o jednotlivlich pacientov, ba dokonca i komunit a n6rodov.
Rozvoj globalneho pohl'adu na zdravie
mal za ndsledok aj narastajfce uvedo-
menie si vyraznych rozdielov v oblasti
zdravia vo svete. Navzdory rozsiahlym
kampaniam v boji proti predtasnej
Imrtnosti a invalidizujricej chorob-
nosti v najchudobnejiich krajinach,
kto16 priniesli urtit6 tispechy, akc
napr. elimindcia kiahni a (dffajme, ie
aj) detskej obrny, rozdiely v oblastl
zdravia obyvatelstva medzi krajinarni
s nizkym a s vysokfm prijmom sa na-
d'alej zviiciujtl. Ciastoine je to ndsledok pand6mie HIV/AIDS, ktora
mala najhorii dopad prdve na chudobn6 krajiny, ale je to aj dosledok
neschopnosti krajin s nizkym prijmom taiitz ndrastu bohatstva, ktorf
svet ako celok zaiiva poias poslednfch desatroii. Hoci pritiny chu-
doby sr1 do znainej miery politick6ho a ekonomick6ho charakteru,
a preto sri vzdialen6 od vplyvu lekdrov a lekSrskych spoloinosti, lekdri
sa musia zaoberat zl;im zdravotnlim stavom, ktorf je d6sledkom chu-
doby. V krajindch s nizkym prijmom maj[ lekari len mdlo zdrojov, kto-
16 m62u poskytnrl{ pacientom, a stdle sa stretdvajri s probl6mom, ako
pridelbvat tieto zdroje io najspravodlivejiie. Dokonca aj v krajindch
so strednfm a vysoklim prijmom sa lekdri stretdvajU s pacientmi, ktori
sri priamo ovplyvneni globalizdciou, napriklad uteienci, ktori niekedy
nemajf pristup k zdravotnej starostlivosti, ktor5 sa beine poskytuje
obianom tfchto krajin.
Daliim znakom globaliz6cie je medzindrodnd mobilita zdravotnickych
pracovnlkov, vrdtane lekdrov. Odliv lekdrov z rozvojovlich krajin.do
priemyselne vyspelfch krajin bolvlihodnli pre lek6rov aj pre prijimajti-
ce krajiny, ale nie pre,,exportujrice" krajiny. Svetovd asocidcia lek6rov
(WMA) vo svojich Etickfch smerniciach pre medzinSrodnf n6bor
lek6rov (WMA Ethical Guidelines for the lnternational Recru-
itment of Physicians) uvddza, 2e by sa lekdrom nemalo branit opustit
ich domovskf alebo d'al5iu krajinu za ftelom hl'adania moinosti vy-
kondvat svoje povolanie v inej krajine. WMA v5ak poiaduje, aby kaida
krajina urobila maximum pre vy5kolenie adekvdtneho pottu lekdrov,
aby pritom prihliadala na svoje poiiadavky a zdroje a nespoliehala sa
na imigrdciu z inlch krajin na uspokojenie svojej potreby lekdrov.
77
Lek6ri v industrializovan;ich krajindch maju dlhtl tradiciu v poskyto-
vani svojich skusenosti a schopnostl rozvojovlim krajindm. M6ie to
mat mnoho pod6b: urgentnd lekdrska pomoc koordinovand orga-
nizaciami, ako sil Cerveny kril a Spoloinosti ierveneho polmesiaca
a Lekdri bez hranic, kr6tkodob6 chirurgicke podujatia zaoberajrice sa
stavmi, ako sri sivf zdkal alebo rdzitep podnebia, p6sobenie hostu-
iricich uiitelbv na lekdrskych fakultdch, krdtkodob6 alebo dlhodob6
projekty medic[nskeho vlskumu, poskytnutie liekov alebo lek6rskeho
zariadenia a podobne. Tak6to programy ilustrujri pozitivnu strdnku
globaliz6cie a sltiia ako ndhrada, aspori diastoinS, za odliv lekdrov
z chudobnejiich krajin do bohatiich krajin.
78 79
LtrK&ffi$ A tfffr.$ Spffi**UpftefrffiWSIlfr!
,..rril, rll:a.$:li
' ttt:*itr:
,,],,::::,,,,,,,,,:::,
,llli:i:ll':iii:a$*.
i:
_,l ..:: r:i.:::::i:,
i.,:,, tri: iii::i:.t:ii.a;iill
PROBLEMY LEKARSKEJ AUTORITY/PRAVOMOCI
Lekdri patria k profesii, ktor6 tra-
diine fungovala ai extr6mne hie-
rarchickfm sp6sobom, smerom
dovnutra aj smerom von. Smerom
dovnftra existuju tri navzdjom sa
prekryivaj(ce hierarchie: prv6 sa
uplatfiuje medzi ipecializdciami,
priiom niektor6 sa povaiujI za pre-
stiZnej5ie a lepiie platen6 ako in6;
druha existuje v rdmci SpecializScii,
pritom lekdri pracujrici v akademickom sektore majf vdiSivplyv ako
ich kolegovia v s[kromnej alebo verejnej (itdtnej) praxi; tretia sa vzta-
huje na starostlivost o konkr6tnych pacientov, kde,,oietrujIci lekdr" je
na vrchole hierarchie a ostatnilek6ri, aj tis vy55im postavenim a/alebo
schopnostami, shiiia iba ako konzultanti, pokial'pacient nie je odo-
vzdanf do ich starostlivosti. Smerom von boli lekdri tradiine najvyiSie
v hierarchii poskytovatelbv zdravotnej starostlivosti, nad sestrami
a inf mi zdravotnlckymi pracovnikmi.
81
T6to kapitola sa bude zaoberat etickfmi otdzkami, ktore vznikaj6
v oboch uvedenlch sf6rach hierarchie – teda v r6mci lekdrskej pro-
fesie a smerom von. Niektor6 otSzky s[ spolocne pre obe sf6ry; in6
vznikajil len v jednej alebo v druhej. Mnoh6 z tlichto otdzok sil rela-
tivne nov6, preto2e vznikajf v d6sledku ned6vnych zmien v medicine
a zdravotnej starostlivosti. Strudn! opis tlichto zmien je vhodn!, pre-
toZe predstavujri hlavn6 otazky vodi traditn6mu uplatriovaniu lek6r-
skej autoritY'
S rfchlym rastom vedeck!'ch poznatkov a ich aplikdciou v klinickej
praxi sa medicina st6va stdle komplexnejiou. Jednotlivi lekdri u2 ne-
mdlu byt' odbornikmi na vietky choroby svojich pacientov a na viet-
ky spdsoby potencidlnej liedby, ale potrebuju pomoc infch lek6rov
-Specia I istov a d'aliich kva I ifi kova nfch zdravotn ickych pracovn ikov,
ako sf sestry, farmaceuti, fyzioterapeuti, laboranti, socialni pracovni-
ci a mnohi ini. Lek6ri musia vediet ako vyuZit relevantn6 schopnosti
a kvalifik6ciu tyichto pracovnikov, ktor6 potrebujI ich pacienti a ktor6
sami nemajf.
Lek6rsky paternalizmus postupne narriSalo narastajdce uznanie pr6va
pacientov na vlastn6 rozhodovanie v medicinskych otdzkach, ktor6
sa ich t1ikajil. V dosledku toho bol autoritativny model rozhodovania,
charakteristick! pre traditnf lekdrsky paternalizmus, nahraden;i koo-
perativnym modelom. To ist6 sa stalo
vo vzt'ahoch lek5rov a inyich zdra-
votnlckych pracovnfkov. Tito sri stdle
menej ochotni plnit pokyny lek5ra
bez toho, aby poznali ich d6vody. lni
zdravotnlcki pracovnici sa povaiujti
za profesiondlov so Specifickfmi etic-
klimi povinnostami voii pacientom;
a ak je ich vnimanie tlichto povinnosti
v konflikte s pokynmi lekdra, sf pre-
svedteni, 2e musia kldst otdzky o ta-
klchto pokynoch, alebo ich dokonca
spochybnit. Kfm v hierarchickom modeli autority nebolo pochfb
o tom, kto rozhoduje a koho slovo je rozhoduj[ce, keby sa vyskytol
nejakyi problem, kooperativny model dava moinost vzniku sporov
o primeranej starostlivosti o pacienta.
OL
Takiito vfvoj meni,,pravidl6 hry" vo vztahoch lekdrov s ich koleganii
– lekdrmi a s ostatn;imi zdravotnickymi pracovnikmi. V zostdvajucr.:;
iasti tejto kapitoly budeme identifikovat niektor6 probl6move aspel –
ty tlichto vzt'ahov a navrhneme moZnosti, ako ich rieiit.
VZiAHY S KOLEGAMI,
UEITEIMI A STUDENTMI
Od lek6rov, ako od ilenov lekarskej profesie, sa tradidne oiakdvalo, i;:
sa budri sprdvat k sebe navzdjom sk6r ako rodinni prisluinlci neZ akLt
nezndmi ludia, alebo dokonca, ie sa budrj sprdvat k sebe ako priatelir.
WMA Zenevsk5 deklar6cia (WMA Declaration of Geneva) obsahr,-
je slub:,,Moji kolegovia mi budil sestrami a bratmi.'lnterpretdcia tejt')
poiiadavky bola rozlitnd v rdznych krajiniich a v rdznom dase. Napri-
klad, ked'boli poplatky za oietrenie pre lekdrov hlavnou alebo jedr-
nou formou platu, existovala silnd tradicia,,profesiondlnej sluinosti'i
podl'a ktorej lekdri nerittovali kolegom za oietrenie iiadne poplatky.
Tdto prax sa stala zriedkavou v krajindch, kde je dostupnd refunddcia
nakladov lekdrskej starostlivosti z tretej strany.
Okrem pozitivnych poiiadaviek, akyimi su sprdvat sa ku kolegom s uc-
tou a spolupracovat pri poskytovani io najlep5ej starostlivosti pacien-
tovi WMA MedzinSrodnyi k6dex lek6rskej etiky (WMA tnternati-
onal Code of Medical Ethics) obsahuje dve zakazujdce poiiadavkl'
vo vzdjomnom vztahu lekdrov: 1. platenie alebo prijatie akehokolvel
poplatku alebo inej protihodnoty vyilutne za odoslanie pacienta n;
vy5etrenie (k dan6mu lekdrovi); 2. kradnutie si pacientov medzi ko
legami. O tretej povinnosti, tj. ozndmit'neetick6 a nekompetentna
sprdvanie kolegov, sa diskutuje d'alej.
V hippokratovskej tradicii lekdrskej etiky sri lekdri zaviazani zvldit
nou fctou voci svojim uiitelbm. WMA Zenevskii deklar6cia (WMA
Declaration of Geneva) to vyjadruje takto:,,Svojim utitelbm budenr
preukazovat rjctu a vd'ainosl ktore im prdvom patria.' Hoci v srjias,
nosti si medicinske vzdelSvanie vyiaduje podetne interakcie itudenl
– uiitell v porovnanl so vztahom jedneho iiaka k jedn6mu uditelbvi
lekdrskeho umenia, ako to bolo v d6vnej minulosti, toto vzdeldvanie
stdle zdvisl od dobrej v6le a ochoty lekdrov v praxi, ktori casto nedo,
stdvaju za svoje pedagogick6 aktivity Ziadnu odmenu. Studenti medi-
83
ciny a ostatni lekari v 5pecializainej prlprave s[ zaviazani vd'ainostou
voii svojim ucitelbm, bez ktorfch by bolo lekdrske vzdeldvanie zredu-
kovanri na samoitudium.
Na druhej strane s( uiitelia povinni
sprdvat sa k svojim itudentom s re-
ipektom a sluZit im ako dobrf priklad
(rolovli model) v zaobchddzani s pa-
cientmi. Takzvan6,,nepisane kuriku-
lum" medicinskeho vzdel6vania, t. j.
itandardy spr6vania, ktor6 prejavujti
lek6ri vo svojej praxi, ovplyvf,ujtl 5tu-
dentov medicinY viac ako vfslovn6
kurikulum medicinskej etiky; a ak sa
v budricnosti vyskytne konflikt medzi
poiiadavkami etiky a postojmi a sprdvan[m uiitelbv, Studenti medici-
ny sri ndchylninasledovat priklad svojich uiitelbv.
