{"id":9389,"date":"2017-11-09T21:04:33","date_gmt":"2017-11-09T21:04:33","guid":{"rendered":"https:\/\/www.wma.net\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s.pdf"},"modified":"2017-11-09T21:04:33","modified_gmt":"2017-11-09T21:04:33","slug":"slovak_medical-ethics-manual-prirucka-lekarskej-etiky_s-2","status":"inherit","type":"attachment","link":"https:\/\/www.wma.net\/es\/que-hacemos\/educacion\/manual-de-etica-medica\/slovak_medical-ethics-manual-prirucka-lekarskej-etiky_s-2\/","title":{"rendered":"Slovak_Medical Ethics Manual-Pri\u0301ruc\u030cka leka\u0301rskej etiky_s"},"author":5,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":[],"acf":[],"description":{"rendered":"<p class=\"attachment\"><a href='https:\/\/www.wma.net\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s.pdf'><img width=\"174\" height=\"300\" src=\"https:\/\/www.wma.net\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s-pdf-174x300.jpg\" class=\"attachment-medium size-medium\" alt=\"\" loading=\"lazy\" \/><\/a><\/p>\n<p>Svetov6 asociScia lekSrov\/ World Medical Association<br \/>\nPrirudka lekarskej<br \/>\netiky<br \/>\no 2005 byThe World Medical Association, lnc.<br \/>\no 2008 Slovak Translation by the Slovak Medical Association<br \/>\nVietky prdva vYhradene.<br \/>\n10 a menej k6pii tohto dokumentu moZno pouiit na osobn6 neko-<br \/>\nmerin6 uiely pod podmienkou, ie prospech sa pripi5e ich pdvodne-<br \/>\nmu zdroju. Na ak[kolVek inti reprodukciu, rischovu a 5lrenie v infor-<br \/>\nmacnom syst6me v akejkolvek forme, alebo z akfchkolvek d6vodov je<br \/>\npotrebn;i plsomnf suhlas spoloinosti. Ziadosti o povolenie treba adre-<br \/>\nscvat na The World Medical Association, B.P. 63, 01212 Ferney-Voltaire<br \/>\nCedex, Franc[zsko; e-mail: wma@wma.net, fax: (+33) 450 40 59 37.<br \/>\nTdto prirutka je publikdciou Sekcie etiky (Ethics Unit) Svetovej asoci6-<br \/>\ncie lekSrov (WMA). Jej autorom je John R. Williams, riaditel&#8217;pre etiku,<br \/>\nWMA. Jej obsah nemusi presne vyjadrovat&#8217;stanovisko WMA, pokial&#8217;to<br \/>\nnie je vfslovne uvedene.<br \/>\nObalka, grafickd Iprava a koncepcia &#8211; Tuuli Sauren, lnspirit lnternatio-<br \/>\nnal Advertising, Belgicko<br \/>\nProdukcia a koncepcia &#8211; World Health Communication Associates, UK<br \/>\nObrazky &#8211; Van Parys Media\/CORBIS<br \/>\nOdborna recenzia a revizia slovensk6ho prekladu &#8211; doc. MUDr..J. Glasa,<br \/>\nCSc., PhD., MUDr. l. Sebovd, CSc., MPH, prof. MUDr. P. KriStffek, CSc.<br \/>\nJazykovd lektrira &#8211; PhDr. H. Bernaditovd<br \/>\nCataloguing-in-Publication Data<br \/>\nWilliams, John R. (John Reynold), 1942-.<br \/>\nMedical ethics manual<br \/>\n&#8216;l<br \/>\n. Bioethics<br \/>\n2. Physician-Patient Relations &#8211; ethics<br \/>\n3. Physician&#8217;s Role<br \/>\n4. Biomedical Research &#8211; ethics<br \/>\n5. lnterprofessional Relations<br \/>\n6. Education, Medical &#8211; ethics<br \/>\n7. Case reports<br \/>\n8. Manuals l.Tirle<br \/>\nISBN 978-80-8095-036-1 (NLM classification:W 50)<br \/>\nUvod<br \/>\n. Coje to lekdrska etika?<br \/>\n. Preio itudovat lekarsku etiku?<br \/>\n. Lekarska etika, profesionalizmus lek6ra, l&#8217;udsk6 pr6va a zdkon<br \/>\n, Zdver<br \/>\nKapitola prv6 &#8211; Hlavn6 charakteristiky lekiirskej etiky&#8230;&#8230;&#8230;..rs<br \/>\n. Ciele<br \/>\n. Co je na medicine zvl6Stne?<br \/>\n. Coje na lekdrskej etike zvlSitne?<br \/>\n. Kto rozhoduje o tom, co je eticke?<br \/>\n. Menisa lekdrska etika?<br \/>\n. Je lekdrska etika odliSna v r6znych krajinach?<br \/>\n. Uloha WMA<br \/>\n. Ako WMA rozhoduje o tom, to je etick6?<br \/>\n. Ako sa jednotlivci rozhodujt o tom, io je etick6?<br \/>\n. Tiwer<br \/>\nKapitoladruh6-Lek6riapacienti&#8230;&#8230;&#8230;&#8230; &#8230;&#8230;&#8230;.,&#8230;.,..36<br \/>\n. Ciele<br \/>\n. Pripadovd 5t[dia<br \/>\n. Coje zvlaitne na vztahu lekar &#8211; pacient?<br \/>\n. Re5pektovanie osobnosti a rovnost pristupu<br \/>\n. Komunikdcia a s[hlas<br \/>\n. Rozhodovanie za nesp6sobileho pacienta<br \/>\n4<br \/>\n. Mltanlivost<br \/>\n. Etick6 otdzky na zaiiatku ludskeho iivota<br \/>\n. Etick6 otdzky na konci iivota<br \/>\n. Spiit k pripadovej Stridii<br \/>\nKapitola tretia &#8211; Lekdri a spolotnost:&#8230; &#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;.62<br \/>\n. Ciele<br \/>\n. Pripadova stfdia<br \/>\n. Co je zvlditne na vztahu lekar &#8211; spolocnost?<br \/>\n. Dvojitd lojalita<br \/>\n. Pridelbvanieprostriedkov<br \/>\n. Verejne zdravie a verejn6 zdravotnictvo<br \/>\n. Globdlne zdravie<br \/>\n. Spiit k pripadovej Stridii<br \/>\nKapitola 5tvrt6 &#8211; Lekdri a ich spolupracovnici.,&#8230; &#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;..,&#8230;..78<br \/>\n. Ciele<br \/>\n. Pripadova Stridia<br \/>\n. Probl6my lekarskej autority\/prdvomoci<br \/>\n. Vztahy lek6ra s kolegami, ucitelmi a itudentmi<br \/>\n. Oznamovanie nebezpeinlch a neeticklch postupov<br \/>\n. Vztahy lekara s ostatnyimizdravotnickymi pracovnikmi<br \/>\n. Spoluprdca<br \/>\n. Rieienie konfliktov<br \/>\n. Spiit&#8217; k pripadovej itrjdii<br \/>\nKapitola piata &#8211; Etika a lekdrsky vfskum&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;.,&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;..e2<br \/>\n. Ciele<br \/>\n. pripadova<br \/>\nitfdia<br \/>\n. D6leiitost lekdrskeho vlskumu<br \/>\n. Vlskum v lekdrskej praxi<br \/>\n. Etick6 po2iadavky<br \/>\n_ Schvdlenie erickej komisie<br \/>\n&#8211; VedeckS hodnota<br \/>\n&#8211; Spolotenskd hodnota<br \/>\n&#8211; Rizikd a prinos<br \/>\n&#8211; lnformovanyi suhlas<br \/>\n&#8211; Mlianlivost<br \/>\n&#8211; Konflikt floh: lekdr &#8211; vyiskumnli pracovnik<br \/>\n&#8211; Pravdive publikovanie vfsledkov<br \/>\n&#8211; Oznamovanie neetick6ho konania<br \/>\nNevyrie(en6 otazky<br \/>\n. Spiit k pripadovej itudii<br \/>\nKapitola Siesta &#8211; Z6ver &#8230;&#8230;&#8230;&#8230;.. I 1 0<br \/>\n. Povinnosti a privil69ia lekdrov<br \/>\n. Povinnosti voii sebe sam6mu<br \/>\n. Budilcnost lekarskej etiky<br \/>\nDodatok A &#8211; Slovnik<br \/>\nDodatok B &#8211; lnformain6 zdroje lekarskej etiky na internete&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;. 