Utitelia majri povinnost nevyiadovat od Studentov aby sa angaZovali
v neetickich postupoch. Priklady takfchto postupov ktor6 boli op(sa-
n6 v lekdrskych iasopisoch, zahiriali situdcie, ked'5tudenti mediciny
mali ziskavat informovanli srihlas pacienta s lieibou, pridom tak mal
urobit plne kvalifikovanf zdravotnlcky pracovnfk (lekdr), vykonavat
bez informovan6ho sdhlasu gynekologick6 vyietrenia u pacientok
v anest6zii alebo u neddvno zomretlich; vykondvanie samostatnej
tinnosti (tj. bez adekvdtneho dozoru), hoci aj meniich (napr. zavede-
nie i.v. kanyly), ktor6 s[ podl'a niektorlich Studentov mimo ich kompe-
tencie. Vzhl'adom na nerovnov6hu
postavenie medzi itudentmi a uii-
telmi a z toho vypllivajfce zdrdha-
nie sa Studentov spochybnit alebo
odmietnut tak6to prikazy, utitelia
musia zabezpeiil ie od Studen-
tov nebudI vyZadovat, aby konali
neeticky. Na mnohfch lekarskych
fakult6ch sI predstavitelia roinfka
alebo asoci6cie Studentov medici-
ny, ktor6 popri inlch rilohach m6Zu
upozornit na etick6 probl6my pri
84
vliuibe mediciny. Studenti, ktori srj znepokojeni eticklmi aspektrni
svojho vzdeldvania, by mali mat pristup k taklim mechanizmom, ktore
by im umoZnili vyjadrit svoje obavy bez toho, aby boli identifikovani
ako udavaii (angl. whistle-blowers), ako aj ziskat primeranri podporu,
ak by sa ukdzalo potrebnfm rie5ittento probl6m oficidlnou cestou.
Od Studentov mediciny sa na druhej strane otakdva, ie budil met
vysokri riroveri etick6ho sprdvania, ako sa patri na budricich lekdro'r.
Mali by sa sprdvat k ostatnlm itudentom ako ku kolegom. Mali by
byt' pripraveni poskytnrit im potrebnI pomoc, vrdtane kolegi6lneho
upozornenia v pripade neprofesiondlneho sprdvania. Mali by mat.rj
moZnost aktivne sa zapdjat do spoloinlich projektov a zodpovedne si
plnit itudijn6 povinnosti.
OZNAMOVANIE NEBEZPEENYCH
A NEETICKYCH POSTUPOV
Medicina sa tradiine pyiSi postavenfm samo sa spravuj[cej profesi*.
Vzhl'adom na privil6gia, ktor6 jej poskytuje spoloinost, a d6verir,
ktorf preukazujI jej clenom – lekdrom pacienti, lekdrska profesia n;,-
stolila vysoke itandardy sprdvania pre svojich clenov a zaviedla di.c-
ciplindrne procedIry na vyietrovanie obvineni z ich neprimeran6ho
konania a v pripade potreby aj procedurdlne postupy na potrestanie
vinnikov.Tento syst6m samoregul5cie v minulosti neraz zlyhal a v ne-
d6vnej dobe sa podnikli uriit6 opatrenia, aby sa lek6rska profesia stala
zodpovednejSou (a kontrolovatel'nej5ou), napriklad menovanim lai "
kov za clenov regulacnlich orgSnov. Hlavnou poiiadavkou profesijnej
samoreguldcie je viak bezvfhradna podpora jej principov zo stranr/
lekdroV ako aj ich ochota zabezpetovat a rieiit nebezpecne a neetic-
ke praktiky.
Uloha ohlasit nekvalifikovanos{ poikodenie alebo neprijatel'nd spr6
vanie niektor6ho z kolegov sa zddraziuje v k6dexoch lekarskej etiky
Napriklad WMA Medzin6rodnf k6dex lekiirskej etiky (WMA lnter'
national Code of Medical Ethics) stanovuje: ,,Lekdr sa m5… usiloval
odhalbvat lekarov ktori maj0 z6vaine nedostatky charakteru a od-
bornej kompetencie, alebo ktori sa ztcastnujI na podvode alebo na
klamstve.' Aplikdcia tohto principu viak v6bec nie je jednoducha. Na
jednej strane m6ie mat' lek6r pokuienie napadn(t reputdciu svojho
8s
'j
kolequ na zdklade ned6stojnlch osobnfch motivov, akfmi su zavist, + I
,LOo oaptutu za vnimanil ur5Zku. Lekdri sa mo2u zdrahat ohldsit E
l."rlritne sprdvanie kolegu vzhl'adom na priatel'stvo alebo sympa- *rt* l
i,.i'f .r vd'aka Bohu nie som v takej istej situdcii ja"). Taketo hl6senia :ig:;il:ll
ri), r.t vel'mi neblah6 dosledky pre toho, kto hldsenie podal, vr6- ;;$ji}.l
irn. okt.t isteho nepriatelstva zo strany obvinen6ho, pripadne aj $rrl
ostatnict''r kolegov' liu,i:i '1
:9:*
Navzdory tfmto nevlhoddm je hl6senie neprijatelh6ho sprdvania * ]
profesiondlnou povinnostou lekdrov' NielenZe sil zodpovedniza udr- .* j
Zanie dobr6ho mena svojel profesie, ::€::.l.,.'i
ateiastosiljedini, ktorivedia rozliSit € $*,:i
tane takmer isteho nepriatel'stva zo strany obvinen6ho, pripadne aj
ostatnlich kolegov'
Navzdory tfmto nevlhoddm je hl6senie neprijatelh6ho sprdvania * .
profesiondlnou povinnostou lekdrov' NielenZe sil zodpovedni za udr- $ :
l'lpl$rilt#tri M,xj
niekolegovdisciplin5rnym";;i;;; @ J
lfusar,lvyialnematobytaifosled- @ |X:
;il.l:'il,'ftl l;f,:,llffit W']*i
;il,T:TiliJ#:*:lJifi::ff:i: ffi ,r€
jeho sprdvanieza nebezpein6 a nee-
I ;1r::::::€
ii.te. nt sa podarizdtezitost vyrieiit
–
;:::l;
ULKe. nK 5d PUUdil 4orE4tv)r vyrrcJr( – ilu::::li:r::l:
na tomto stupni, nie je Potrebne lst
na tomto slupnl, nle Je porrerJlle lsr
d'alej. Ak nie, nasledujtlcim krokom by malo byt informovanie v55ho a/
alebo kolegovho nadriadendho s ponechanim rozhodnutia o d'aliich
krokoch jemu. Pokial'tento postup z praktickfch d6vodov neprichd-
dza do (vahy, alebo bol bez fspechu, potom je potrebn6 podnikntit
konetnf krok a informovat disciplindrne orgdny.
VZTAHY S OSTATNYMI
ZDRAVOTNICKYMI PRACOVNIKMI
Na zaiiatku kapitoly 2, ktora sa venuje vztahom medzi lek6rmi a pa- :
cientmi, sa zddraznil velkyi vlznam (cty a rovnocenneho zaobchddza-
nia vo vztahu lekdr – pacient. Principy, ktore sa uplatnili v tejto stlvis- :
losti, s( rovnako d6leiit6 aj vo vztahoch lekdra a jeho spolupracovni-
kov. Pri kontakte lek6ra s kaidlim, s klim spolupracuje pri starostlivosti
o pacientov alebo pri in;ich profesionalnych aktivitdch, plati osobitny ,,,,,,,,,…..,
tu'
W:"
–
do
zdkaz diskrimindcie na zdklade,,veku, choroby a postihnutia, viery, et-
nickeho p6vodu, pohlavia, n6rodnosti, politickej prfsluinosti, rasy, se-
xu5lnej orient6cie alebo spoloiensk6ho postavenia" (WMA Zenevskd
deklar6cia; WMA Declaration of Geneva).
Nediskriminacia je len paslvnou charakteristikou vztahu. 0cta (re-
Spektovanie) je nieio aktivnejiie a pozitivnejiie. Vo vztahu k ostatnlm
poskytovatelbm zdravotnej starostlivosti, di ui lekdrom, sestr6m, po-
mocnfm zdravotnickym pracovnikom a podobne znamen6 pozitivne
uznanie ich schopnosti a skilsenostl, pretoie prispievajri k starostli-
vosti o pacientov. VSetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nie
s[ rovnako vzdelani a nemajil rovnak( prax, ale s[ si rovni ako l'udia
a majil podobn! zdujem o zdravie a dobro (angl. well-bein9) pacien-
tov.
Podobne ako v pripade pacientov existujtl opodstatnen6 ddvody aj
na odmietnutie vsttipit do vzt'ahu alebo ukoniit vztah s infm posky-
tovatelbm zdravotnej starostlivosti. Patria medzi ne chfbanie d6very
v schopnosti alebo mordlnu integritu danej osoby az|vainf osobn6
nezhody (angl. clashes). lch rozliienie od menej zitvalnych motivov si
vyZaduje znatnrl etickri citlivost zo strany lekdra.
SPOLUPRACA
Medicina je zdroveri velmi individualistickS, ale aj vel'mi operativna
profesia. Na jednej strane sa lekari stavajI velmi osobne, ai majetnfc-
ky, k,,svojim" pacientom. Tvrdi sa, Ze konkretny vztah pacient – lekdr
je najlepiim prostriedkom, ako ziskat potrebn6 poznatky o danom
pacientovi a zabezpeiit kontinuitu starostlivosti, ktorS je optimdl-
na z hl'adiska prevencie a lietby ochorenia. Ponechanie si: pacientov
v starostlivosti prinSSa fiitok aj lekarovi, prinajmen5om finandnf. Na
druhej strane, ako sme spomenulivySSie, je medicina s0casne vysoko-
komplexn6 a SpecializovanS, a preto si vyiaduje (zku spoluprdcu me-
dzi lekarmi s rozlitn!'mi, ale komplementdrnymi znalostami a schop-
nostami. Toto napdtie medzi individualizmom a spoluprdcou je st6le
sa opakujfcou t6mou v lekdrskej etike.
Oslabovanie lekarskeho paternalizmu sprevddzal Istup presvedcenia,
ie lek6ri,,vlastnia" svojich pacientov.Tradiin6 pravo pacientov pftat sa
na n6zor druheho lekdra (angl. second
opinion) sa roziirilo tak, ie zahfria
pristup k inlm poskytovatelbm zdra-
votnej starostlivosti, ktori m62u byt
schopnejii naplnit ich potreby. Podl'a
WMA Deklardcie o pr6vach pacienta
(TheWMA Declaration on the Rights
of the Patient): ,,Lek6r md Povinnost
spolupracovat pri koordindcii lekSrsky
indikovanej lietby s infmi poskytova-
tel'mi zdravotnej starostlivosti, ktori sa
zridastiujti na lieibe pacientaJ' Lekdri viak nemajri profitovat z tejto
kooperdcie podielom na prlsluinom poplatku (angl. fee-splining).
Tieto obmedzenia lekdrovho,,vlastnenia" pacientov musia vyvaZovat
ind opatrenia, ktorlch cielbm je chrdnit primdrny vztah pacient – le-
k6r. Napriklad pacient, kto16ho lieii viacero lekdrov, ako je to beZn6
v nemocniciach, by mal mat, ak je to moine, jedneho lek6ra, ktorf by
koordinoval cel( starostlivost', informoval by pacienta o dosiahnutom
pokroku a pomdhal by mu pri rozhodovani.
Klim vztahy medzi lekdrmi sa vo vieobecnosti riadia pomerne jas-
ne formulovanfmi a ch6panyimi pravidlami, vztahy medzi lekdrmi
a ostatnfmizdravotnickymi pracovnikmi sil v 5t6diu neust6lej preme-
ny a existujri znatn6 rozdiely v ndzoroch na to, ake by malo byt ich
vzdjomn6 postavenie a flohy. Ako sme ui uviedli, mnoh6 zdravotn6
sestry, farmaceuti, fyzioterapeuti a ini zdravotnicki pracovnici sa po-
vaiujuza kompetentnejiich vo svojich oblastiach starostlivosti o pa-
cienta, ako sf lekdri, a nevidia dovod, predo by nemali byt s nimi i"ra
rovnakej (rovni. UprednostnujI timovf pristup v starostlivosti o pa-
cienta, pri ktorom sa stanovisk6 vietkfch, ktori sa starajil o pacienta,
berrj do rivahy rovnako a povaiujri sa za zodpovednlch voii pacien-
tovi, a nie voci lekdrovi. Na druhej strane si mnohi lekdri myslia, ie aj
ked'sa prijme timovi pristup, mal by byt k dispozicii niekto, kto bude
,,velit'i a lek6ri s[ najvhodnej5i na tuto flohu vzhl'adom na svoje vzde-
lanie a sk[senosti.
Hoci niektori lek6ri mo2u odmietat spochybriovanie svojej tradiinej,
takmer absolrLtnej autority, zdd sa takmer iste, ie ich tiloha sa bude
88
meni{vzhl'adom na poiiadavky pacientov, ale aj ostatn;ich zdravotnfc-
kych pracovnikoq aby mali vdtiiu 0cast'na medicinskom rozhodovani.
Lekdri budti musiet byt schopniodovodnit svoje odporfiania a pre-
sveddit inlich, aby ich akceptovali. Okrem ovl6dania tyichto komuni-
kainlich schopnostf budr-1 musiet byt lekdri schopni rieiit aj konflikty,
ktor6 vzniknri medzi r6znymi ildastnikmi starostlivosti o pacienta.
ZvlS5tnym problemom pre spoluprdcu v najlepSom zaujme pacienta
sri d6sledky toho, ked'sa pacienti obracajI na tradiinfch alebo alter-
nativnych poskytovatelbv zdravotnej starostlivosti ("lietitelbv"). Tlika
sa to velkej tasti obyvatelstva v Afrike a Azii, a stdle viac sa to deje aj
v Europe a v oboch Amerik6ch. Hoci by niekto mohol povaZovat tieto
dva pristupy (napr. medicina/lekdri – alternativna medicina/lieiitelia)
za komplement6rne, v mnoh!'ch situ6cidch sa moiu dostat do kon-
fliktu. Pretoie aspori niektor6 z tlchto traditnlch a alternativnych po-
stupov skutocne majI terapeuticke Utinky a pacienti ich vyhl'addvaj(,
lekdri by mali hl'adat sp6sob, ako (v zdujme pacienta) spolupracovat
s tfmi, ktori ich vykonSvaj(. Sposoby spoluprdce sa budf odliiovat
v rdznych krajinach, ako aj vo vztahu ku konkr6tnym poskytovatelbm
(lieiitelbm). V ka2dom pripade viak musi stdt na prvom mieste zdra-
vie a dobro pacientov.
RIESENIE KONFLIKTOV
Aj ked'lekdri zalivaju r6zne konflikty s infmi lekarmi a poskytovatel:
mi zdravotnej starostlivosti, ako napriklad prevddzkov6 probl6my na
ambulancii alebo pri odmeriovani,
na tomto mieste sa sfstredime na
konflikty, ktore sa tfkajil starostlivosti
o pacienta. Rozhodnutia o zdravotnej
starostlivosti v idealnom pripade odzr-
kadl'ujri zhodu medzi pacientmi, lekdr-
mi a ostatnymi osobami, ktor6 sa na
danej starostlivosti zItastnuju. Neisto-
ta a odliSnyi uhol pohl'adu vSak umoi-
iujri vznik sporov o cielbch konkretnej
starostlivosti alebo o prostriedkoch,
ako tieto ciele dosiahnut. Aj limitovand
89
zdroje na zdravotnI starostlivos{ a organizadn6 opatrenia m6iu st'a2it
dosiahnutie konsenzu (tlplneho stihlasu vietklich zritastnenlich).
Nezhody medzi zdravotnickymi pracovnikmi tyikajdce sa cielbv zdra-
votnej starostlivosti a postupov, ktorlmi moino tieto ciele dosiahnui
sa majd vyjasnit a vyrieiit medzi tlenmi zdravotnickeho timu tak, aby
to nenaruiilo ich vztah k pacientovi. Nezhody medzi poskytovatel'mi
zdravotnej starostlivosti a riadiacimi pracovnikmi (vedenim) daneho
zdravotnickeho zariadenia (alebo inej in5titticie) z hl'adiska pridelbva-
nia zdrojov na dand starostlivost sa majri vyrieiit v rdmci zariadenia
(alebo inititticie) a nemali by sa preberat' v prftomnosti pacienta. Pre-
toZe oba typy konfliktov sri vo svojej podstate etick6, pri ich rieieni
by mohlo napom6ct odporfcanie etickej komisie (,,nemocnicnej"
alebo komisie pre klinick[ bioetiku) alebo konzultanta pre klinickti
etiku, pokial'srir v danom zariadeni (inititfcii) k dispozicii (v Sloven-
skej republike sri tak6to etick6 komisie zriadbvan6 na zdklade zdkona
o zdravotnej starostl ivosti).
Pri rieieniuveden!'ch konfliktov moiu byt uiitotn6 nasledujIce smer-
nice:
V5etky konflikty by sa podlh moinosti mali rieiit'naj-
sk6r neform6lne, priamym rokovanim os6b, ktor6
maj( na danI vec odli5nf n6zor. K form6lnym postu-
pom by sa malo pristupovat'len v pripade, ak boli ne-
form5lne kroky nerispein6.
Je nevyhnutn6 zistit'niizory vietkfch, ktori sI priamo
zainteresovani do konfliktu, a reSpektovat'ich.
lnformovan6 rozhodnutie pacienta alebo jeho splno-
mocnen6ho z6stupcu tfkajtce sa dan6ho lieiebn6ho
postupu by mali byt'primiirnym krit6riom pri rieieni
probl6mu.
Pokial'sa nezhody tfkaj( moinosti, ktor6 sa majI pa-
cientovi predloiitl je lepiie predloiit'5irii vliber nei
uiSi vliber. Ak lieienie, ktor6 sa pre pacienta povaiuje
za vhodnej5ie, nie je dostupn6 kv6li limit6cii zdravot-
nlich zdrojou pacient byzvyiajne mal by(o tom infor-
movan;i.
–
. Ak sa ani po primeranom risili nedar( prostrednictvom
diskusie, ii dial6gu dospiet' k dohode alebo ku kom-
promisu, malo by sa akceptovat' rozhodnutie osoby,
ktorii m5 prdvo alebo povinnost toto rozhodnutie
urobit' (napr. ved(ci pracovnik, prim6r). Ak nie je jas-
n6, alebo sa spochybiuje prdvo alebo zodpovednost'
danej osoby urobit' uvedend rozhodnutie, je potrebn6
vyiiadat' pomoc sprostredkovatelb (medi6cia), odbor-
n6ho posudzovatel'a (expertiza, konzilium), alebo ob-
r5ti(sa na rozhodovaciorg6n (komisia)alebo na s(d.
Ak zdravotnfcki pracovnici nesrihlasia s rozhodnut[m, ktore sa prijalo
vdiSinovyim sp6sobom (napr. hlasovanim), z d6vodov svojho profesio-
ndlneho tisudku alebo osobneho mordlneho presvedienia, malo by
sa im umoinit, aby sa nemuseli zrldastnit na jeho vykonani, ak to ne-
predstavuje pre dan6ho pacienta riziko poikodenia alebo neposkyt-
nutia potrebnej starostlivosti (angl. abandonment – opustenie).
f$iil[.,]ii
.' lt:l]
-r2-
92
k-q{};Yrn6 A r:r,ard
qai.rr-s ilq-"i*At !'{&1 6}
'fl-f
"; 4 Ir i rr* nr
f d . r*. i4 r{ { fi Kpqtf 5K'y V, _tHS&t
':,.ll*,3
Kit,:i:t,,,
93 ;
f
o
'I
___
DOLEZrrosi LEKARSKEHo vYSKUMU
Mediclna nie je exaktnd veda takfm sp6sobom, ako naprfklad mate-
matika a fyzika. Md mnoho vieobecnfch princlpov, ktore vo vdtiine
pripadov platia, ale kaidli pacient je
inf. To, io predstavuje ildinnti lieibu
pre 900/o populacie, nemusi platit
u zvyinfch 10 o/0. Z toho vyplfva, ie
medicina je vo svojej podstate experi-
ment6lna. Dokonca aj v5eobecne priji-
man6 liecebn6 postupy sa musia d'alej
monitorovat a hodnotit, aby sa overi-
lo, ti sr1 riiinne v ipecifickfch skupinach pacientov, a teda aj u pacien-
tov vo vieobecnosti. To je jednou z iloh lek6rskeho vfskumu.
DalSia, moZno znamejSia riloha je vlivoj novfch liecebnlich postupov
najmii liekov,lekdrskych pristrojov a chirurgicklch technik. Za posled-
nfch 50 rokov sa v tejto oblasti urobil obrovskf pokrok a v stiasnosti
95
sa uskutoiriuje viac lekdrskeho vfskumu ako kedykolvek v minulosti.
Ost6va eSte mnoho nezodpovedanlch otdzok o fungovani l'udsk6ho
tela, pritin6ch chordb (ti ul zn6mych alebo novfch) a o naj[tinnej-
iich sposoboch ich prevencie a lieiby. Lekdrsky vliskum je jedin!
prostriedok na zodpovedanie tfchto otazok.
Okrem ilsilia o lepiie porozumenie l'udskej fyziol6gie sa lekdrsky
vfskum zaoberd Sirokou Skdlou r6znych faktorov l'udsk6ho zdravia,
vr6tane charakteristik vliskytu cho16b (epidemiol69ia), organizdciou,
fi na ncova n im a poskytovan im zdravotnej sta rostlivosti (vlisku m zdra-
votn(ckych systemov), socidlnymi a kult[rnymi aspektmi zdravia (le-
kdrska socio169ia a antropol69ia), zdravotnickymi z6konmi (medicin-
ske prdvo a sfdne lek6rstvo) a etikou (lekdrska etika). Vliznam tfchto
typov vyiskumu postupne stdle viac uzndvajf aj grantovd agentfry,
z ktorfch mnoh6 maju ipecifickd grantov6 prograry aj pre lekdrsky
vfskum okrem fyziol6gie.
VYSKUM V LEKARSKEJ PRAXI
Vietci lekdri vyuiivaj( vlisledky lekdrskeho vfskumu vo svojej klinic-
kej praxi. Na udrZanie svojej kvalifikacie musia lekdri sledovaf po-
krok, ktorf prin65a sfdasn! lek6rsky
vfskum v oblasti, na ktorf sa vo svo-
jej praxi zameriavajf, a to prostred-
nictvom programov kontinu6lneho
lekdrskeho vzdelSvania, lek5rskych
tasopisov, ako aj v;imenou informdci(
s informovanfmi kolegami. Aj ked'sa
vietci lek6ri osobne neangaiujti vo
vfskume, musia vediet interpretovat
jeho vfsledky a primerane ich vyuii-
vat u svojich pacientov. Preto je z6-
kladne obozndmenie sa s met6dami
lekdrskeho vyiskumu nevyhnutne potrebn6 pre kvalifikovan( lekarsku
prax. NajlepSou cestou, ako sa obozndmit s vliskumnfmi met6dami,
je zftastnit sa na konkr6tnom vyskumnom projekte, bud'eite pocas
itridia mediciny alebo po prom6cii.
__
,,,r e6
,i Najbeinejiia metoda v!'skumu pre lekdrov v praxije klinicke skriSanie.
i;1;11; predtfm, ako moie byt novf liek registrovanli (pripustenyi na trh)vld-
,i:i:X dou ustanovenou liekovou agentrirou (v Slovenskej republike 5t6tny
i:i::iii : 0stav pre kontrolu lieiiv – SUKL), musi sa podrobit rozsiahlemu sk0-
]::*]ii 5aniu so zameranim na jeho bezpeinost a ricinnost. Tento proces sa
Xl zaiina vfskumom liediva v laborat6rnych podmienkach, na kto16 nad-
:lllli:::a::ii 4qLrrrq v/Jrurrrv v rqvvrslvrrrl!!r rv
/^: .^^ :^L^ -^-1,^-:^i "^^i-+"4-ii k^.,^'i-^ ^ li^l/' '
.;1r, nov6ho produktu (a2 po jeho neskoriej registrScii hovorime o lieku)
:X. nadejn6, nasledujti tyrifitzy alebo etapy jeho klinick6ho skrjiania:
i::i:i ll . Prv6 f6rza (etapa) klinick6ho skilSania sa zvyiajne vykon6va u re-
X lativne mal6ho poitu zdravlich dobrovol'nfkov, ktori sri zvyiajne
rv ywLLu -'t'") '
iltL za riiast' na klinickom skriiani honorovani. Jej cielbm je urtenie
X davky lieciva, ktor6 vyvold odpoved'l'udsk6ho organizmu, sposob
a intenzltu metabolizmu dan6ho lietiva u iloveka, ako aj to, ii lie-
tfl tivo nemd toxicke alebo in6 ikodliv6 tjiinky
. Druh6 fdza (etapa) klinick6ho skilSanla sa vykon6va v skupine,
resp. v skupin6ch pacientov, ktori trpia chorobou, na ktorej liece-
nie je dan6 lieiivo urien6. Cielbm je zistit, ti danf liek m6 nejake
1it priaznive iliinky na danri chorobu, a ii nemd zitvainl vedl'ajiie
::::ai:: alebo neZiaduce 0iinky.
l::lil:u:1i::l: olEuv I lt4louulE uLrl r^/.