121<br \/>\nDodatok C &#8211; Svetov6 asociScia lekarov (WMA):<br \/>\nRozhodnutie o zaradenilekdrskej etiky a problematiky<br \/>\nl&#8217;udskfch prdv do udebnfch osnov lekarskych fakult<br \/>\nna celom svete a Svetovd federdcia lekarskeho vzdel6vania<br \/>\n(WFME): Globdlne itandardy na zlepienie kvality<br \/>\n&#8211; Zakladn6 lekarske vzdelanie&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;. &#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;..,&#8230; t23<br \/>\nDodatok D &#8211; Posilnenie vyudovania etiky na lek5rskych<br \/>\nfakultach &#8230;&#8230;&#8230;&#8230;. &#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;,&#8230;..,. I 2s<br \/>\nDodatok E &#8211; Doplnkov6 pripadov6 itridie&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230; 127<br \/>\n,l,lll:::<br \/>\nt::t:u:l:i::::<br \/>\na::ut:::::::::<br \/>\ni:::li:::ii:i:<br \/>\n:i:i:,lill:ii.l<br \/>\na,.a,:,,,,a:,:a,,,<br \/>\ni|:].1:il:lll:a<br \/>\n.rlaiii:::::llli<br \/>\n:l:lll:il::::lil<br \/>\n::::li]iti]:::ll<br \/>\n:iiiiiul::lii:<br \/>\n&#8216;.,\u00bb<br \/>\ntaaili:::::::lal<br \/>\n.:rta::::::i:i:f<br \/>\n:::::taaa:l:ii:i<br \/>\nii:t::::la:::l:l<br \/>\n:::::::::r:::r:l<br \/>\n:iiiti:i:a:iial<br \/>\n.rlll:l:l:::::l<br \/>\nt::i::::ilia::l<br \/>\n::::llll:i::iiti<br \/>\n,,rri::u::iiiil<br \/>\n,..i:iii:luiil<br \/>\n,ltri::::l:i:i:l<br \/>\n,rlrll::ll:lll:il<br \/>\n.:::i:li::i::il<br \/>\nttt:l:i:i::::lJ<br \/>\nti:::t::il.li:1<br \/>\n,l::::::::ral,i::<br \/>\n:t::::t:lllli::]<br \/>\nrilii:-:t::::t:l:<br \/>\n::::itiaa:ali:<br \/>\n:itilall:::::::il<br \/>\n,rta::t::r::i<br \/>\n:,1::1.<br \/>\n&#8216;:,a,:<br \/>\n:,aa,.<br \/>\np{:}K3&amp;Kffi&amp;ft&amp;KxxK<br \/>\nSekcia etiky (Ethics Unit) WMA d&#8217;akuje ni25ie uveden;im osobdm za<br \/>\nposkytnutie obsiahlych a ddkladnfch pripomienok k skoriim verziSm<br \/>\ntextu tejto priruiky:<br \/>\nProf. Solly Benqtar, Univerzita Cape Town, Juina Afrika<br \/>\nProf, Kenneth Boy4 U n iverzita Ed i n bu rg h, 5 kots ko<br \/>\nDr. Annette J. Brdunack-Mayer, Univerzita Adelaide, Austrdlia<br \/>\nDr. Robert Carlson, Univerzita Edinburgh, Sk6tsko<br \/>\nMr. Sev Fluss,WMA a CIOMS, Zeneva, Svajciarsko<br \/>\nProf. Euge nijus Gef enas, U n iverzita Vi I n i us, Litva<br \/>\nDr. Delon Human, WMA, Ferney-Voltaire, FrancIzko<br \/>\nDr. Girish Bobby Kapur, George Washington Univerzita, Washington,<br \/>\nDC, USA<br \/>\nProf. N ual a Kenny, Da I hou s ie U n iverzita, Ha I ifax, Ka nada<br \/>\nProf. Cheryl Cox Mocpherson, St. George&#8217;s Univerzita, Granada<br \/>\nMs. Moreike Moeller, Medizinische Hochschule Hannover, Nemecko<br \/>\nProf, Ferenc Oberfrank, Hungarian Academy of Sciences, Budapeid<br \/>\nMad&#8217;arsko<br \/>\nMr. Atif Rdhman, Khyber Medical College, Peshawar, Pakistan<br \/>\nMr, Mohamed Swailem,Ban ha Facu lty of Medicine, Ban ha, Egypt a je-<br \/>\nho desat spoluiiakov, ktori identifikovali slovd a vyrazy, ktore neboli<br \/>\nzrozumitelhe pre osoby, ktorfch rodnyim jazykom nie je angliitina<br \/>\nSekciu etiky (Ethics Unit)WMA ciastotne podporuje neobmedzovany<br \/>\nedukahy grant poskytnuti spolotnosbu Johnson &amp; Johnson.<br \/>\n&#8211;<br \/>\n{<br \/>\n1<br \/>\nI<br \/>\n.5<br \/>\nr .:::81::r:::l:<br \/>\ni rux,{&amp; ,err3xrs x ::gi:::]:l<br \/>\nXWA CKSYX,S i.:i.&#8217;:::::ir<br \/>\n::Gt:la:li:<br \/>\n, g:<br \/>\nruA CKSYX,x ri<br \/>\n:*l:il<br \/>\nVliendkolegyne, kolegovia, $:l1<br \/>\ni:61&#8217;i:ir:<br \/>\nSvetovd asocidcia lekdrov (angl.World Medical Association -WMA) tgli:,<br \/>\nako organizdcia zastreiujilca jednotliv6 ndrodn6 lekiirske spoloi- i\u20ac;itl<br \/>\nnosti, teda aj Slovenskil lekdrsku spoloinost&#8217;, predstavuje nezdvis- l:a:::::il<br \/>\nld, celosvetovri profesijni organizdciu lekdrov s vysokou odbornou ;X:<br \/>\namordlnouautoritou.Formuluje,vyjadrujeazastupujezdsadn6<br \/>\npostoje a nlzory lekdrov ako samostatnej, slobodnej profesie 1|:rir1i.l<br \/>\nv globdlnom meradle.<br \/>\nJednou z najvliznamnejiich illoh WMA je dohliadat&#8217; na ddsledne<br \/>\nuplatriovanie a rozvijanie lekiirskej etiky. V srjiasnosti sa okrem :ialltlliiil<br \/>\nudr2iavania neocenitelhej pokladnice,,mordlnej historickej pamd- llX.<br \/>\nte\u00bb prihliadajIcej na 5pecifick6 okolnosti a probl6my, ktore viedli ]t:ii::]ii,<br \/>\nk jej vzniku po ll. svetovej vojne (vyrovndvanie sa so skutotnostou ll*:<br \/>\nvojnov1ichzlotinovprotil,udSkosti,naktor1ichsavmenezvrdtenej<br \/>\nideol6gie zriiastriovali aj lek6ri), WMA usiluje systematicky reflek- ::iit:::a:::l<br \/>\ntovat &#8211; predovietklim z profesijn6ho etick6ho hl&#8217;adiska &#8211; aktudlny ||.i;iii|1t.l<br \/>\nvfvoj mediciny a jej meniace sa postavenie a uplatnenie v inter- i:rlaii::.:<br \/>\ndisciplindrnom kontexte v rozlitnlich syst6moch zdravotnictva :|Xl:<br \/>\na zdravotnej starostlivosti po celom svete.<br \/>\nZial; situdcie, v ktorfch srj lek6r a jeho pacient &#8211; vzhl&#8217;adom na roz- :iXi::l<br \/>\nliin6 nepriazniv6 okolnosti, na protikladn6, niekedy a2 bezohl&#8217;ad- :lll:::,<br \/>\nnd z6ujmy a silnejilce tlaky z ekonomick6ho alebo politick6ho ,11:::tl.,ll<br \/>\nhl&#8217;adiska &#8211; ohrozovan[ zneuiitlm ich 5pecifick6ho, zranitel&#8217;n6ho, :,,Xll<br \/>\nii znevyihodnen6ho postavenia v spolotnosti (pacient z dovodu l:,:: ;1:l<br \/>\nsvojej choroby alebo postihnutia, lekdr z d6vodu moriilnej via- illi::rt:<br \/>\nzanosti etickfmi princlpmi svojho povolania), sa v nezmenienej l*11:l1t<br \/>\nintenzite a naliehavosti, i ked&#8217;azda v odliSnejforme a obsahu, opa- ;1lllll<br \/>\nkujtj aj dnes. Preto je prdve v s(tasnom globalizovanom svete pre i:,,,.::}.,t<br \/>\nilenov lekdrskej profesie mimoriadne ddleiit6 citit&#8217; a prejavovat tXl,t<br \/>\nspolupatritnost&#8217; k reipektovanej profesijnej organizdcii, ktord sa ,::rr1:lll<br \/>\nsvojou existenciou a konanim stavia takemuto neblahemu vfvo- | 1<br \/>\nju na odpor. Stdva sa tak uzniivanlim medzindrodnlm garantom ,,,,,,,,,,,,.<br \/>\n8<br \/>\na zrkadlom kvality etickdho vztahu medzi lekilrom a pacientom,<br \/>\nale aj kolegidlnych vztahov medzi lekdrmi navzdjom, medzi lekdr-<br \/>\nmi a inlimi zdravotnickymi pracovnikmi, ako aj stdle komplikova-<br \/>\nnejiich vzt&#8217;ahov medzi lekdrmi a Sirokou verejnost&#8217;ou, ktord vel&#8217;mi<br \/>\ncitlivo vnima vlikon lekdrskeho povolania &#8211; ii u2 v beinej odbornej<br \/>\npraxi alebo vo vedeckom vlskume.<br \/>\nWMA nabiida &#8211; aj v dne5nej individualistickej, dynamickej dobe<br \/>\nrlichlo sa rozvijaj[cej vedy a novlch technol69ii, ktor6 charakte-<br \/>\nrizujri 6ru&#8217;informatneji&#8217;znalostneji ti,postmodernej&#8217; spoloinos-<br \/>\nti &#8211; k zachovaniu hlbokej ilcty voti d6stojnlm predstavitelbm<br \/>\na utitelbm lekdrskej profesie, ktori ved0 aj v naiich iasoch 5tu-<br \/>\ndentov mediciny i mlad5ich kolegov neziStne a d6sledne v zmys-<br \/>\nle a v duchu starobylej, ale stille aktuiilnej Hippokratovej prisahy<br \/>\nk novlim profesijnlim vedomostiam a zrutnostiam. Je priznain6,<br \/>\nie WMA nezabrida ani na konkrdtnu pomoc pacientom tretieho<br \/>\nsveta a na kolegiSlnu solidaritu s ich lekdrmi a ostatnfmi zdra-<br \/>\nvotnickymi pracovnikmi, ktori neraz pracujri v nepredstavitel&#8217;ne<br \/>\ntaiklich podmienkach, v situdcii krajneho nedostatku, ti rjtlaku.