:::ltli " Tretou fdzou (etapou)je klinick6 skuianie, v ktorom sa liek pod6va
':ltl::1,:aaa::i, -^t^!r,^^.,^fl.a-.. ^^:+,, ^–i^h+^,, ^riinm "' nnrnrrn4rre c inrim
97
skumnfch Studii klinickdho sktiSania, aby sa vyhovelo poiiadavkam
na itatistickti hodnotitel'nost a spol'ahlivost jeho vlsledkov.Ti, ktor(sil
zodpovedni za kllnick6 skil5ania, ti uZ ide o nez6vislych lek6rov alebo
o farmaceutick6 firmy, sa v sfcasnosti musia spoliehat na mnohfch
infch lekdrov, dasto v r6znych krajindch, aby zaradbvali vhodnfch pa-
cientov do danlich 5t[diiklinick6ho skilSania (tzv. multicentrick6, resp'
medzin6rodne klinick6 5tf die).
Hoci fiast vo vliskume je pre lekdrov cennou skilsenosfou, v tejto ob-
lasti existujri aj potenci5lne probl6my, ktor6 treba rozpoznaf a ktorfm
,iiiti::lit: relativne vel'k6mu pottu pacientov, priiom sa porovndva s inlm
1Xi liekom (ak pre dane ochorenie existuje) a/alebo s placebom. Ak
X je to mo2n6, taketo klinick6 itudie sa vykonavajf ako ,,dvojito
^::^L t^t.:-: ^^.,^ii- l,+^"i
,, zaslepen6'l tj. ani ftastnici vyskumu, ani ich lekdri nevedia, ktori
:al::::::lu::aa , -'t'" —– – 't
,llt:: dostavajil ktor! liek, ii placebo.
ir;1, Stvrtd f6za (etapa) klinickeho skuiania sa vykondva potom, ako
ii:t:.::|:: bola lieku udelend licencia (v Slovenskej republike registr6cia)
a liek bol uvedeny na trh. V prv11'ch rokoch pouiivania sa novf liek
irli monitoruje osobitne kvdli mo2n6mu vliskytu neZiaducich icin-
..:tri:r kov, ktor6 sa nevyskytli v predch6dzajdcich fdzachletap6ch klinic
k6ho sk(5ania. Navyie sa farmaceutickd firma zvytajne zaujima
o to, ako liek prijimajri lekdri, ktori ho predpisuju, a ako pacienti,
ktori ho uiivajf.
iii:itut:
lri: Rlchly narast poctu klinicklich sk[5ani si v poslednom case vyiiadal
;;;; vyhl'adavanie a zaradbvanie coraz vdiiieho poitu pacientov do v!-
sa treba vyhn[t'. Po prv6, rjloha lek6ra
vo vztahu pacient – lek6r je odliSnd
od rllohy vyiskumn6ho pracovnika vo
vzt'ahu 4iskumn! pracovnik – utastnik
v;iskumu, a to aj vtedy, ked'Iekar a v1i-
skumn! pracovnik s[ jedna a t6 ista
osoba. Primdrnou povinnostou lek6ra
je staraf sa o zdravie a dobro (angl.
well-being) pacienta, kfm primdrnou
povinnostou vfskumn6ho pracovnft a
je ziskavanie novlich poznatkov, ktore
m6Zu, ale nemusia prispievat k zlep-
ieniu zdravia a dobru (well-being)
tiiastnika 4iskumu. Z tfchto d6vodov existuje potenci6lna moZnost
konfliktu medzi tfmito dvoma (lohami. Ak sa tak6 nieto v praxi vy-
skytne, iloha lek6ra musi dostat prednost pred illohou vfskumneho
pracovnika. Co to moie znamenat v praxi, ukaieme d'alej.
Daliim potencidlnym probl6mom pri kombinovan(qichto dvoch tiloh
je konflikt zdujmov. Lekdrskyvfskumje dobre financovane podnikanie
a lek6rom sa niekedy za ftast na vliskume ponrikajil znain6 odmeny.
M62u zahfnat finandn6 odmeny za zaradenie riiastnikov do 5t6dii kli-
nickeho skriSania, poskytnutie vybavenia, ako sil napriklad poiitade
na elektronickll'prenos vlskumnfch 0dajov, pozvania na konferencie
urien6 na diskutovanie o vfsledkoch vlskumu a spoluautorstvo na
publikdcidch zaloienyich na tichto vfsledkoch. Zaujem lek6ra ziskat
tieto vlihody sa moie niekedy dostat do rozporu s jeho povinnost'ou
poskytnfi pacientovi najlepSiu moZnrj lieibu. Takisto m62e byt v roz-
pore s pravom pacienta na vietky potrebn6 informdcie, aby sa mohol
98
Iplne informovane rozhodnit o svojej ftasti (alebo neuiasti) na da-
nejvyiskumnej 5t[dii.
Tieto potencidlne probl6my moino prekonat. Etick6 hodnoty lekdr;r
– srjcit, kvalifikdcia a samostatnost – sa rovnako vz(ahujf aj na v!
skumn6ho pracovnlka v oblasti lekarskeho vfskumu.Takie neexistuje
zdsadnf vnutornf (inherentn!) konflikt medzi tlimito dvoma Ilohami.
Za predpokladu, ie lekdri chdpu a riadia sa zdkladnfmi pravidlami eti-
ky v!'skumu, nemali by mat iiadne {aikosti z hl'adiska svojej titasti na
vliskume ako integrdlnej sftasti svojej klinickej praxe.
ETICKE POZIADAVKY
26kladn6 principy etiky vyiskumu sI dnes d6kladne vypracovan6. Ne-
bolo to tak vidy. Mnohivyiznamni predstavitelia lekdrskeho vlskumu
19. a 20. storoiia robili experimenty na pacientoch bez ich suhlasu
a s mal;1'm (ak v6bec nejakfm) ohl'adom na ich zdravie. Hoci existujti
dokumenty venovant! etike 4iskumu, ktor6 sa d6tujd na zatiatok 20.
storotia, nezabr6nili lekdrom v nacistickom Nemecku a inde vykon6-
vatvlskumy na ludbch, ktor6jasne poruiovali z6kladn6 ludske prava.
Po druhej svetovej vojne niektorfch z tlichto lek6rov s[dil a usvedtil
Specidlny tribun6l v nemeckom Norimbergu. Zddvodnenie rozsudku
je zndme ako Norimberskf k6dex, ktor! shlZil ako jeden zo z6kladnlich
dokumentov modernej etiky vfskumu. Medzi desiatimi principmi
tohto k6dexu je aj poiiadavka dobrovol'neho srlhlasu pacienta s ridas-
tou na vfskume.
Svetovd asocidcia lekdrov (WMA) bola zaloien6 roku 1947, v tom is-
tom roku, ako bol vydan! Norimberskf kodex. Uvedomujuc_si taik6
poruSenia lek6rskej etiky, ktor6 sa vyskytli pred druhou svetovou
vojnou a potas nej, zakladatelia WMA okamiite podnikali primeran6
kroky na to, aby si boli lekdri prinajmenSom vedomisvojich eticklich
z6vdzkov. Roku 1954 po niekolklich rokoch pripravy WMA schv6-
lila srlbor Principov pre osoby vo vfskume a experimentovani
(Principles for Those in Research and Experimentation). Tento
dokument sa poias nasledujtlcich 10 rokov opakovane aktualizoval
a napokon prijal ako Helsinskii deklar6cia (WMA Declaration of
Helsinki) roku 1 964. Text deklar6cie sa d'alej upravoval v rokoch 1 975,
1 983, 1 989, 1 996 a 2000. Helslnskd deklar6cia je vfstiinlim zhrnutim
99
etiky vyiskumu. V nedavnej minulosti boli vypracovane d'al5ie' omno-
6o detailneliie dokumenty o etike v1i'skumu vo vieobecnosti (napr'
nudu pt. medzindrodn6 organizdcie lekdrskych vied (angl' Councilfor
tnternational organizations of Medical sciences – cloMS) vypracovala
Medzin5rodn6 etick6 smernice pre biomedicinskyviskum s fiias-
tbul,udskfchsubjektov(cloMslnternationalEthicalGuidelines
for Biomedical Research lnvolving Human Subjects), 1993, revido-
van6 roku 2002), ako aj mnoh6 dokumenty tlkajrice sa Specificklch
probl6mov etiky vfskumu (napr. Nuffieldskd rada pre bioetiku, Lon-
dfn, Velkd Britdnia (angl. Nuffield Council on Bioethics) vypracovala
oi<rem ineho aj dokument Etika vfskumu s(visiaceho so zdravot-
nou stalostlivostbu v rozvojovfch krajin6ch (The Ethics of Rese-
arch Related to Healthcare in Developing Countries), 2002)'
Napriek odliSn6mu rozsahu, dlike a autorstvu sa'tieto dokumenty
do velkej miery zhoduju v zakladnfch principoch etiky vfskumu' Tie-
to principy boli inkorporovan6 do zdkonov a/alebo infch predpisov
mnohfch krajin a medzindrodnlch organiz6cii, vr6tane tfch, ktor6 sa
zaoberajf registrSciou (schvalbvanlm pred uvedenim na trh) liekov
a zdravotnickych pom6cok' Dalej uvedieme struinli opis jednotlivfch
principov, ktore bolivybrat6 najmd z Helsinskej deklar6cie (HD):
Schv6lenie etickej komisie
Ctenky t: a 14 HD stanovujri, ie kaidy n6vrh lekdrskeho vfskumu,
ktor6ho fiastnikmi s[ ludia, musi pred svojou realiz6ciou preskfmat
a schv5lit nez5visl6 etick6 komisia. Na
ziskanie tak6hoto schvdlenia musia
vfskumni pracovnici vysvetlit Iiel
a metodol6giu projektu; ukazat, ako
sa bude robit ndbor ilcastnikov vli-
skumu, ako sa ziska ich sfhlas a ako
bude zabezpecend ochrana ich suk-
romia; 5pecifikovat, ako sa bude danf
projekt financovat; a ozndmit vietky
potencidlne konflikty z6ujmov na stra-
ne vyskumnli'ch pracovnlkov' Eticke
komisia m62e schv6lit projekt tak, ako
100
bol predloienf, m62e poZadovat uriite zmeny projektu, alebo m6ie
projekt zamietnut. V mnohlch pripadoch maju etick6 komisie aj funk-
ciu monitorovania projektov, ktor6 sa realizujri, s cielbm ubezpeiit sa
o tom, Ze si vyiskumni pracovnici plnia svoje povinnosti – a ak je tc,
nevyhnutne, m6Zu projekt zastavit kvdli zdva2nlim neocakdvanfnr
nepriazniv!m udalostiam.
D6vodom, pre ktorli sa vyZaduje schvdlenie etickou komisiou, je okol-
nost, 2e ani vliskumni pracovnici, ani fiastnici vlskumu by nemuseli
byt vidy dostatocne informovani a objektivni pri rozhodovani o tom,
ii dan1i projekt je vedecky a eticky akceptovatelhli. Vliskumni pracov-
nlci musia preukdzat pred nestrannou odbornou komisiou, Ze dan!
projekt je hodnotnf (,,ie stoji za to"), ie su kompetentni na jeho vy-
konanie a ie bude do najvySSej moinej miery zabezpeien6 ochrana
potencid I nych riiastn ikov vlisku m u pred poSkoden im.
Jednlm z nedorieienlich probl6mov v stivislosti s posudzovanim pro-
jektov etickou komisiou je otdzka, ti multicentrickli vliskumnf projekt
vyiaduje schv6lenie etickej komisie v kaidom zo z[castnenfch cen-
tier, alebo ii stadi schvdlenie projektu jednou komisiou. Ak ide o vf-
skumn6 centrS, kto16 sa nach6dzajI v rdznych krajinach, presk[manie
a schvdlenie etickou komisiou sa spravidla vyiaduje v kaZdej krajine.
Vedeckii hodnota
Cl6nok t 1 HD poiaduje, aby lekSrsky
vfskum s riiastou l'udi bol vedecky
zddvodnen!. Tato poiiadavka ma eli-
minovat projekty, ktore velmi pravde-
podobne nemajI Sancu uspie{ napri-
klad preto, 2e s(r z metodologick6ho
hl'adiska neadekvdtne, alebo, hoci by
aj mohli rispeSne prebehn(t, priniesli
by iba trividlne vlisledky. Pokial'sa od pacientov iiada, aby sa zIcastnili
na vlskumnom projekte, aj ked'by riziko poikodenia bolo minimdlne,
malo by sa tiei otakdvat, Ze vyisledkom vfskumu budrj doleiit6 ve-
deck6 poznatky.