<br \/>\nAj v krajin6ch s rozvinut;im zdravotnictvom WMA nabdda k so-<br \/>\ncidlne spravodliv6mu a efektivnemu vyuiivaniu limitovanlich<br \/>\nverejnfch zdrojov, ktor6 si, ii maj( byt zodpovedne vyileirova-<br \/>\nn6 na zabezpeienie primerane kvalitnej a dostupnej zdravotnej<br \/>\nstarostlivosti.<br \/>\nSlovenskyi preklad Priruiky lekdrskejetlky WMA md ambiciu na-<br \/>\npomdct vnd5at tento existenci6lne ddle2ity, neoddelitel&#8217;n1i etickli<br \/>\nrozmer do ndiho kaidodenn6ho mediclnskeho 2ivota &#8211; a pom6ct<br \/>\nndm vracat sa iastejiie a hlbiie k prapodstate, k Ziv1im koreriom<br \/>\nniiiho povolania, ktor6 je prdve svojou etikou, svojim hlbokyim<br \/>\nrozmerom l&#8217;udskosti a vnimanlm existenci6lneho tajomstva ka2-<br \/>\nd6ho iloveka, tak6 vliznamn6, zvl6itne &#8211; a takd krdsne. Bez tohto<br \/>\nhlbok6ho zdkladu by sa naie povolanie mohlo stat nebezpetnou,<br \/>\nodluditenou aktivitou plnou narastaj0cich rizik &#8211; siltasnlich i bu-<br \/>\nddcich&#8230;<br \/>\nVerime, 2e priruika oslovi a zaujme nielen naiich mladlich kole-<br \/>\ngov &#8211; medikov a lekdrov v ipecializainej priprave, ale 2e poslriZi<br \/>\n9<br \/>\naj ako prileiitost, ii pomdcka na zamyslenie a&#8217;etick6 osvieienie&#8217;<br \/>\naj kolegom, ktori ui maj( za sebou nejeden ndroinli rok aktivnej<br \/>\nlek6rskej praxe.<br \/>\nMUDr. lrina Sebova, CSc., MPH<br \/>\ngenerdlna sekret6rka<br \/>\nSlovenskej lekilrskej spoloinosti,<br \/>\ndelegdtka pre spoluprdcu s WMA<br \/>\nDoc. MUDr. Jozef Glasa, CSc., PhD.<br \/>\nilen Prezidia<br \/>\nSlovenskej lekiirskej spolotnosti,<br \/>\nvedtci Komisie pre bioetiku<br \/>\nBratislava, August 2008<br \/>\n10<br \/>\nPREPFIOVOR<br \/>\nDr. Delon Human<br \/>\nGenerdlny tajomnik<br \/>\nWorld Medical Association<br \/>\nJe ai neuveritel&#8217;ne, ked&#8217;si uvedomime, 2e hoci zakladatelia lekarskej<br \/>\netiky, ako napriklad Hippokrates, uverejnili svoje pr6ce pred viac ako<br \/>\n2000 rokmi, lekSrske povolanie nemalo al doteraz z5kladn6, v5eobec-<br \/>\nne pouiivan6 kurikulum na vyiuibu lekdrskej etiky.<br \/>\nCielbm tejto prvej Priruaky etiky WMA je vhodne vyplnit uvedenf<br \/>\nprdzdny priestor. Mdm velk[ cest v kr5tkosti Vam ju predstavit!<br \/>\nPodiatok prirutky siaha k 51. svetov6mu lekdrskemu zhromaideniu<br \/>\n(World Medical Assembly), ktor6 sa konalo roku 1999. Zhromaldeni<br \/>\nlekdri reprezentuj(ci lekdrske asocidcie z cel6ho sveta rozhod li,ddraz-<br \/>\nne odpor0cat&#8217; lekdrskym fakultam na celom svete zaradenie lekarskej<br \/>\netiky a problematiky zdkladnlch ludsklch pr6v ako povinn6ho pred-<br \/>\nmetu do ucebnyich osnov&#8217;i V s(lade s tymto rozhodnutim sa zacal aj<br \/>\nproces pripravy zdkladnej uiebnej pomocky lekdrskej etiky urcenej<br \/>\nvietkfm Studentom mediciny a lekdrom. Mala vych6dzat zo z6sad<br \/>\na smernlc WMA, ale nemala byt sama osebe takouto smernicou, ci ofi-<br \/>\ncidlnym dokumentom. Preto je tato Prirucka vfsledkom ndrodneho,<br \/>\nglobalneho, pripravneho a konzultain6ho procesu, ktoryi viedla a ko-<br \/>\nordinovala Sekcia etiky WMA.<br \/>\nModernd zdravotnd starostlivost prindia vel&#8217;mi komplexne a mno-<br \/>\nhostrann6 eticke dilemy. Ai prilii dasto Iek6ri nie sd pripraveniich<br \/>\nkvalifikovane rieiit. T6to publikacia je ipecidlne zostaven6 tak, aby<br \/>\nposilnila a podporila eticke uvaZovanie a prax lekdrov a aby poskyt-<br \/>\nla pomoc pri hl&#8217;adanietickfch rieienitfchto dilem. Nie je zoznamom<br \/>\n,,sprdvneho a nesprdvneho&#8217;i ale skor pokusom o posilnenie svedomia<br \/>\nlekara, ktord je zakladom kaideho sprdvneho a etickeho rozhodova-<br \/>\nnia. Na konci tejto knihy ndjdete niekolko pripadovlch 5tildii, ktor6<br \/>\ns[ urien6 na rozvijanie individualneho etick6ho uvaZovania, ako aj na<br \/>\ndiskusiu v kolektive.<br \/>\n11<br \/>\nAko lekari vieme, akou 4isadou je moinost&#8217;angaiovat sa vo vztahu<br \/>\npacient &#8211; lekar. lde o jedineiny vzfah, ktoryi umoiriuje uplatnenie<br \/>\nodbornfch vedomosti a poskytovanie starostlivosti v rdmci etiky<br \/>\na d6very. T6to priruika bola zostaven6 na obozndmenie sa s etickli&#8217;mi<br \/>\nprobldmami v r6znych vztahoch, do ktoryich sf lekdri zainteresovani.<br \/>\nV centre viak vZdy ostdva vztah pacient &#8211; lekdr. V s{iasnosti je tento<br \/>\nvztah vystaven! r6znym tlakom v ddsledku nedostatku zdrojov, ako<br \/>\naj inlich faktorov. Tato priruika poukazuje na nevyhnutnost posilnit<br \/>\ntento vztah prostrednictvom etickej praxe.<br \/>\nNapokon, vyjadrenie o rjstrednom postaveni pacienta sa dnes obja-<br \/>\nvuje prakticky v kaidej diskusii o lekarskej etike. Vdciina lekdrskych<br \/>\nspolocnosti uv6dza vo svojich zdkladn;ich dokumentoch,2e z etick6-<br \/>\nho hl&#8217;adiska by najlepii zdujem kaid6ho konkr6tneho pacienta mal<br \/>\nbyt prvoradlm pri kaidom rozhodovani o poskytnuti danej starostli-<br \/>\nvosti. Tdto Priruika etiky WMA splnidobre svoje poslanie vtedy, ked&#8217;<br \/>\npomdie pripravit Studentov mediciny a lekdrov, aby boli schopni sa<br \/>\nlepiie orientovat v mnohyich narocnfch etickfch probl6moch, s kto-<br \/>\nr!&#8217;mi sa stretdvame v naiej kaidodennej praxi, a nachddzat&#8217; efektivne<br \/>\nsp6soby, ako POSTAVIi PACIENTA NA PRVE MIESTO.<br \/>\n8,\u00bb$&amp;dffix_3<br \/>\nco le ro lexAnsxn ETTKA?<br \/>\nUvaiuj o nasledujrlcich pripadoch, ktor6 by sa mohli vyskytnft v le-<br \/>\nkarskej praxi takmer v kaZdej krajine:<br \/>\n1. Dr. P., skfsenf a kvalifikovan! lekdr, prdve konti nocnrj sluibu<br \/>\nv stredne velkej vieobecnej nemocnici. Do nemocnice prdve pri-<br \/>\nviedli mlad[ 2enu v sprievode jej matky. Matka vzdpiitiodchadza,<br \/>\nhovoriac sestre na prijme, 2e musi dohliadnut na svoje ostatn6<br \/>\ndeti. Pacientka vagindlne krvdca a ma siln6 bolesti. dr. p. ju vyiet-<br \/>\nri a zisti, 2e ide bud&#8217;o samovolh;i alebo o vyvolanf potrat. Urobi<br \/>\nrlchlu dilataciu a kyretaZ a povie sestre, aby sa splitala pacient-<br \/>\nky, ci si m6ie dovolit zostat v nemocnici dovtedy, klim to bude<br \/>\njej zdravotn! stav vyiadovat. Dr. Q. strieda Dr. p., krorf odchddza<br \/>\ndomov bez toho, aby sa porozprdval s pacientkou.<br \/>\n2. Dr. S. je stdle viac a viac znechutend pacientmi, ktori pridu k nej<br \/>\nbud&#8217;pred konzultdciou alebo po konzultdcii s inlim lekdrom tyi-<br \/>\nkajucej sa ich choroby. PovaZuje to za mrhanie zdravotnickych<br \/>\nzdrojov, ako aj za kontraproduktivne konanie pre zdravie pacien-<br \/>\nta. Rozhodla sa ozndmit tlimto pacientom, 2e ich u2 nebude d&#8217;alej<br \/>\nlietitl ak budil pokraiovat v navitevovani inyich lekarov kv6li tej<br \/>\nistej chorobe. Zamf5l&#8217;a sa obrdtit sa aj na svoju ndrodnI lekdrsku<br \/>\nspoloinost (National Medical Association), aby iiadala vladu o za-<br \/>\nmedzenie takehoto plytvania zdravotnickymi zdrojmi.