Aby sa zabezpetila vedeck6 hodnota projektu, ilSnok 1 1 Ziada, aby
vlskum bol zaloien!' na d6kladnej znalosti odbornej literatilry z da-
101
nej oblasti, na predchddzaj[com laborat6rnom vliskume, a kde je to
vnoane, aj na vlsledkoch vlskumu na zvieratdch, ktor6 poskytujti
oredpoklad,2e navrhovan! postup bude fiinn! (a bezpetnV) u ludi'
Vyirt rtn na zvieratdch musi vyhovovat prisluinfm eticklim smerni-
ciam, ktor6 poiaduj0, aby sa minimalizoval potet pouiitlich zvierat
a aby sa predch6dzalo zbytotnej bolesti. Cl6nok 1 5 dod6va poiiadav-
ku, ie vfskum s fiastou ludi mdiu vykon6vat len vedecky kvalifiko-
vani pracovnici. Eticke komisia sa predtlim, ako schv6li danli projekt,
musi presvediit, ie uveden6 podmienky sti splnen6'
Spoloienskii hodnota
O nieio kontroverznejSou poiiadav-
kou na projekt lekarskeho vlskumu
je, aby prisPel k zlePieniu zdravia
(a k dobru – angl. well being) danej
spoloinosti vo vieobecnosti. V minu-
losti bol pomerne roziirenli ndzor' 2e
pokrok vedeckeho Poznania md hod-
notu s6m osebe a nepotrebuje d'al5ie
zd6vodnenia. Pretoie dostupn6 zdro-
je na lekdrsky vfskum sri viak stdle
menej adekv6tne, spolotensk6 hodnota sa stala ddleiitfm kriteriom
pri rozhodovani o tom, ti sa danli projekt m6 financova{.
Clanky t S a 1 9 HD jasne podporuju zvaiovanie spolocenskej hodnoty
pri hod noten i vf sku mnlich projektov. Vf zna m (a prinos) cielbv projek-
tu, chdpanyi v zmysle ich vedeckej aj spoloienskej hodnoty, musi byt
viiiSi ako riziko, ci ziia|preiliastnikov vliskumu. Navyie aj populacia,
v ktorej sa danyi vlskum uskutoiriuje, by mala mat prospech z jeho
vlsledkov. To je obzvldit d6leZit6 v krajin6ch, kde by prichddzala do
rivahy moinost nekorektn6ho zaobchddzania s Itastnfkmi v;1'skumu,
ktori podstupujI prisluin6 riziko a nepohodlie, klim lieky vyvinute na .rr,,,,,,…
z6klade vlisledkov 4i'skumu budf prin6Sat fiitok len pacientom v inej ;,,, . .,
krajine, ti oblasti.
Spolocensk6 hodnota vfskumneho projektu sa urcuje ta2iie ako jeho a,i,,,,',,,,t
vedeck6 hodnota, ale to neznamen6, ie by sa mala ignorovat' Vf- ,…: ,.
skumnipracovnici a etick6 komisie musia zabezpecit, aby sa pacienti '::]::. ….'
v^,
@,'
—
102
nepodrobovali testom, ktor6 pravdepodobne nebudtl mat Ziader'
vlznam prospeinli' pre spolocnost' lne konanie by viedlo k plytvaniu
..n ni.f't' tO t*otnickych zd rolov a osla bovalo by reputdci u lek6 rske-
f'o ulirt rt, ako hlavn6ho faktora, ktorli' prispieva k zdraviu a dobru
(angl. well-being) iloveka.
Rizikii a Prinos
Pokial'sa preukdzala vedeckd a spo-
locenska hodnota dan6ho Projektu,
vlskumn! Pracovnfk musi v d'aliom
demonitrovat, Ze ocak6vatel'ne rizika
pre fcastnika vyskumu su zd6vodni-
tel'ne a proporciSlne vzhl'adom na je-
ho oiak5vanli prinos (ktorf sa viak
nemusi ty?kat dan6ho 6iastnika vysku-
mu). Riziko sa m62e ch6pat ako s[hrn
moinosti nepriazniv6ho vfsledku (po-
Skodenia), ku ktor6mu by mohlo d6jst'
Sklad5 sa z dvoch zloiiek 1. pravde-
podobnost vlskYtu Poikodenia (od
lnformovanf sdhlas
Prv6 pravidlo Norimbersk6ho k6-
dexu (Nuremberg Code) znie nasle-
dovne:,,Dobrovolhf suhlas uiastnika
vyiskumu je absol(tne nevyhnutnfl'
Vysvetl'ujtlci odsek pripojenf k tomu-
to pravidlu okrem in6ho Poiaduje,
aby iliastnik vYskumu,,mal o veci do-
statoin6 inform6cie a aby porozumel
podstate toho, o iom sa md rozhodn[t, aby sa tak mohol rozhodnut
s riplnlm pochopenim a informovane.'
HD sa venuje problemu informovan6ho srlhlasu podrobnejiie' Cl6nok
22bliLiie 5peciflkuje, do ilcastnici v;iskumu potrebujti vediet, aby sa
mohli informovane rozhodnrjt o svojej fiasti v danom projekte' Cld-
nok 23 varuje pred vyvijanim ak6hokolvek ndtlaku v zdujme iltasti
danfch osob na 4iskume, pretoZe za taklchto okolnosti by ich stihlas
nebol rlplne dobrovolh!. Clanky Z+ a226 sazaoberaji 0dastnikmi v1i-
skumu, ktori nie sti schopniposkytn0t informovanf srihlas (ma16 deti,
osoby so z6vainfm duievnfm postihnut(m, pacienti v bezvedomi)' Aj
tieto osoby sa mdZu zftastnit na 4iskume, ale len za pr(sne vymedze-
nfch podmienok.
HD, podobne ako in6 dokumenty venovan6 etike vfskumu, odpor[-
ia, aby informovanf s[hlas (dastnika v1i'skumu bol vyjadrenf podpi-
sanim,,formuldru informovaneho srihlasu" (cl6nok 22). Mnoh6 etick6
komisie vyZaduj0 od vlskumnfch pracovnlkov, aby im predloiili for-
muldr informovan6ho s0hlasu, ktorf pldnujI pouiit v rdmci dan6ho
projektu. V niektorfch krajin6ch srj tieto formul6re natolko rozsiahle
a podrobn6, 2e ui neslilZia p6vodn6mu zdmeru primerane informo-
vat fdastnika vyskumu o danom projekte'V kaidom pripade sa proces
ziskavania lnformovan6ho silhlasu nezaiina a nekonii jednoduchlm
podpisanim formuldru, ale musi zahfirat aj d6kladn6 [stne objasne-
nie projektu a toho, do vietko z (iasti na f,om pre udastnika vypllva'
Navyie musia byt 6tastnici vfskumu lnformovani aj o tom, ie m62u
kedykolvek svoj silhlas odvolat, a to aj vtedy, ked'sa danli projekt uZ
zaial, a to bez akejkolvek ujmy zo strany vfskumnfch pracovnfkov
alebo infch lek6rov a bez akehokolvek negatfvneho vplyvu na ich d'al-
5iu zdravotnI starostlivost (na ktorf majI inak narok).
vysokonepravdepodobn6ho po velmi pravdepodobn6) a 2' zdvainost
p'"tf.l.tit (od irivialneho po zdva2n6, trval0 invaliditu alebo smrt')'
ifroton.p,uuaepodobn6 riziko triviSlneho poikodenia by nemalo
nyi probtimom pre schv5lenie kvalitn6ho projektu' Na druhej strane
LV tuto byt pravdepodobne riziko z6va2neho poikodenia neakcepto-
vatelhe, pokial'tento projekt neposkytuje jedinrl nadej na lieienie ter-
min6lne chorfch utastnikov vlskumu' V ostatn;i'ch situ6ci6ch' kto16 sa
rrytuln. pofryUulri niekde medzi t;imito dvoma extr6mami' cldnok l7
nfj pozujri., aby vlskumni pracovnici adekvStne zhodnotili oiak6-
vat;lh6 rizita vlis'tumu a ubezpecili sa, 2e tieto rizik6 st1 zvl5dnutel'ne'
not iat'je riziko daneho vyskumu 0plne nezn6me' vyskumnipracovnici
nesmi pristtipit k realizacii projektu, klim nebudti k dispozfcii primera-
n6 hodnoverne [daje, napriklad z laborat6rneho vyskumu alebo z rea-
lizovanlich experimentov na zvierat6ch'
Podobne ako pacienti v klinickej sta
rostlivosti maj0 aj ftastnici vyskumu
pr6vo na ochranu s[kromia vzhl'adonr
na svoje osobn6 zdravotn6 idaje. Na
rozdiel od pacientov v klinickej sta-
rostlivosti sa viak v rdmci vliskumu
neraz vyiaduje poskytnutie osobn!'ch
zdravotnfch ridajov inlim osobdm,
vrdtane iirokej vedeckej komunity
a niekedy aj verejnosti. Kv6li ochra-
ne silkromia fiastnikov vfskumu musia vliskumni pracovnici v2dy
vopred zfskat ich informovanli srihlas s pouiitlm ridajov o ich zdra-
votnom stave na vfskumne 0dely. To si vyZaduje, aby iltastnici boli
v predstihu informovanlo [iele, na ktor! sa dan6 inform6cie planuj(
pouiit. Vo vieobecnosti maju byt tieto informdcie ndsledne anonymi-
zovan6 (pripadne kodovan6) a uchov6van6 a poskytovan6 v zabezpe-
tenlch podmienkach (ochrana osobnlich fdajov). WMA Deklat6cia
o etickych otiizkach tfkajricich sa zdravotnfch databiiz (WMA
Declaration on Ethical Considerations Regarding Health Databa-
ses) obsahuje d'aliie usmernenia v tejto oblasti.
Konflikt riloh: lek6r – vfskumnf pracovnik
V tejto kapitole sme uZ uviedli, 2e uloha lekara vo vztahu lek6r
– pacient sa odliSuje od rilohy vlskumn6ho pracovnika vo vztahu
vliskumnf pracovnik – riiastnik vlskumu, a to aj vtedy, ked'lek5r a vf-
skumnf pracovnik sil jedna a td ist6 osoba. ClSnok 28 HD tipiesiruje,
ie v takyichto pripadoch musi byt' 0loha lek6ra vZdy prvoradd. Okrem
in6ho to znamen6, 2e lek6r musi byt pripravenf poradit' pacientovi aj
to, aby sa nezrjiastnil na danom 4iskumnom projekte, ak mu sf tasnd
lieiba prospieva a projekt si vyiaduje, aby boli pacienti randomizova-
ni (n6hodne prideleni) na lietbu r6znymi liekmi a/alebo na podanie
placeba. Len ak by si lekar ani na zdklade seri6znych vedeckfch po-
znatkov nebol istyi, ti je s6dasn6 lietba pre pacienta rovnako prospeS-
n5 ako navrhovan6 novd lieiba, alebo dokonca ako placebo, mohol by
pacienta poiiadat, aby sa zfcastnil na danom vyskumnom projekte.
105
Pravdiv6 Publikovanie vfsledkov
Malo by byt samozrejmostou, aby sa vfsledky vfskumu publikovali
hodnovernli'm sp6sobom. V neddvnej minulosti viak Zial'vyili najavo
mnoh6 pripady netestn6ho postupu pri publikovanivfskumnlch v1i-
sledkov, ktor6 zahffiali plagiStorstvo,
vykon5truovanie ildajov, duplicitn6
publikdcie a,,darovan6 autorstvo'i
Taketo postuPY azda m62u Priniest
uriitli zisk konkr6tnemu vedeck6mu
pracovnlkovi, teda asPori dovtedY,
k!'m sa na ne nepride. M6iu viak za-
pritinit velku Skodu pacientom, u kto-
rlch sa na z6klade nepresn;ich alebo
chybnlich inform6cii o vlisledkoch
vfskumnlch 5t[dii pouiijtl nespr6vne
lieiebn6 postupy, ako aj inlm vfskumnlim pracovn[kom, ktori mo2u
premdrnit mnoho tasu a prostriedkov v snahe nadviazat na tak6to
chybn6 alebo zav6dzajfce referovan6 [daje.
Oznamovanie neetick6ho konania
(,,ialovanie", angl.,,whistle blowing")
Aby sa predch6dzalo pripadom neetickeho vliskumu, alebo aby sa ta-
k6to pripady odhalili, ak sa uZ stali, ka2di kto sa dozvie o neetickom
sprdvanf vyskumn6ho pracovn(ka (alebo o pripadoch neetick6ho v!-
skumu) m6 povinnost ozndmit to prisluinlm org6nom. Taketo"ud6-
vanie" v5ak nieje vZdy v(tane, ba dokonca neraz ost6va bez n6leiitej
odozvy. Osoby, ktore ozndmenie urobili, srj niekedy potrestan6 alebo
vyl0ien6 z danej spolotnosti za to, 2e sa pokrisili odhalit neeticke
postupy. Zda sa viak, ie uveden! pr(stup sa postupne zaiina menit,
pretoZe tak sami vedecki pracovnici, ako aj predstavitelia prisluinlch
vlddnych orgdnov vidia potrebu zistovat a trestat pripady neetick6ho
vlskumu a zaiinajI ocetiovat rilohu informujfcich osdb pri dosaho-
vanitohto ciel'a.
Pre mladiich ilenov vyskumn6ho timu, ako napriklad pre itudentov
mediciny, bude pravdepodobne obzvlait taik6 konat na z6klade po-
dozrenia z neetickeho vlskumu, ked7e sa budt pravdepodobne po-
__
106
vaiovat za nedostatoane kvalifikovan!ch, aby mohli postidit konanir
stariich vfskunrnyich pracovnikov, a mohli by byt aj potrestani, keb!
sa vyjadrili otvorene. PrinajmenSom by viak mali odmietnut ucast n;
postupoch, ktore povaZujti za jasne neetick6, ako je napriklad klama
nie fcastnikov vfskumu alebo vymlil'anie ildajov. Ak spozoruju take
to konanie u inyich osob, mali by podniknrit vietko, co je v ich silach
aby na to upozornili prisluin6 orgdny, ii ui priamo alebo anonymn;in
spdsobom.
Nevyrieien6 otdzky
Nie vietky aspekty etiky vlskumu sa
v s(tasnosti prijimajI so vieobec-
nfm srihlasom. S rozvojom lekdrskej
vedy v oblastiach, aklmi su genetika,
neurovedy, orgdnov6 a tkanivove
transplantdcie, vznikajri nove ot6zky
tlikajilce sa etickej prijatelhosti 16z-
nych technik, vlkonov a liecebnyich
postupov, na kto16 eite neexistujti
jednoznacn6 odpovede. Navyie aj
niektor6 stariie problemy sil nad'alej
predmetom etickej polemiky, napriklad ot6zka, za aklich podmie-
nok mo2no do klinickej 5t0die zaradit placebove rameno, alebo aka
ndsledna starostlivost sa md poskytnrit osobam z[tasttiujticim sa na
lekdrskom vfskume. Na globdlnej (rovni ost6va tzv. medzera 10/90
(len 100/o globalnych finantnfch zdrojov ide na vfskum zdravotnlich
probldmov, ktor6 ovplyvriuji 900/o svetovej populacie) dlhodobo
nevyrleienou etickou otdzkou. A ked'sa v;iskumni pracovnici snaiia
prispiet k rieieniu problemov v chudobnfch oblastiach sveta, fasto
sa stretdvajI s problemami, ktor6 sil ddsledkom konfliktov medzi ich
etickimi ndzormi a ndzormi komun[t, kde pracujri. Tieto otdzky si vy-
ZiadajI eite vel'a d'alSich analyz a diskusii, kfm by sa v nich dosiahla
vieobecn6 dohoda.
Napriek vSetkfm tymto potencialnym probl6mom, mediclnsky 4i-
skum je hodnotnou a d6leiitou odbornou aktivitou. Prindia mnohe
pozitiva tak pre lek6rov a Studentov mediciny, ako aj pre fiastnikov
107
vfskumu. Lek6ri a itudenti mediciny by rozhodne mali zvdiit aj svoju
oiiamu ilcast na vyiskumnych projektoch (ako fcastnici podrobujtici
sa vtiskumu), aby tak mohli osobne spoznat aj druhu stranu vztahu
vfskumnyi pracovnik – rliastnik vlskumu.
,l::al
:,:a::i,l
:r:,
€
:r:a
:
fl;,.,
'.*
:€
x:'
:.i:i:
–
N
I
-9
p
&
llt
110
., – ., ,…- -:, i
– :t —
N
F''
t{-'- —
F: #
8Xi,rrlir:ri:iii::l.tra:tari:airi altla.llltrirt
*
POVINNOSTI
A PRIvtLEGIA lrxAnov
T5to prirucka sa srlstredila na illohy a povinnosti lek6rov, ktor6 roz-
hodne tvoria hlavnu zloZku lekdrskej etiky. Lekari, podobne ako
vietci l'udia, maj( viak rovnako prd-
va aj povinnosti. Lek6rska etika by
nebola kompletna, keby si neviimala
aj to, ako by sa k lek6rom mali sPrS-
vat ostatni, ii ui sti to pacienti, spo-
loinost, alebo ich vlastni kolegovia.
V;l'znam tohto hl'adiska na lek6rsku
etiku neustdle rastie, pretoie lekdri
v mnohlich krajinach dnes neraz zaii-
vajI velk6 sklamanie pri vykon6vanisvojej profesie' Stdva sa to najmd
kv6li limitovan!'m zdravotnickym zdrojom, problematickej vlddnej
a/alebo inititucionalnej mikroorganizdcii poskytovania zdravotnej
starostlivosti, ti kv6li senzdciechtivfm spr6vam v m6diach o pochy-
beniach lekdrov a o ich neetickom sprdvani, alebo aj kv6li spochyb-
iovaniu ich autority a schopnosti zo strany pacientov alebo infch
poskytovatelbv zd ravotnej starostl ivosti.
Lekdrska etika sa v minulosti zaoberala prdvamiaj povinnostami lek6-
rov. Stariie k6dexy lekdrskej etiky, ako napriklad verzia K6dexu Ame-
rickej lek6rskej asociScie z roku 1847 (angl. American Medical Associa-
tiont Code – AMA Code), obsahovali aj odstavce o povinnostiach pa-
cientov a verejnosti vodi lekdrrskej profesii' Viitiinu tichto povinnosti
povaZujeme dnes ui za zastaralf – napriklad poiiadavku:,,Posluinost'
pacienta voii nariadeniam lek6ra by mala byt pohotov6 a bez'vlihrad-
n6. Pacient by ich nikdy nemal spochybriovat, ani pripustit, aby jeho
vlastn6, neodborn6 ndzory zabr6nili ich splneniul' Na druhej strane
viak vyjadrenie: ,,Verejnost by si mala spravodlivo cenit lek6rsku kva-
lifik6ciu … [a] poskytovat potrebni podporu a podmienky na ziskanie
lekdrskeho vzdelania..lije aj dnes eite stdle platn6' Namiesto opravo-
vanla a aktualizdcie vSak AMA tieto kapitoly napokon zo svojho Etic-
k6ho k6dexu odstr6nila.
Svetovd asocidcia lekdrov (WMA) v minulostl schvalila niekolko ofi-
cidlnych vyhlSseni venovanych problematike prdv lekdrov a im prl-
113
slilchajfcich povinnostl infch tinitelbv, najmii vl6d, vo vztahu k re-
Spektovaniu tfchto Prav:
. Vyhl6senie o slobode z(iastfiovat sa na lek6rskych stretnu-
tiach (1984) (Statement on Freedom to Attend Medical Mee-
tings) zd6raziruje, ie:,,sa nesmI vytvdrat… iiadne prek6iky, kto16
by brdnili lek6rom zfiastnit sa na stretnutiach WMA, alebo na
infch lek6rskych stretnutiach (konferenci6ch, kongresoch atdl),
kdekolvek sa tak6to stretnutia organizuj0.'
. Deklardcia o nez6vislosti lek6rov a o profesijnej slobode
('1986) (Declaration on Physician lndependence and Professi-
onal Freedom) poiaduje:,Lek6ri musia mat' profesijnil slobodu,
aby mohli poskytovat svojim pacientom potrebnri starostlivost
bez (nepatridn6ho) zasahovania..l' a,,Lekari musia mat profesijnf
slobodu, aby mohli zastupovata b16nitzdravotn6 potreby pacien-
tov voii vSetkf m, ktori by odopierali alebo obmedzovali potrebnI
starostlivost chorf m alebo ranenf m J'
. Vyhliisenie o profesijnej zodpovednosti za Standardy lek6r-
skej starostlivosti (1995) (Statement on Professional Respon-
sibility for Standards of Medical Care) Ziada, aby:,kaZd6 posu-
denie profesiondlneho konania alebo vfkonu lekdra obsahovalo
aj hodnotenie os6b rovnak6ho profesijn6ho postavenia, ako m6
danli lek6r, ktor6 na zdklade svojho vzdelania a skrisenosti rozu-
mejf komplexntimu charakteru medicinskych ot6zok, o ktor6
v danom pripade ide.'To ist6 vyhldsenie odmieta,,postupy na po-
sudzovanie stainosti pacientov alebo postupy na uriovanie ich
odikodnenia, ktor6 by sa nezakladali na primeranom hodnoteni
konania dan6ho lekdra alebo zanedbania potrebnej starostlivosti
zo strany odbornf kov jeho profesie".
. Deklar6cia o podpore lek6rom, ktori sa odmietajf zrifast-
iovat' alebo tolerovat' pouiitie muienia alebo infch foriem
krut6ho, nelhdsk6ho alebo poniiujriceho zaobch6dzania
(1997) (Declaration Concerning Support for Medical Doctors
Refusing to Participate in, or to Condone, the Use ofTorture
or Other Forms of Cruel, lnhuman or Degrading Treatment)
vyjadruje zSviizokWMA,podporovata ch16nit, ako aj vyzyvatsvo-
je tlensk6 lekdrske asocidcie na podporu a ochranu lek6rov ktori
-7
odmietajil [iast na takyichto neludskyich postupoch alebo ktori
poskytuju lieiebnti alebo rehabilitatnrj starostlivost ich obetiam,
ako aj zabezpeiit pravo tlichto lekSrov na dodriiavanie najvyiiich
etickyich principoq vrdtane dodrZiavania lekdrskej mlianlivosti…,
. Vyhliisenie o eticklich smerniciach pre medzindrodnf n6bor
lekiirov (2003) (Statement on Ethical Guidelines for the lnter_
national Recruitment of physicians) iiada jednotliv6 krajiny,
aby,,urobili maximum na udrZanie svojich lekdrov v ich profe_
sii aj v danej krajine, a to poskytnutim ndleZitej podpory, ktoril
potrebujti na splnenie svojich osobnfch aj profesijnlich cielbv,
vzhl'adom na konkr6tne potreby a zdroje tej-ktorej krajiny,,a aby
zabezpeiili,,lekdrom – cudzincom, ktori pracu ju, ti uinastdlo ale_
bo prechodne, v ich krajine…. spravodlive zaobchddzanie, porov-
natelh6 so sprdvanim sa k lekdrom vlastnej krajiny (napriklad, aby
tito lekari mali rovnakli pristup k pracovnlim prileiitostiam a aby
dostiivaliza rovnakf pracu rovnak! plat).,
Hocije urtitd obrana zdujmov lekSrov potrebnii – vzhl'adom na existu-
j(ce tlaky a spochybriovania, niekedy treba lekdrom pripomenrid ak6
privil6giii maj[. Vlskumy verejnej mienky v mnohyich krajindch uka-
zujtj,2e povolanie lekiira patri stdle medzi najuzndvanejiie a najd6_
veryhodnejiie. lch mzda blva zvytajne vyiSia, ako je priemernd mzda
v danej krajine (v niektoryich krajiniich
omnoho vyiSia, netfka sa SR). Nad'alej
majf velkri mieru nezdvislosti vo svo-
jej klinickej praxi, aj ked' ui nie takrj
velkd ako kedysi. Mnohi maj[ mol-
nost zftastriovat sa na vzruiujfcich
projektoch medicinskeho vfskumu,
ktorli neustdle prin6ia nove poznatky
a vedomosti. Najd6leiirejiie viak je,
volania je moino eite aj prinizkou cenou, ktort lek6ri musia,,zaplatit"
za v5etkY tieto Privil6giS.
POVINNOSTI VOEI SEBE SAMEMU
T6to prirutka v predch6dzaj(cich kapi-
tol6ch roztriedila etick6 povinnosti le-
k6ra podl'a toho, kto m6 z pr6ce lekdra
najviiiSi tiZitok: povinnosti lek6ra voti
pacientom, sPoloinosti a kolegom
(vrStane ostatnich zdravotnickych
pracovnikov). Lekari casto zabfdajf,
Ze majil povinnosti voii sebe samlm
ie lekari aj dnes poskytujrl sluZby, ktoryich hodnotaje pre konkr6tnych
pacientov nevytislitelhd – najmi pre tich, ktori srj zranitelhia nacha_
dzaj( sa v najviitiej nddzi, ale aj pre celri spolotnost'vo vieobecnosti.