<br \/>\n3. Dr. C., novoprijat! anesteziol69 v mestskej nemocnici, je znepo-<br \/>\nkojen! spravanim sa stariieho chirurga na operainej sdle. Tento<br \/>\nchirurg pouiiva zastarale techniky, co predl)uje trvanie operdcii,<br \/>\nma za ndsledok viiiiie pooperadne bolesti a pred[2eny cas re-<br \/>\nkonvalescencie. Navyie casto hovori surove vtipy o pacientoch,<br \/>\ndo oiividne obtaiuje asistujuce sestry. Ako sluiobne podstatne<br \/>\nmladii clen timu sa dr. C. neodvaiuje kritizovat tohto chirurga<br \/>\nosobne alebo podat spr5vu nadriadenyim. Citi viak, Ze musi nieio<br \/>\nurobit na zlepienie tejto situdcie.<br \/>\n4. Dr. R., vieobecnil lekSrku pracujucu v malom vidieckom meste,<br \/>\noslovila kontraktaind vliskumnd spoloinost (Contract Research<br \/>\n13<br \/>\nOrganization * C.R.O.) s ponukou, aby sa z(iastnila na klinickom<br \/>\nskdiani nov6ho nesteroidov6ho protizapalov6ho lieku (NSAID) ur-<br \/>\nien6ho na lieibu osteoartritidy. Ponuklijej uriitil finaninI sumu<br \/>\nza ka2d6ho pacienta, ktor6ho zaradi do tohto skil5ania. Zdstupca<br \/>\nC.R.O. ju ubezpetuje, ie toto klinick6 skfianie m5 vietky potreb-<br \/>\nn6 povolenia, vrdtane stanoviska etickej komisie. Dr. R. sa nikdy<br \/>\npredtyim nez[iastnila na klinickom sk[5ania teii sa, ie md takrito<br \/>\nmoZnost, ako aj osobitnlT zarobok. Silhlasi, ie sa bez d&#8217;aliieho in-<br \/>\nformovania sa o vedeckych alebo eticklich aspektoch na danom<br \/>\nsk[iani z(iastni.<br \/>\nKaidy zuveden;ich pripadov n5s podnecuje k etick6mu uvaZovaniu,<br \/>\nD5vaj[ podnet na otdzky o spr5vani sa lekdrov a o ich rozhodovani.<br \/>\nNie s[ to odborne, ci technickd otazky typu, ako lietit diabetes, ale-<br \/>\nbo ako vykonat dvojitlf bypas, ale otazky o zdsaddch, prdvach a po-<br \/>\nvinnostiach. Lekdri s[ konfrontovani s timito otdzkami rovnako ako<br \/>\ns otdzkami odbornfmi a technicklmi.<br \/>\nV lekarskej praxi, nezdvisle od danej Specializdcie alebo prostredia, sa<br \/>\nniektore ot6zky zodpovedajil l&#8217;ahiie ako in6. Napravenie jednoduchej<br \/>\nzlomeniny a zoiitie l&#8217;ahkej trinej rany nepredstavuje narocne ulohy<br \/>\npre lekdrov, ktori su zvyknuti vykondvat tieto vyikony.<br \/>\nNa druhej strane m6Zu byt aj vel&#8217;mi odliSn6 nazory a nejasnosti v tom,<br \/>\nako lietit urcite choroby, a to dokonca aj choroby beine, akyimi sr1 na-<br \/>\npriklad tuberkuloza a zvfienf krvnyi tlak. Ani etick6 otdzky v medicine<br \/>\nnie s[ vietky rovnocenn6. Niektore moino zodpovedat pomerne l&#8217;ah-<br \/>\nko. Je to najmd preto,2e existuje vieobecne roziiren;i ndzor na to, ako<br \/>\nsprdvne reagovat v danej situdcii (napriklad, lekari si vidy majrl vyiia-<br \/>\ndat suhlas pacientov s ich zaradenim do vyiskumu). lne mdiu byt ove-<br \/>\nl&#8217;a ndrotnejiie. ObzvlSit tie, na ktore eite nie je ustalenf ndzor, alebo<br \/>\nv pripadoch, ked&#8217;kaid6 alternativa rieienia md uriit6 nedostatky (na-<br \/>\npriklad pridelbvan ie obmedzenfch zd rojov na lekdrsku starostlivost).<br \/>\nCo teda presne etika je a ako pomdha lekdrom pri rieieni tyichto<br \/>\notdzok? Jednoducho povedane &#8211; etika je ittidium moralky &#8211; d6klad- :::::::,::::,i<br \/>\nn6, metodicke uvaZovanie a analyza mordlnych rozhodnuti a sprdva-<br \/>\nnia, ii ui v minulosti, s[casnosti alebo v budfcnosti. Mordlka pred-<br \/>\nstavuje hodnotovrj dimenziu l&#8217;udsk6ho rozhodovania a sprdvania. Rei<br \/>\nmoralky zahfna tak6 podstatne mend ako prdva, povinnosti a sluS-<br \/>\n:::a::::i:iaiili<br \/>\n..il:i::lrlilllill<br \/>\nw&#8217;t!<br \/>\n14<br \/>\nnost, a pridavn6 mend ako dobryi a zl! (alebo zlomyselhf), spr6vny<br \/>\na nesprdvny, spravodlivf a nespravodlivf. Podl&#8217;a tak6hoto vymedzenia<br \/>\nje etika viac zdleiitostou vedomosti, klfm morSlka viac zdleZitostou<br \/>\nkonania. lch blizky vztah je dan! poslanim etiky, ktora sa usiluje po-<br \/>\nskytn[t raciondlne kriteri6 pre to, aby sa dlovek rozhodoval sprdvaf sa<br \/>\nsk6r uriityim spdsobom a nie in!m.<br \/>\nKed2e etika sa zaoberd kaidou strdn-<br \/>\nkou l&#8217;udskeho sprdvania a rozhodo-<br \/>\nvania, predstavuje velmi rozsiahly<br \/>\na komplexn! 5tudijn17 odbor s mnohf-<br \/>\nmi odliSnfmi odvetviami a Specializa-<br \/>\nciami. Tdto priruika sa zameriava na<br \/>\nlekiirsku etiku &#8211; odvetvie etiky, ktor6<br \/>\nsa zaoberd mor6lnymi probl6mami<br \/>\nv lekSrskej praxi. Lek6rska etika velmi<br \/>\ntizko s(visi, ale nie je riplne totoind<br \/>\ns bioetikou (biomedicinskou etikou).<br \/>\nKlim sa lekdrska etika sfstreduje na otdzky pochddzajrice z lekdrskej<br \/>\npraxe, bioetika je velmi rozsiahlou disciplinou, ktord sa zaoberd mor6l-<br \/>\nnymi otdzkami vznikaj[cimi rozvojom biologicklich vednlich odborov<br \/>\nvo vSeobecnosti. Bioetika sa liSi od lekdrskej etiky aj v tom, Ze nevyZa-<br \/>\nduje prijatie istfch tradiinyich hodn6t, ktore (ako sa uvddza v kapitole<br \/>\n2) tvoria z6klad pre lekdrsku etiku.<br \/>\nAko akademickS disciplina si lekdrska etika vyvinula vlastnf ipecia-<br \/>\nlizovanli slovnik. Zahfria vel&#8217;a pojmov, ktor6 boli prevzat6 z filozofie.<br \/>\nPrirucka nepredpokladd u titatelbv predchadzajIce znalosti filozofie,<br \/>\na preto sa definfcie kl&#8217;fiovyfch pojmov uvddzajil bud&#8217;priamo na mieste,<br \/>\nkde sa prv! raz vyskytnil v texte, alebo v slovniku na konci prirutky.<br \/>\nPREEO STUOOvnT LEKARSKU ETIKU?<br \/>\n,Pokial&#8217; je lekdr dobre informovanli a Sikovnyi v klinickej praxi, etika nie<br \/>\nje d6leZita.\u00bb<br \/>\n,,Etika sa vyutuje v rodine, a nie na medicinel&#8217;<br \/>\n,,Lekdrska etika sa uii pozorovanlm, ako sa sprSvajI star5[ lekdri, nie<br \/>\nz kn[h alebo z predndiok.\u00bb<br \/>\n15<br \/>\n,Etika je doleiita, ale naie uiebnd osnovy srl uZ aj tak preplnen6 a nie<br \/>\nje tam miesto pre vyucovanie lekarskej etikyl&#8217;<br \/>\nTieto argumenty sri len niektor6 z mnohfch, ktor6 sa uvddzajf proti<br \/>\nuznaniu vliznamn6ho postavenia etiky v udebnlich osnov6ch lek6r-<br \/>\nskych fakrilt. Kaidy z nich je tiastotne, ale len tiastoine, opodstatne-<br \/>\nni. Stele viac si lek6rske fakulty na celom svete uvedomujri, Ze musia<br \/>\nitudentom poskytnit primeranli ias a prostriedky na itfdium etiky.<br \/>\nV tomto smere majf vyraznu podporu zo strany organizdcii, aklmi<br \/>\ns[ Svetov6 asociScia lekSrov (World Medical Association) a Svetovd<br \/>\nfederdcia lekdrskeho vzdeldvania (World Federation for Medical Edu-<br \/>\ncation) (pozri Dodatok C).<br \/>\nVlznam etiky vo vzdeldvani lek6rov bude zrejmy v celej tejto prirui-<br \/>\nke. Moino zhrnit, ie etika je aj vidy bola d6leiitou srjiastou lekdr-<br \/>\nskej praxe. Eticke principy, aklmi sri<br \/>\nreipektovanie osoby, informovan;i sri-<br \/>\nhlas a mlianlivost, tvoria nevyhnutnli<br \/>\nzaklad pre vztah lek6r &#8211; pacient. Apli-<br \/>\nkdcia tfchto princfpov v Specificklch<br \/>\nsitudciSch je v5ak iasto probl6mom.<br \/>\nJe to tak aj preto,2e lekdri, pacienti,<br \/>\nich rodinni prisluinici a ostatn! zdra-<br \/>\nvotnicky persondl m6iu mat rozdiel-<br \/>\nny ndzor na to, ak6 konanie je v da-<br \/>\nnej situdcii sprdvne. Stildium etiky<br \/>\npripravuje Studentov mediciny, aby<br \/>\nboli schopnf rozoznal zloiit6 situdcie<br \/>\na vyrovnat sa s nimi raciondlnym sp6-<br \/>\nsobom a v duchu osvojeniich eticklch<br \/>\nz6sad. Etika je d6leiitd aj pri posobeni lekdra v danej spoloinosti, vo<br \/>\nvztahu s kolegami, ako aj pre vykondvanie lekarskeho 4iskumu.<br \/>\nLEKARSKA ETIKA, PROFESIONALIZMUS LEKARA,<br \/>\nEUDSKE PRAVA A ZAKON<br \/>\nKapitola I ukazuje, ie etika je integrdlnou sicastou mediciny mini-<br \/>\nmdlne ui od tias Hippokrata, gr6ckeho lekdra z 5. storotia pred n.1.,<br \/>\nktor! sa povaZuje za zakladatel&#8217;a lekdrskejetiky. Od Hippokrata pochd-<br \/>\ndza mySlienka chdpania mediciny ako<br \/>\npovolania (profesie), priiom lekari<br \/>\nskladajri verejnf sl&#8217;ub (prisaha), ktorlim<br \/>\nsa zavdzujri, ie zdujem svojich pacien-<br \/>\ntov postavia nad svoj osobn! zdujem<br \/>\n(pozri bliZiie vysvetlenie v kapitole 3).<br \/>\nTento blizky vztah etiky a profesiona-<br \/>\nlizmu bude zrejm,i v celej prirutke.<br \/>\nV sritasnosti lekdrsku etiku vlrazne<br \/>\novplyvriuje vfvoj v oblasti l&#8217;udsgich<br \/>\npr6v. V pluralistickom a multikultu-<br \/>\nrdlnom svete s mnohlmi odliinfmi<br \/>\nmordlnymi tradiciami m6Zu pr6ve kl&#8217;rjiov6 medzindrodn6 dohody<br \/>\no ludskfch prdvach poskytntt zaklad pre takf lekdrsku etiku, ktor6<br \/>\nbude akceptovatel&#8217;nd bez obmedzenia ndrodnfmi a kultrirnymi hra-<br \/>\nnicami. Lekdri musia navyie tasto rieiit&#8217; mediclnske probl6my, ktor6<br \/>\nsri dosledkom poruSovania ludsklch prdv aklimi s( napriklad n6silna<br \/>\nmigrdcia a mutenie. Dotfka sa ich znaine aj debata o tom, ti prdvo na<br \/>\nzdravotnI starostlivost patri medzi z6kladne l&#8217;udsk6 prdva. Odpoved&#8217;<br \/>\nna tilto otdzku totiZ do znatnej miery uriuje, kto md v danej krajine<br \/>\nprlstup k lekdrskej starostlivosti. V tejto prirucke sa otdzkam l&#8217;udsklich<br \/>\nprdv venuje ndleiitS pozornostl kedZe vfznamne ovplyvriujri lekdrsku<br \/>\nprax.<br \/>\nLekdrska etika ilzko srivisi s pr6vom. Vo vdiSine krajin existujri zilkony,<br \/>\nktor6 urcujri, ako maju lekdri postupovat pri rieieni etickich otdzok<br \/>\nv starostlivosti o pacienta a vo vliskume. Stdtne organy, ktor6 udelujil<br \/>\nlicenciu na vlikon lekdrskeho povolania, ako aj stavovsk6 organizd-<br \/>\ncie v tej-ktorej krajine, moiu navyie potrestat a aj trestaj( lek6rov za<br \/>\nporuienia etiky. Ale etika a prdvo nie sil identicke. Etika tasto uriuje<br \/>\nvyiiie itandardy sprSvania sa ako prdvo. Niekedy dokonca vyiaduje,<br \/>\naby lekari nereipektovali tak6 zakony, ktor6 by ich nftili sprdvat sa<br \/>\nneeticky. Ztkony sa v r6znych krajinach pomerne vyrazne odliiujri,<br \/>\nklim etiku moino aplikovat aj bez obmedzenia ndrodnfmi hranicami.<br \/>\nAj preto sa tdto priruika s[streduje sk6r na etiku ako na prdvo.<br \/>\n18<br \/>\nKep&amp;Tffie-d&amp; pffiwe<br \/>\nil\u00bb*L&amp;druE* \u20acM&amp;$AJEKYffi M$$YEKY M-ffi KEM$KffiJ KYXKY<br \/>\ns<br \/>\nr*&amp;<br \/>\n$<br \/>\nrs<br \/>\ns<br \/>\n!$<br \/>\n$<br \/>\nco te ruR nneotcirue zvlA5rrurr<br \/>\nTakmer v kaZdom historickom obdobi a takmer v kaidej iasti sve-<br \/>\nta byt lekdrom znamenalo vZdy niedo zvl55tne. ludia iiadaj[ lekiira<br \/>\no pomoc vo svojich najnaliehavejiich potrebdch &#8211; hl&#8217;adajil [l&#8217;avu od<br \/>\nbolesti a trdpenia a prinavrdtenie zdravia, ii duievnej pohody. Dovo-<br \/>\nluju lekdrovi vidietl dotfkat sa a manipulovat s kaidou iastou ich tela,<br \/>\ndokonca aj s tou najintimnejSou. Robia tak preto, lebo veria, ie lekdri<br \/>\nkonajil v ich najlepSom zdujme.<br \/>\nPostavenie lekdra je v r6znych kraji-<br \/>\nndch odli5n6, ba odliSuje sa aj v rdm-<br \/>\nci danej krajiny. Vo vieobecnosti sa<br \/>\nviak zdd, ie prestii lekdra sk6r upa-<br \/>\nd6. Mnoho lekdrov pocituje, ie u2 nie<br \/>\ns[ natol&#8217;ko reipektovani ako kedysi.<br \/>\nV niektoryich krajindch sa riadenie<br \/>\nzdravotnej starostlivosti plynule po-<br \/>\nsunulo od lek6rov do rdk profesionalnych manai6rov a uradnikov.<br \/>\nNiektori z nich majil tendenciu vnimat lekdrov sk6r ako prekdiku<br \/>\nnei ako partnerov pri zdravotn[ckych reformSch. Pacienti, ktori ke-<br \/>\ndysi akceptovali nariadenia lekdrov bezpodmieneine, dnes niekedy<br \/>\npoZaduju, aby lekdr obh5jil svoje odporfiania, pokial&#8217;sa liiia od riid,<br \/>\nktord ziskali od in6ho lekdra alebo z internetu. Niekto16 vf kony, kto-<br \/>\nre boli kedysi schopni vykondvat len lekdri, vykondvajI teraz techni-<br \/>\nci, sestry, ii zdchrandri.<br \/>\nNapriek tlmto zmendm, ktore vliznamne ovplyvriujri postavenie le-<br \/>\nkdra, medicina aj nad&#8217;alej zostdva<br \/>\npovolanim, ktord vysoko hodnotia<br \/>\nchori ludia. Ti, ktori potrebujri jej<br \/>\nsluiby. Aj nad&#8217;alej prit&#8217;ahuje vel&#8217;kf<br \/>\npotet tich najtalentovanej5ich,<br \/>\nnajpracovitejiich a najzanietenej-<br \/>\niich Studentov. V zdujme naplnenia<br \/>\noiakdvani pacientov aj Studentov<br \/>\nje d6leiit6, aby lek6ri poznali a bo-<br \/>\nli vo svojej praxi schopni prikladne<br \/>\nvyjadrovat khiiov6 hodnoty medi-<br \/>\n21<br \/>\nciny, najmd sf cit, kvalifikdciu a samostatnost. Tieto hodnoty spoloi-<br \/>\nne s reSpektovanim zSkladnyich ludskfch pr6v tvoria zdklad lekdrskej<br \/>\netikY.<br \/>\nEO TT ruN LEKARSKEJ ETIKE ZVLASTNE?<br \/>\nSricit, kvalifikdcia a samostatnost sa nespdjajI vfhradne s medicinou.<br \/>\nOd lek6rov sa viak ocak5va, aby tieto vlastnosti stelesriovali vo vy55ej<br \/>\nmiere ako iniludia, vr6tane prisluinlkov r6znych inlich zamestnani.<br \/>\nSricit, definovanf ako porozumenie a riiast na utrpeni druh6ho ilo-<br \/>\nveka, je nevyhnutn! pre praktizovanie mediciny. Aby lekdri mohli<br \/>\nrieSit probl6my dan6ho pacienta, lek5ri musia sprdvne identifikovat<br \/>\nsympt6my, ktor6 pacient preZlva, ako aj ich priiiny, a musia sa usilo-<br \/>\nvat pom6ct pacientovi, aby dosiahol rLl&#8217;avu. Pacienti reagujti na lietbu<br \/>\nlepiie, ked&#8217;citia, Ze lekar si uvedomuje ich obavy a lieii ich komplexne<br \/>\n&#8211; nielen ich chorobu.