Len velmi mdlo zamestnani md potencidl rovnako uspokojovat ako
medicina vzhl'adom na mnohe dobrd, ktor6 lekdri poskytuju _ rjl,avu
od bolesti a utrpenia, lietenie chorob a zabezpetenie komfortu pre
aj voii svojim rodindm. By{ lekdrom si
rr mnohlch iastiach sveta vyiaduje oddat sa (plne vykonavaniu le-
k6rskej praxe a nebrat pritom priliS ohl'ad na vlastn6 zdravie a duSev-
nr1 pohodu (angl. well-being). Nie s[ vlinimkou tliZdne so 60-80 pra-
covnlimi hodinami, ani povaZovanie riadnej dovolenky za nepotrebnii
tuxui. Rj ked's[ mnohi lek5ri azda schopnl pracovat aj za taklchto
podmienok, ich rodiny neraz trpia. lnilekari ocividne trpia v ddsledku
iak6hoto pracovn6ho tempa, kto16ho d6sledkom m62e byt chronickd
vyterpanost, zneuiivanie liekov ba aZ strata iivotnej energie' Vycer-
panost lek6rov m6ie byt pre pacientov nebezpeind, preto2e (nava
bfva ddleZitlm faktorom pri lekdrskych pochybeniach'
Potreba zabezpeienia istoty pacienta, ako aj podpora zdrav6ho iivot-
neho 5tflu lekdrov sa v niektorlch krajindch rieii obmedzenim poitu
pracovnlch hodin a dliky zmeny, ktor6 lekari aj lekdri v Specializainej
priprave m62u absolvovat. Aj niektore lekarske vzdel6vacie instittjcie
ui v sftasnosti zjednoduSujtl moinosti nevyhnutneho preruSenia
vzdel6vacieho (ipecializain6ho) programu pre ieny – lek6rky z ro-
dinnlch d6vodov. Aj ked'takdto opatrenia m6lu prispievat k podpore
zdravia a duievnej pohody lekSra, prim6rna zodpovednost za sta-
rostlivost o seba zostdva na konkr6tnom lek6rovi' Okrem vyhfbaniu
sa zrejm;im zdravotnli'm rizikdm, aklimi sil fajienie, zneuiivanie drog
a pracovn6 pretaZovanie, lekdri by si mali chranit a zlepSovat svoje
zdravie a duievnI pohodu, a to aj identifikovanim z6vaZnlch stresu-
jucich faktorov vo svojom pracovnom i osobnom Zivote a osvojenim
I
I
116 117 .E I
TI
sl a praktizovanim vhodnfch postupov na ich zvlSdanie. Ak tieto pc – 3 ekonomickfch faktorov, vidy budrl existovat chori l'udia, ktori budu fi ,,,,, I
stupy zlyhdvaj[, mali by vyhl'adat pomoc u kolegov a n6leiite kvalif, potrebovat lieienie – pokial'bude v ich pripade eite moin6, ale vzdy eq I
kovanyih odbornikov, aby si zabezpetili potrebnI podporu pri rieSer budri potrebovat primeranil zdravotnI starostlivost. Lekdri tradicne ,,$,,,,,,,,,,,1
osobnlich probl6mov, ktor6 inak m6iu nepriaznivo ovplyvnit ich vzta poskytovali tieto sluiby – zdroveti s ostatnlimi, ako sti podpora zdra- i, , I
hy s pacientmi, spolocnostou alebo s kolegami. via, prevencia chordb a riadenie syst6mu zdravotnictva. Hoci rovnov6 E-. .l
ha medzitfmito oblastamiaktivit sa m6Ze v budfcnostizmenit, lek6ri i I
budil mat pravdepodobne nad'alej ddleZitu 0lohu v kaZdejz nich' Pre- ,.::ll::]
BUDUCNOSf lf XAnSX6J ETIKY toZe kaZdS z uvedenfch oblastizahina mnoistvo etickfch probl6mov, r::ii:l:::r:
Tdto priruika sa srstredira predovietkfm na sftasn!.stavl:!::it 5i::f.:1ili1'r',:?:iil;:]Y,"n;Xrufi?#'iTili'ff"kejetikv:
'.i,:i'.,….
etiky s poietnimi odkazmi na jej vlivoj v minulosti. Pritomnost nim v"-"
viak neust6le unikd pomedzi prsty, a zdrovei sa iiada aj do istej miery Toto je uz koniec naSej priruiky, ale pre titatel'a by mal byt len jednlim tl:::,:l
predvidat budilcnost, ak nechceme byt neustSle pozadu za vlivojom z krokov v celoiivotnom zahibeni sa do ot6zok lekSrskej etiky. Zopa- :::r::::ii::,
naiich tias. Budfcnost lekarskej etiky bude pochopitel'ne do znadnej kujme, io bolo povedane ui v tivode – t6to prirutka poskytuje len :,::,l:lr:::,
miery z6visiet od budrjcnosti mediciny. V prvom desatroci 21. storo- fvod do lekarskej etiky a niektorlch jej najd6leiitejiich probl6mov. Je ..:..ii.,,::l.:r:
iia sa medicina vyvija vel'mi rlchlym tempom. Je preto vel'mi zloiit6 uriend aj na to, aby sme si uvedomili potrebu kontinudlneho ttvaiova- ',.'.::ll:::::r
predpovedat, ako bude vyzerat v case, ked'sriiasni itudenti prv6ho nia nad etickou dimenziou mediciny, aj uvaZovania nad tfm, ako rieiit lilllll:ll..::…:'
rocnika mediciny ukoniia svoje 5t[dium, a zrejme nemoZno vediet, konkretne etick6 probl6my, s ktorfmi sa stret6vame v lekSrskej praxi. :l$:
ake d'aliie zmeny nastanil dovtedy, klim budtl odchadzat ako lekdri do Zoznam literdrnych a informainlch prameiov, uvedenf v prilohe B, :::::]]*:
dochodku. Bud[cnost nemusi bytv kaidom pripade lepSia ako s[cas- md pomdct pri prehlbovani poznatkov v tejto oblasti.
nost – vzhl'adom na velmi roziirenil politickil a ekonomickti nestabi-
litu, postupujricu degraddciu Zivotn6ho prostredia, pokraiujrice roz-
iirovanie HIV/AIDS a ine potenciSlne epid6mie. Aj ked'moZno d[fat',
2e prinosy lekarskeho pokroku sa napokon roziiria do vietklich krajin
a Ze etick6 probl6my, s ktorlimi sa v budfcnosti budu stretdvat chu-
dobn6 krajiny, budtl podobn6 tim, o ktorich sa v stiasnosti disku- ,:::,,r::ri,::ri:i
tuje v bohaqich krajindch, aj opak m6Ze byt pravdou: krajiny, ktor6 su
teraz bohat6, by mohli upadnilt natolko, 2e by sa v nich lekdri museli
zaoberat epidemiami tropickfch chorob a z6vainym nedostatkom fi-
nancnlch zdrojov urcen;ich na zdravotnil starostlivost.
Vzhl'adom na zrejmI nepredvidatel'nost budricnosti musi byt lek6rska
etika primerane flexibilnd a otvorend voii potrebnli'm zmendm a Ipra-
v6m, ako to vlastne ui dlhiicas pozorujeme. Moieme viak drifat,2e jej
zakladne principy budil platit aj nad'alej, obzvl6Sttake hodnoty, akfmi
sri sticit, kvalifikacia a samostatnost, spolodne so starostlivostou o re-
Spektovanie zakladnyich l'udsklich pr6v a oddanostou lek6rskemu po-
volaniu. AkekolVek by boli zmeny, ktor6 by v oblasti mediciny prinie- . ….. .l
sol vedeckli vfvoj a p6sobenie rozliinlch spoloiensklch, politicbich
r : r twat t ,a,,..a:a:a:t::.:.::: .:..:r:rr:rrrr: :.rr
wa.:
DODATOK A _ SLOVNIK
Anestdziol6g – lek6r – ipecialista.
Bioetika/biomedicinska etika navz6jom ekvivalentne n6zvy oznaiujLice vecl
n0disciplinu,ktordsazaoberdSt0diommordlnychotdzokvyskytujricichsi
vmedicine,Zdravotnictveavbiologickfchveddch'M;lityrihlavn6podod.
bory: klinickd etika – zaoberd sa ot6zkami v starostlivosti o pacienta (pozri
kapitolu z tejto priruaky); etika vfskumu – zaoberS sa ochranou os6b' ktore
sa z0iastriujti na zdravotnickom vliskume (pozri kapitolu 5 tejto priruiky);
profesijn6 etika – zaoberd sa Specificklmi 0lohami a povinnostami' ktore
sa vy2aiulil od lek6rov a ostatnlich zdravotnickych pracovnikov (lek6rska
etika je lednou z oblasti profesijnej etiky); a etika verejnej politiky' kto16
sa zaober6 formuldciou a interpretdciou z6konov a predpisov o bioetick!'ch
probl6moch.
cnosf- dobrd vlastnost u ludi, obzvl6St v ich charaktere a spr6vani. Niektore
cnostis[obzvlditd6leiit6preuriit6skupinyludi,napriklads0citulekSrov,
odvaha pre poiiarnikov, pravdovravnost pre svedkov atdl
Dobrotinnosf(angl.beneficence)_doslova,,konaniedobra,iodlek6rovsaoia-
k;iva, 2e budti konat v najlepiom z6ujme svojich pacientov'
Hierarchia – usporiadanie os6b (javov, alebo veci) podl'a stupria d6lezitosti od
najvyiSieho po najniZii. Hierarchick6 – pridavn6 meno opisuj0ce tak6to uspo-
riaiinie. Termin hierarchia sa pou2iva aj na oznaienie najvySiich ved(cich
predstavitelbv danej organiz6cie.
Hodnoti( – prisudzovat nieiomu hodnotu, povazovat nieio za velmi d6leiit6;
hodnota – to, io sa pova2uje za velmi ddle2itd'
Lekdr osoba kvalifikovan6 na vykon6vanie lekdrskeho povolania. V niekto-
rlich (anglicky hovoriacich) krajiniich sa lek6ri (angl' physicians) odliiujI od
Jt'ri,u,gou (angl. surgeons) a v!raz,,doktor" (angl doctor) sa pouiiva v oboch
pripad-och,ajked'termin,,doktor"sam62epouZivatajpreilenovostatnich
zdravotnickychpovolani,akos0dentistiaveterindri,akoajpretlich,ktorizis-
kali doktordt (PhD.) alebo in0,,doktorskri" hodnost' Termin,,doktor mediciny"
je presnejii, ale be2ne sa nepou2iva. Svetov6 asoci6cia lek6rov (WMA) pouZiva
ieimin,,lekd/' (anql. physician) pre vietk!'ch, ktori sri kvalifikovani na vykond-
vanie lek6rskeho povolania, bez ohl'adu na ich Specializ6ciu. V tejto priruike
sa pouZiva rovnako.
Ndhradnaalebozdstupndgestacia-formatehotnosti,priktorejienas0hla-
si s vynosenim dietata, ktor6 po narodeni odovzd6 inej osobe alebo dvojici'
119
ktor6 vo vaiSine pripadov poskytla alebo spermie (prostrednictvom umelej
insemin6cie), alebo embryo (prostrednictvom oplodnenia in vitro a prenosu
embrYa)
Nepoikodzovanie
(angl. non-maleficence) – doslova "nerobit zle''
"neikodit'i
Lei 6'i a uyrkr.ni pracovnici sa musia vyhfbat poSkodeniu pacienta a 0iast-
nika v!'skumu.
Oznanovatel'(udavat, ,,bonzak"; angl.whistte-blower) – osoba' kto16 informuje
vedenie alebo verejnost, ie jednotlivec alebo organizdcia robi nieio neetick6
alebo nez6konne. (Tento vliraz poch6dza zo sveta iportu' kde rozhodca piska-
nim na p(italke (angl. blowing a whistle) signalizuje poruienie pravidiel')
paltatlvna starost/lvost'- pristup k starostlivosti o pacientov obzvl6it v pripa-
doch,kdejevysok6pravdepodobnostvrelativneblizkejbuddcnosti0mrtie
pacientavd6sledkuzdva2nei,nevylieiitelhejchoroby;zameriavasanazlep-
ienie kvality iivota pacienta, osobitne na lietbu bolesti. M6ie sa poskytovat
v nemocniciach, v Specializovanlich zariadeniach pre umierajicich pacientov
(iasto nazlvanlch hospice), alebo u pacienta doma'
Plagidtorstvo-formanecestn6hosprdvania,ked'niektokopirujep16cuineho'
na[riklad iast alebo aj celf text publikovan6ho il6nku, a predklad6 ho ako
svoju vlastn0 pr6cu (t.j. bez uvedenia jej p6vodu)'
pluralisticki – maj0ci niekolko alebo mnoho 16znych pristupov alebo dft; opak
singuldrneho alebo uniformn6ho.