<br \/>\nVysokf stuperi kvalifik5cie sa od lekdra otak6va i poiaduje. Nedosta-<br \/>\ntok kvalifikdcie m62e mat za ndsledok smrt pacienta alebo zdvaZne<br \/>\npoSkodenie jeho zdravia. Lekdri absolvujI dlh6 obdobie Specializai-<br \/>\nnej pripravy, v ktorom nadobfdajt svoju kvalifikaciu. Vzhl&#8217;adom na<br \/>\nrlchly rozvoj medicinskych poznatkov je vSak udrianie si kvalifik6cie<br \/>\nna ilrovni doby ndroinou flohou. Navy5e tu nejde len o vedeck6 po-<br \/>\nznatky a technickf zruinost&#8217;, ktor6 si majri rozvijat. Tlka sa to aj ich<br \/>\nvedomosti, schopnostf a postojov v oblasti etiky, io stivisi s nov11&#8217;mi<br \/>\neticklmi otdzkami, ktor6 prinSSajri zmeny lekdrskej praxe a jej sociSl-<br \/>\nneho a politick6ho prostredia.<br \/>\nSamostatnost&#8217; (auton6mia), alebo slobodn6 rozhodovanie, je z6-<br \/>\nsadnou hodnotou mediciny, ktor6 sa rokmi azda najviac zmenila. Jed-<br \/>\nnotlivi lek6ri sa tradidne teiili vysok6mu stuptiu klinickej autonomie<br \/>\npri rozhodovani o tom, ako lietit,svojich pacientov. Lekdri ako celok<br \/>\n(lekdrska profesia) mali moinost slobodne uriovat Standardy lekdr-<br \/>\nskeho vzdelania a lek6rskej praxe. Ako je zrejm6 vo vietklich dastiach<br \/>\ntejto prirudky, oba tieto sp6soby uplatirovania lekarskej auton6mie<br \/>\nboli v mnohfch krajindch obmedzen6 vlddou a inlimi autoritami, kto-<br \/>\nrd zaiali lek5rov viac kontrolovat. Aj napriek tlimto vplyvom si lek6ri<br \/>\nnad&#8217;alej vaiia svoju klinickti a profesijnri auton6miu a snaZia sa to naj-<br \/>\n22<br \/>\nviac si ju udriat. Zdroveri lekiiri na celom svete postupne akceptujri<br \/>\nautonomiu pacienta. Znamend to, ie pacienti by mali maf koneine<br \/>\nrozhodnutie v otdzkach, ktore sa ich priamo dotyikajd. Tdto prirudka<br \/>\nsa zaoberd aj prikladmi potencidlnych konfliktov medzi auton6miou<br \/>\nlekdra a reipektovanim auton6mie pacienta.<br \/>\nOkrem toho, ie sa striktne pridfia uvedenlich troch zakladnlich hod-<br \/>\nndt, lekdrska etika sa od vieobecnej etiky, aplikovatel&#8217;nej pre kaidd-<br \/>\nho, odliiuje aj tym, Ze sa vyhlasuje verejne vo forme slubu (prfsahy),<br \/>\nakou je napriklad Zenevskii deklariicia Svetovej asocidcie lek6rov<br \/>\n23<br \/>\n(World Medical Association Declaration of Geneva), a\/alebo vo for-<br \/>\nme k6dexu. Prisaha a k6dex sa v rdznych krajindch li5ia. Ba m6Zu byt&#8217;<br \/>\nodliSn6 aj v r6mci jednej krajiny. Majti vSak mnoho spoloinlich zna-<br \/>\nkov, vrdtane sl&#8217;ubu, ie lekari budti vidy klastzdujem pacienta nad svoj<br \/>\nvlastnf zdujem, nebudu diskriminovat pacientov na zdklade ich rasy,<br \/>\nndboZenstva alebo na zdklade infch d6vodov stivisiacich s l&#8217;udskfmi<br \/>\nprdvami, budil chranit d6vernost informdcii ziskanfch od pacienta<br \/>\na poskytnf urgentnu starostlivost kaid6mu, kto ju potrebuje.<br \/>\nKTO ROZHODUJE O TOM, EO JT ETICKE?<br \/>\nEtika je pluralisticka. Jednotlivci sa nezhodnf medzi sebou na tom,<br \/>\nio je sprdvne a io nie, a aj ked&#8217;sa zhodnf, tak moZno z odliinlich<br \/>\nd6vodov. V niektorfch spoloinostiach sa tieto rozdiely povaZujI za<br \/>\nnorm6lne. Jednotlivcovi sa v nich poskytuje velky priestor slobodne<br \/>\nkonat&#8217;tak, ako to povaiuje za vhodne, pokial&#8217;sa tlim nenar[iaju prdva<br \/>\ninlch. V tradicnejilch spolotnostiach viak iasto prevldda urtit! etickli<br \/>\nndzor a blva tu aj viiiii spolodenskf tlak, niekedy podloZenf zakonmi<br \/>\nusmerfiujuci konanie urcitfm sp6sobom. V taklchto spoloinostiach<br \/>\nmajrl kultura a n6boienstvo tasto dominantn6 postavenie pri urdova-<br \/>\nni etick6ho sprdvania.<br \/>\nOdpoved&#8217;na ot6zku:,,Kto rozhoduje o tom, do je etick6 vo vieobec-<br \/>\nnosti?&#8217;, sa odliSuje medzi r6znymi spoloinostami, ba dokonca aj<br \/>\nv rdmci jednej spoloinosti. V liberalnych spoloinostiach maju jed-<br \/>\nnotlivci vo vel&#8217;kej miere moinost sa slobodne rozhodn[t o tom, to<br \/>\nje podl&#8217;a nich eticke, i ked&#8217;budu pritom pravdepodobne ovplyvneni<br \/>\nsvojou rodinou, priatel&#8217;mi, ndboienstvom, mediami a inlmi vonkaj-<br \/>\nifmi vplyvmi. V tradiinfch spolodnostiach majtl zvycajne predstavi-<br \/>\ntelia rodiny alebo rodinneho klanu, naboZensk6 autority alebo poli-<br \/>\nticki vodcovia v;iznamnejiiu ilohu ako jednotlivci pri rozhodovani<br \/>\no tom, ao je eticke.<br \/>\nAj napriek tymto rozdielom sa zdd, 2e viitiina l&#8217;udi sa vie zhodnit na<br \/>\nuriitlch zakladnlich eticklch principoch, osobitne na tfch, ktor6 boli<br \/>\nako zdkladn6 l&#8217;udske prdva proklamovan6 vo VSeobecnej deklar6cii<br \/>\nlirdskfch priiv Organiziicie spojenfch n6rodov (United Nations<br \/>\nUniversal Declaration of Human Rights) a v inyich vieobecne ak-<br \/>\nceptovanych a ofici6lne prijatfch dokumentoch. ludsk6 prava, ktor6<br \/>\n24<br \/>\nsri SpeciSlne ddle2ite pre lek5rsku etiku, zahftiajI prdvo na iivot, pr6-<br \/>\nvo na zamedzenie diskrimindcie, t;irania a krut6ho, neludsk6ho ale-<br \/>\nbo poniZujfceho zaobchddzania, prdvo na slobodu ndzoru a prejavu,<br \/>\nna rovnocennli pristup k verejnyim sluibam vo vlastnej krajine a pr6vo<br \/>\nna lekdrsku starostlivost.<br \/>\nPre lekdrov viak mala otdzka: ,,Kto rozhoduje o tom, to je etick6?\u00bb<br \/>\nai do ned6vna trochu inf odpoved&#8217;neZ pre l&#8217;udf vo vSeobecnosti.<br \/>\nV priebehu storoti si totii lek6rska profesia vypracovala vlastn6<br \/>\nitandardy na usmernovanie sprdvania svojich tlenov. Sri vyjadre-<br \/>\nn6 v etickich k6dexoch a v podobnlch zdsadnlch dokumentoch.<br \/>\nV globdlnom meradle vydala Svetovd asoci6cia lekdrov (WMA) iiro-<br \/>\nku ik6lu etickfch vyhl6seni, ktor6 Specifikuju spravanie poZadovan6<br \/>\nod lekdrov bez ohl&#8217;adu na to, kde Zijri a pracuju. V mnohyich, ak aj<br \/>\nnie vo v5etklch krajindch boli za vypracovanie a presadzovanie pri-<br \/>\nsluinyich etickfch itandardov zodpovedn6 lek6rske asocidcie. Podl&#8217;a<br \/>\nprlstupu tej-ktorej krajiny k lek6rskemu prSvu m6Zu mat tieto Stan-<br \/>\ndardy aj pr6vny status.<br \/>\nPrivil69ium lekdrskej profesie pri uriovani vlastnyich eticklch itandar-<br \/>\ndov viak nikdy nebolo absohitne. Napriklad:<br \/>\n. Lekari boli vidy podriadeni vieobecnfm z6konom danej krajiny<br \/>\n&#8211; a boli aj prisluine potrestani, pokial&#8217;konali v rozpore s tlmito<br \/>\nzdkonmi.<br \/>\n. Niektore lekarske organizdcie s[ silne ovplyvfiovan6 n6boZen-<br \/>\nsklim uienim, do kladie na ich ilenov aj d&#8217;al5ie z6viizky okrem tyich,<br \/>\nktore s[ platn6 pre vietkfch lekdrov.<br \/>\n. V mnohyfch krajin6ch maj( organizdcie, ktor6 v sutasnosti s.tano-<br \/>\nvuj0 Standardy spr6vania sa lekdrov a monitorujI ich dodriiava-<br \/>\nnie, vyznamn! podet dlenov &#8211; nelek6-<br \/>\nrov.<br \/>\nEticke predpisy lekdrskych asocidcil<br \/>\nmajf sk6r v5eobecn! charakter. Ne-<br \/>\nm62u sa zaoberat kaidou situdciou,<br \/>\ns ktorou by sa mohli lek6ri poias svo-<br \/>\njej praxe stretnrjt. Vo viit5ine situacii<br \/>\nsa lekdri musia sami rozhodn[t, ako sa<br \/>\n25<br \/>\nsprdvne zachovat. Pri tomto rozhodovanije vSak uiitocn6 vediet ako<br \/>\nby postupovali ini lekdri v podobnlch situaci6ch. K6dexy lek6rskej<br \/>\neiiky a ofici6lne vyjadrenia (lekdrskych asocidcii) odr6iajil vieobecn!<br \/>\nkonsenzus o tom, ako maju lekdri konat. Tieto dokumenty by sa mali<br \/>\nplne reipektovat, ak by sa nevyskytli z6vain6 d6vody kona{ inak.<br \/>\nMENi SA LEKARSKA ETIKA?<br \/>\nNepochybne sa niektor6 aspekty lekarskej etiky postupne menili. Do-<br \/>\nned6vna mali lekdri prdvo aj povinnost rozhodn(t o tom, ako maju<br \/>\nbyt pacienti lieieni, a nebolo ich povinnostou ziskavat (a zdokumen-<br \/>\ntovat) vfslovnyi informovanli stihlas pacienta. Na rozdiel od toho sa<br \/>\nverzia Deklar5cie o pr6vach pacientov Svetovej asocidcie lekiirov<br \/>\n(WMA Declaration on the Rights of the Patient) z roku 1995 zati-<br \/>\nna takfmto vyhlSsenim:,,Vztah medzi lek6rmi, ich pacientmi a iir5ou<br \/>\nspoloinostou zaznamenal v s0dasnosti vfznamn6 zmeny. Klm lekar<br \/>\nby mal vidy konat v silade so svojim svedomim a vZdy v najlepSom<br \/>\nz6ujme pacienta, rovnak6 r,isilie sa musivynaloiit na to, aby sa pacien-<br \/>\ntovi zabezpeiila auton6mia a spravodlivostJ&#8217;<br \/>\nMnohi si myslia, 2e s[ sami sebe akoby prim6rnymi poskytovatel:<br \/>\nmi zdravotnej starostlivosti a 2e flohou lekSra je sprdvat sa skdr iba<br \/>\nako ich konzultant alebo inStruktor.<br \/>\nHoci toto zddraziovanie starostlivosti<br \/>\no seba sam6ho nie je eite prilii iast6,<br \/>\nzd6 sa, ie sa postupne roz5iruje a je<br \/>\npriznain6 pre celkov! vlivin vztahov<br \/>\npacienta a lekdra.Tento vztah by v po-<br \/>\nrovnani s predchadzajfcim obdobim<br \/>\nmohol priniest aj nov6, odliSnd etickd<br \/>\npovinnosti lekdrov.<br \/>\nLekdri sa doned6vna museli zodpovedat najmii sebe samlim, svojim<br \/>\nkolegom &#8211; lekdrom a v pripade veriacich Bohu. V siliasnosti sa musia<br \/>\nnavySe zodpovedat svojim pacientom, ako aj tretim strandm, ak!&#8217;mi<br \/>\ns[ nemocnice a zdravotn6 poistovne, licentn6 a Stdtne regulatn6 or-<br \/>\ngdny, a iasto aj sridy. Tdto zodpovednost voii r6znym strandm m6ie<br \/>\nbyt niekedy zdrojom rozporov, ako to uvidlme pri preberaniprobl6mu<br \/>\ndvojitej lojality v kapitole 3.<br \/>\n26<br \/>\nLekdrska etika sa zmenila inak. Udast na potrate bola ai doneddvna<br \/>\nzakAzand v lekdrskych kodexoch etiky, ale v suiasnosti ju toleruju, za<br \/>\nurdityich podmienok, lekari v mnohfch krajinach. Kim v traditnej le-<br \/>\nkdrskej etike jedinou zodpovednostou lekara bola ich zodpovednost<br \/>\nk jednotlivlm pacientom, v suiasnosti sa vieobecne srjhlasf ie lekdri<br \/>\nby malizvaiit aj potreby spolodnosti, napriklad v prerozdelbvanivzdc-<br \/>\nnych zdrojov zdravotnej starostlivosti (pozri kapitolu 3).<br \/>\nPokrok v oblasti lekarskych vied a v technol6gidch nastol&#8217;uje nov6<br \/>\netick6 otdzky, ktore nemoZno dobre zodpovedat v rdmci tradicnej<br \/>\nlekdrskej etiky. Asistovand reprodu kcia, genetika, zdravotn icka infor-<br \/>\nmatika, ai technologie zameran6 na predl2ovanie a zlepienie kvality<br \/>\niivola,z ktorfch kaida sivyiaduje priamu rjcast&#8217; lekara, majI velkli po-<br \/>\ntencidl byt na jednej strane prinosom pre pacientov, na druhej strane<br \/>\nviak predstavuju aj urtite riziko. To z6visi od sposobu a podmienok,<br \/>\nza akfch sa uvedil do praxe. Ak chcd lekdrske asoci6cie pom6ct lekd-<br \/>\nrom pri rozhodovanisa, di a za akfch podmienok by sa mali zildastnit<br \/>\nna tichto aktivit6ch, musia pri analiize danlfch etickfch problemov<br \/>\npouiit aj in6 vhodne metody, ne2 ako sa len spoliehat na ui existu-<br \/>\njdce eticke k6dexy.<br \/>\nNapriek tfmto ocividnyim zmendm lekarskej etiky lekdri vo vieobec-<br \/>\nnosti suhlasia s t1i&#8217;m, ie zdkladn6 hodnoty a etick6 principy mediciny<br \/>\nsa nemenia, alebo by sa aspon menit nemali. pretoie ludia budri vidy<br \/>\ntrpiet na r6zne choroby, aj nad&#8217;alej budil potrebovat sucitnlich, schop-<br \/>\nnyich a samostatnfch lekdrov, ktori sa budrj o nich starat.<br \/>\nJE LEKARSKA ETIKA ODLISNA<br \/>\nV ROZNYCH KRAJINACH?<br \/>\nPodobne ako sa lekdrska etika meni v priebehu iasu, ked&#8217;reaguje na<br \/>\nrozvoj lekdrskej vedy a technol6gii a na hodnotov6 zmeny v spoloc-<br \/>\nnosti v zdvislosti od tichto istlich faktoroy odliiuje sa aj v roznych<br \/>\nkrajindch. Napriklad ndzory na eutandziu sa medzi jednotlivlfmi na-<br \/>\nrodnlimi lekdrskymi spoloinostami v1i&#8217;znamne odliiujtl. Niekto16<br \/>\nspolocnostiju jasne odmietajf, postoj inich je neutrdlny a minimdlne<br \/>\njedna &#8211; Holandskd krSlbvskd lekdrska asocidcia (Royal Dutch Medical<br \/>\nAssociation) ju za urcitfch podmienok akceptuje. podobne v otdzke<br \/>\n=&#8211;<br \/>\n274<br \/>\nzdravotnej starostlivosti niektor6 ndrodne lekSrske asociScie pod- glrl<br \/>\nio*J|.i |,ounort vietklich obcanov, klm ine s[ ochotn6 tolerovat&#8217; aj ii$ii:li]<br \/>\nznainu nerovnost. V niektorli&#8217;ch krajindch je vliraznf zdujem o etic- \u20ac..1:t<br \/>\nt&lt;e otazry prin55an6 modernlmi medicfnskymi technol6giami, k1?m lg&#039;..:;&#8230;<br \/>\nv r.&#039;a;inacr-|, ktor6 nemaju pristup k timto technol6gidm, tak6to eticke $<br \/>\notdzly nevznikaju. V mnohlch krajin6ch s[ lekSri presveddeni, ie vl5- ::gli<br \/>\nda icli nebude niltit konat neeticky, kfm v inlich krajindch nemusibyt ll*:1;.,<br \/>\nsplnenieeticklchzdvdzkovprelek6ravobecjednoduch6(naprikladg::i<br \/>\nzachovanie mlianlivosti pri po2iadavk5ch policie alebo armddy ozna- g &#039;<br \/>\n:,S:rilt:<br \/>\nmovat,,podozriv6&quot; zranenia).<br \/>\nr,. :,,r:r,:l<br \/>\nAj ked&#039;sa uvedenti rozdiely m62u zdat vliznamn6, podobnosti sti &amp;<br \/>\novel&#039;a vijiiie. Lek6ri na celom svete maj[ vel&#039;a spolocn6ho a, ked&#039; ::Xi:::.:<br \/>\nsa stretnil na pdde organizdcii, akou je WMA, zvyiajne s[ schop- 11*]1l::ll<br \/>\nni dosiahnut dohodu aj v spornlich eticklch otSzkach, aj ked&#039;si to ,:::iii&#039;:i,,:::<br \/>\ntasto vyiaduje dlhiiu diskusiu. Zakladn6 hodnoty lek6rskej etiky, ,,,,, ..,.,,,:<br \/>\nak!mi sil sticit, kvalifikacia a samostatnost, spolu so skusenostami rr::.rrr&#039;ri:::l<br \/>\na ichopnostami lekdrov vo vztahu k najr6znejiim aspektom medi- f*<br \/>\nciny a zdravotnej starostlivosti, poskytuje spol&#039;ahliv! zdklad pre hl&#039;a- ;f*<br \/>\nLllly d zulovulllEJ JLorvJtrrv<br \/>\ndanie takich rieieni etickfch otdzok, kto16 sil v najlepSom z6ujme :1;::r;<br \/>\njednotlivfch pacientov, obcanov, ako aj zdravotnej starostlivosti vo :;;:::::&#039;:l&#039;:<br \/>\nvieobecnosti.<br \/>\nOlonnwmn<br \/>\nAko jedina medzin6rodnd organizdcia, ktor6 sa usiluje reprezentovat<br \/>\nv5etkyich lek6rov bez ohl&#039;adu na ich ndrodnost, alebo ipecializdciu, l,<br \/>\nWMA sa ujala ilohy vymedzit vieobecn6 zasady (itandardy) lek6rskej i;;.a:;<br \/>\netiky, ktor6 by boli pou2itel&#039;n6 na celom svete. Od svojho vzniku roku .