Predchddzajlceinitrukcie(angl,advanceddirectives)_vyhl6senie,zvyiajne
pisomn6, oiom, ako by si dand osoba ielala byt lieien6, alebo nelieien6 v pri-
pade, ie u2 nebude schopn6 sa sama rozhodn[t (napriklad, ak bude v bezve-
domi alebo bude dementnd). lde o jednu z foriem predbezn6ho pldnovania
zdravotnej starostlivosti; inou je urienie niekoho, aby sl0iil ako z6stupca da-
nejosobyprirozhodovanivtakichtositu6ciech.Niektor6ft6tymajrizdkony
o predbe2nfch initrukci6ch.
Prehtdsi(/vyznal(angl'toprofess)_verejnevyhl6siisvojepresvedieniealebo
slub. Je z6kladom v!razov,,profesia'i,profesijn!" a,profesionalizmus"'
Raciondlny – rozumovli zaloleny na ludskej schopnosti uva2ovat' t' j' byt
schopnf zv62it argumenty za a proti konkretnemu konaniu a rozhodnrit sa
o tom, kto16 alternatlva je lePiia.
Riadena zdravotnicka starostlivos( (angl. managed healthcare) – organizainli
pristup v zdravotnictve, pri ktorom vl6da, organizdcie alebo zdravotn6 po-
istovne rozhoduji o tom, ak6 zdravotne slu2by sa bud0 poskytovat' kto ich
budeposkytovat(lekdri_ipecialisti,v(eobecniIekdri,sestry,ostatnizdravot-
171
120
nicki pracovnici atdl), kde sa budti poskytovat (kliniky, nemocnice, u pacient;
doma atdl) a o ostatnlich srjvisiacich z6le2itostlach.
Spravodlivos((angl,justice) spravodliv6(,,korektn6')zaobchddzaniesjednot
livcami a skupinami. Ako sa zd6raznilo v kapitole 3, existujri rdzne ch6pania
toho, io znamen6 spravodliv6 zaobch6dzanie v zdravotnictve.
S1hhs (angl. consensus) – vieobecn6, ale nie nevyhnutne jednomysel'n6 do-
hoda.
Zastdval (sa) (zastupovat) (a n gl. a dvocate) – hovorit a lebo konat v mene (v z6-
ujme) inej osoby alebo skupiny; z6stupca, 26stanca niekto, kto kon6 taklmto
sp6sobom. Lek6ri konaj0 ako zdstupcovia/zdstancovia svojich pacientov, ked'
sa obracajI na vl6dnych iradnikov alebo predstavitelbv zdravotnlich poistov-
ni v zdujme poskytnutia sluiieb, ktor6 ich pacienti potrebujti, ale nevedia si
ich sami ziska{.
Zodpovedny (angl. accountable) – zodpovedaj0ci sa niekomu za nieio (napr.
zamestnanci s0 zodpovedni svojim zamestn6vatelbm za prdcu, ktord robia).
Zodpovednost si vyZaduje byt prlpravenyim poskytndt vysvetlenie o tom, io
niekto urobil alebo neurobil.
DODATOK B _ INFORMAENE ZDROJE
LEKARSKEJ ETIKY NA INTERNETE
Vieobecn6
PrirudkasmernicSvetovejlek6rskejasoci6cie(WorldMedicalAssociationPo-
iicy Handbookl (www.wma.net/e/policy/handbook'htm) – obsahuje ripln6
znenia vietklicir smernic WMA (v angliitine, francIzitine a ipanieltine)'
SekciaetikySvetovejasoci6cielek6rov(WorldMedicalAssociationEthicsUnit
(***.*ti.n.t) – obsahuje nasledujirce sekcie aktualizovan6 kaidf mesiac:
. Ot6zka mesiaca
. Etick6 aktivity WMA urien6 pre verejnost
. Etick6 smernice WMA, vr6tane t!ch, ktor6 sri v pripraVe' alebo sa revidu-
ju
. Helsinsk6 deklar6cia – hist6ria a s0iasni stav
. lnformain6 zdroje etikY WMA
. Organiz6cie medicinskej etiky, vr6tane ich eticklch k6dexov
. Ozn6menia o konferenci6ch
. Vzdel6vanie v lek6rskej etike
. Etika a l'udsk6 Pr6va
. Etika a lek6rsky profesionalizmus
Etick6 ot5zkY na zatiatku iivota
Klonovanie iloveka – www.who.intiethics/topics/cloning/en/
Asistovan6 reprodukcia – www.who.int/reproductive-health/infertility/re-
port_content.htm
Etick€ ot6zky na konci iivota
lnformain6 zdroje – www.nih.gov/sigs/bioethicsiendofl ife'html
Vzdel6vanie lek6rov v problematike terminiilnej starostlivosti – http://www'
ama-assn.org/amai pub/categoryi 2g 1 0.html
T
122
Paliativna sta rostlivost – http://www.hospicecare.com/Eth ics/ethics.htm
Opozicia proti eutandzii – www.euthanasia.com/
HIV/AIDS
lnformain6 zdroje – www.wits.ac.zalbioethics/
UNAIDS – www.unaids.orglen/in+focus/hiv,aids_human rights/
u na ids+activities+h r.asp
Vzthhy s komerinf mi organizdciami
Vzdeldvacie zd roje – www.ama-assn.orgla ma/pub/category/56g9.htm I
lnformain6 zdroje – www.nofreelunch.org/
V;iskum s fiastbu os6b
Smernice a informain6 zdroje – www.who.int/ethics/research/en/
Harvard school of Public Health (Harvardskd ikola verejn6ho zdravotnictva):
kurz o eticklich ot6zkach v medzindrodnom zdravotnickom vfskume – www.
hsph.harvard.edu/bioethics/
DODATOKC
SVETOVA ASOCIACIA LEKAROV
Rezol(cia o zaradeni lek6rskej etiky a lirdskfch pr6v do uiebnfch osnov
lek6rskYch fak0lt na celom svete
(schv6len6 51. svetov!m lek6rskym zhroma2denim,
Tel Aviv, lzrael, v okt6bri 1 999)
l.kedzelekdrskaetikaaludsk6pr6vatvorianeodluiitel,nrisiiastp16ce
a kultriry lek6rskej Profesie, a
2. kedze lek6rska etika a ludsk6 pr6va tvoria neodluiitel'n[ s0dast hist6rie,
itruktriry a cielbv Svetovej asoci6cie lek6rov (WMA),
3,satimtorozhodlo,2eWMAddrazneodporritalek6rskymfakult6mnace-
lom svete, aby sa vyuiovanie lek6rskej etiky a I'udskfch pr6v zahrnulo ako
povinn! kurz do ich uiebnlch osnov
SVETOVA FEDERACIA PRE LEKARSKE VZDELAVANIE
(World Federation for Medical Education (WFME)
Glob6lne Standardy na zlepienie kvality – Z6kladn6 lek6rske
vzdel6vanie
(www'sund.ku.dk/wfme/Activities/Translations%20ofolo20Standard0/020
DocumentsiWFMETo20Standard pdf )
TietoStandardy,ktorlchplneniesaoiak6vaodkaZdejlek;irskejfakulty,obsa-
hujri nasleduj0ce odkazy, ktor6 sa tlkaj0 lek6rskej etiky:
1.4 Vfsledokvzdeldvania
Lekdrske fakulty musia definovat sIhrn kompetencii (vrdtane vedomosti
a znalostf z lekirskej etiky), ktore majri mat itudenti pri ukonieniStridia
vovztahuksvojejn6slednejSpecializainejpripraveabudricimriloh6m
v zdravotnickom syst6me.
4.4 Studijni program – lek6rska etika
Lek6rske Skoly musia identifikovat a zahrn[t do svojich uiebnlch osnov
prispevky z oLlasti lek5rskej etiky, ktor6 umoinia efektivnu komunik6ciu'
klinick6 rozhodovanie a etick6 postupy'
123
__
124
4.5 Studijni program – klinick6 discipliny a schopnosti
Klinick6 schopnosti zahf riaj( odoberanie anamn6zy, schopnost komuni-
kdcie a vedenia timu.
Uiast na starostlivosti o pacienta by mala zahfuiat tfmovri spoluprdcu
s ostatnlimi zdravotnickymi pracovnikmi.
4.4 Zdroje vzdeldvania – vf skum
Vzdjomn6 pdsobenie medzi vliskumom a vzdeldvacimi aktivitami md
povzbudit a pripravit Studentov na zapojenie sa do lek6rskeho vfskumu
a vlivoja.
125
DODATOK D – POSILNENIE VYUEOVANIA ETIKY
NA LEKARSKYCH FAKULTACH
Niektor6 lekiirske fakultyvyuiujd etiku len velmi m6lo, klim na inlch existu-
jtl vysokorozvinut6 vluibov6 programy. Aj v tlchto programoch sa viak d6
st6le nieio zlepSovat. Tu je nSvrh procesu, ktor! m02e iniciovat ktokolvek, ii
Student mediciny alebo ilen uiitelskeho zboru fakulty, kto by chcel posilnit
vluibu lek6rskej etiky v rdmci danej inititticie (fakulty).
1. Obozn6mte sa so Struktilrou rozhodovania sa v inititicii
. Dekan
. Komisia pre ndphi Stridia
. Akademickf sendt,Vedeck6 rada fakulty
. Vplyvniilenoviafakulty
2. Hl'adajte podporu ostatnlch
. Studenti
. Fakulta
. Kl'fdovi riadiaci pracovnlci
. Ndrodn6 lekdrska spoloinost
. Niirodn6 lekdrske regulativne o196ny (napr' lek6rska komora)
3. Pripravte presvediivf ndvrh
. WMA Rezohicia o zaradeni lekdrskej etiky a ludsklch pr6v do uieb-
nfch osnov lek6rskych fak(lt na celom svete
. WFME Globdlne Standardy na zlepienie kvality – 26kladnd lek6rske
vzdelanie
. Priklady z infch lek6rskych fakilt
. Poiiadavky etiky vlskumu
. Pripravte sa na ndmietky (napr. preplnend uiebnd osnovy)
4. Ponriknite pomoc
. Pon(knite n6vrhy na Strukt[ru, obsah, uiltel'ske a itudentsk6 zdroje
(pozri napriklad webovrl str6nku WMA Sekcle etiky – iast venovanI
,, *,iii:;1;iiti,
DODATOK E _ DALSIE PRiPADOVE STUOIC
informainfm zdrojom pre vzdel6vanie v lekdrskej etike: www.wma.
net/e/ethicsun it/education.htm )
. Spolupracujte s inlimi programami lekilrskej etiky, WMA atdl
Zabezpeite kontinuitu
. Snaite sa o zaloienie st6lej komisie pre lekdrsku etiku
. Ziskajte mladiich Studentov
. Ziskajte d'aliich uiitelbv
. Zapojte novfch uiitelbv a kl'0iovfch ved0cich pracovnfkov
* Navrhli dr. Gerald Neitzke a Ms. Mareike Moeller, Medizinische Hochschule Hannover,
Nemecko.
ZBIERKY PRiPADOVYCH STUDII
Prfpadov6 it[die Katedry bioetiky UNESC0 (3lSl:.UNE:,CO-Chair in Bioethics)
o informovanom s0hlase – f'tip/lresearcf'naifaacil/-medlaw/
(UNESCO
Chair)
Pripadov6 it(die Siete pre klinickri etiku Velkej Brit6nie (angl' UK Clinical
Ethics Network) – http://www'ethics-network'org'ukiCases/archive'htm
Pripadove itfdie medzindrodneho vlskumu 1d"li3
Harvardskei ikoly ve-
;;ilil;;;;;;,;ictva (angl' Harvard school of Public Health) – http:/iwww'
hiph.harvard.edu/bioethics/(cases)
Vjruibov! manu6l eticklch Standardov a itandardov I'udskfch priiv pre zdra-
votnickych pracovnikov typ;;;t*t Commonwealth Medical Trust (angl'
Commonwealth Vtedicat frustfiaining ltlanuut of Ethical and Human Rights
Standards for Healthcare Professionals)' Cast 3' pripadov6 Stidie – www com-
mat.org/