&#039;;ll,<br \/>\n1947 WMA pracovala na tom, aby sa zamedzilo opakovaniu neetic- .r11<br \/>\nkeho sprdvania sa, ktoreho sa dopustill lek6ri v nacistickom Nemecku .,..tit<br \/>\na inde. Prvou ilohou WMA bola uprava Hippokratovej prisahy pre po-<br \/>\ntreby 20. storocia. Vlsledkom tohto tisilia bola Zenevsk6 deklar6cia<br \/>\n(WMA Declaration of Geneva) prijata na druhom valnom zhromaZ- ,aat..i..,.<br \/>\ndeniWMA (1948). Odvtedy bola viackr6t novelizovan6, naposledy ro-<br \/>\nku 1994. Nasledujricou tllohou bolo vypracovanie Medzin6rodn6ho ,;;.<br \/>\nk6dexu lekiirskej etiky (lnternational Code of Medical Ethics), 1:::.tl:<br \/>\nktorf bol schvalenf na tretom valnom zhromaideniWMA roku 1949 ,lf<br \/>\n28<br \/>\na novelizovany v rokoch 1 968 a I 983. V sfiasnosti sa pripravuje d&#039;aliia<br \/>\nnoveliz6cia k6dexu. Daliou tilohou bolo vypracovanie etickfch smer-<br \/>\nnic pre vykondvanie vfskumu na ludbch. Trvalo to omnoho dlhiie<br \/>\nako vypracovanie prvfch dvoch dokumentov; ai roku 1964 boli tieto<br \/>\nsmernice schvdlen6 ako Helsinskii deklariicia (WMA Declaration of<br \/>\nHelsinki). Aj tento dokument bol opakovane revidovan!, naposledy<br \/>\nroku 2000.<br \/>\nOkrem vypracovania uveden&#039;i1ch zit-<br \/>\nkladnlich etickfch dokumentov vy-<br \/>\ndala WMA stanoviskd k viac ako 100<br \/>\nr6znym Specificklim probl6mom,<br \/>\nz ktorlich vdiSina je etick6ho charak-<br \/>\nteru a niektor6 sa zaoberaj( socidlno-<br \/>\n-medicinskymi otdzkami, vrdtane le-<br \/>\nk6rskeho vzdeldvania a problematiky<br \/>\nzdravotnickych syst6mov. Valn6 zhro-<br \/>\nma2denie WMA kaidorotne reviduje niektor6 z existujrlcich smernic<br \/>\na\/alebo prijima nove.<br \/>\nAKO SAWMA ROZHODUJE OTOM,<br \/>\nco le eilcxEl<br \/>\nDosiahnutie medzindrodnej dohody o kontroverznlich etickfch<br \/>\notdzkach nie je vobec l&#039;ahka (loha, a to aniv rdmci takej relativne s[-<br \/>\ndrinej skupiny osob, akou sri lekdri. WMA zabezpetuje, ie jej etick6<br \/>\nsmernice vyjadruj[ srjhlas (konsenzus) v danej veci tak, ie na prija-<br \/>\ntie novfch alebo revidovanlch dokumentov valnlim zhromaidenim<br \/>\nWMA vyiaduje 7570 viiciinu. Pod-<br \/>\nmienkou na dosiahnutie tak6hoto<br \/>\nkonsenzu je predchadzajdca iiroka<br \/>\nkonzultdcia ndvrhov vyhldseni, sta-<br \/>\nrostliv6 vyhodnotenie pripomie-<br \/>\nnok Vfborom WMA pre lekdrsku<br \/>\netiku (WMA Medical Ethics Com-<br \/>\nmittee) a niekedy aj ipecialne vy-<br \/>\nmenovanou pracovnou skupinou,<br \/>\nopakovane fpravy textov a tasto<br \/>\n29<br \/>\nopiit ich nov6 konzultScie. Tento proces m6ie byt zdfhavli, v z6vis-<br \/>\nlosti od komplexnosti a\/alebo novosti dan6ho probl6mu. Napriklad<br \/>\nprdce na poslednej revizii Helsinskej deklar6cie sa zatali ui zaiiat-<br \/>\nkom roka 1997. Dokoniend viak bola ai v okt6bri roku 2000. Ale aj<br \/>\npo prijati novelizovaneho textu zostali niektor6 ot6zky nedorieien6<br \/>\na d&#039;alej sa nimi zaober6 Vlibor WMA pre lekdrsku etiku, ako aj d&#039;al5ie<br \/>\npracovn6 skuPinY.<br \/>\nKvalitn! priebeh cel6ho procesu pripravy etickfch smernlc je nevy-<br \/>\nhnutnou podmienkou hodnotn6ho vlisledku, ale s6m osebe ho neza-<br \/>\nrutuje. Pri rozhodovani o tom, io je etick6, WMA ierpd z dlhej tradicie<br \/>\nlekdnkej etiky, ako sa to odzrkadl&#039;uje aj v jej predchadzajfcich etic-<br \/>\nkyich vyhlSseniach. Prihliada aj na in6 existujf ce stanoviskd k dan6mu<br \/>\nprobl6mu, a to tak postoje narodnlch<br \/>\nalebo medzinSrodnlich organizdcii,<br \/>\nako aj ndzory jednotlivcov kvalifiko-<br \/>\nvanfch v lekdrskej etike. V niektorlch<br \/>\notdzkach, akou je napriklad infor-<br \/>\nmovanli sihlas, je stanovisko WMA<br \/>\nbllzke n6zoru viiciiny. V inlich otdz-<br \/>\nkach, napriklad v otdzke ddvernosti<br \/>\nosobne identifi kovatelhej informdcie<br \/>\no zdravotnom stave osoby, bude po-<br \/>\ntrebn6 stanovisko lekdrov energicky<br \/>\npresadzovat voii z6ujmom vlddy, ria-<br \/>\ndiacich ildnkov zdravotnickych sys-<br \/>\nt6mov a\/alebo komertnlim z6ujmom<br \/>\npriemyslu. Uriujricou irtou pristupu<br \/>\nWMA k etickyim otdzkam je jednoznain6 prednos{ ktor6 sa priznS-<br \/>\nva zdujmom jednotliv6ho pacienta alebo riiastnika vlskumu. Podl&#039;a<br \/>\nZenevskej deklariicie (WMA Declaration of Geneva) lekSr sl&#039;ubuje:<br \/>\n,,Zdravie pacienta bude mojim prvoradlim z6ujmomJ&#039;A Helsinsk6 de-<br \/>\nklar6cia (WMA Declaration of Helsinki) uvddza:,,Pri lek6rskom vf-<br \/>\nskume musi mat dobro jednotliveho riiastnika na vliskume prednost<br \/>\npred z6ujmami vedy a spolocnostiJ&#039;<br \/>\n&#8212;<br \/>\ni::::::itia::r:<br \/>\n,a:::ia::i:,:il::<br \/>\n:::r:a:::::l:,<br \/>\niil:],,:,:::l<br \/>\n,lr:<br \/>\naa::iu:t:iai::::<br \/>\nut:t:t:,::::::::<br \/>\naa::::::t:::::::<br \/>\ni:::::;;:,:i<br \/>\nt::t::::t::i,::<br \/>\n,:,ii:a:lr:t<br \/>\n:ii:::::i::t::,:<br \/>\na:ua:a:::i::,:<br \/>\n&#039;::::r::i::::<br \/>\n,a..,,,aaa.,a:,,,t<br \/>\nti::ut,a,i:a:::<br \/>\n:::i:ix<br \/>\n,:::::Ul<br \/>\nAKO SAJEDNOTLIVCI ROZHODUJU OTOM,<br \/>\nCo te errcxEz<br \/>\nPre lek6rov a Studentov mediciny nepozostdva lekdrska etika v nasle_<br \/>\ndovani odporildani WMA alebo jednotlivlch lekdrskych organizdcii.<br \/>\nTieto odporiltania sil zvyiajne v pod-<br \/>\nstate pomerne vieobecne a lek6r sa<br \/>\nmusirozhodnui di (a ako) sa vztahujrl<br \/>\nna danI konkr6tnu situdciu. V lekdr-<br \/>\nskej praxi sa navyie vyskytuje mnoho<br \/>\netickiich problemo, pre rieienie kto-<br \/>\nryich nie su k dispozicii usmernenia<br \/>\nlekdrskych asocidcii. Napokon je vidy<br \/>\ndan! lekdr zodpovednf za prijatie<br \/>\nvlastn6ho etickeho rozhodnutia, ako<br \/>\naj za jeho uplatnenie v konkretnom<br \/>\npripade.<br \/>\nS[ r6zne sp6soby, ako pristupovat k rieieniu etickyich problemov,<br \/>\nnapriklad taklich, ak6 sa vyskytli v pripadoch, ktor6 sa spomenuli na<br \/>\nzaiiatku tejto priruiky. M6ieme ich rozdelit pribliZne do dvoch kate_<br \/>\ngorii: na neraciondlne a raciondlne. Je d6leiit6 poznamenat&#039;, Ze nera_<br \/>\nciondlne tu neznamend iracion6lne, ale predstavuje iba jednoduch6<br \/>\nodli5enie tfchto postupov systematick6ho, logick6ho rozumov6ho<br \/>\nuvaiovania pri rozhodovan i.<br \/>\nNeracion6lne pristupy<br \/>\n. PosluSnost&#039;je dastfm sp6sobom etick6ho rozhodovania, ob_<br \/>\nzvla5t&#039; u deti a u tich, to pracujri v rdmci autoritativnych itruk_<br \/>\nt(r (napr. armdda, policia, niektore ndboiensk6 organizdcie,<br \/>\nmnohe podniky). Moriilnost konania spociva v re5pektovani<br \/>\npravidiel alebo initrukciiod nadriadenlTch, ii ui s nimi suhlasite<br \/>\nalebo nie.<br \/>\nlmitiicia (napodobriovanie) sa podobd posluSnosti v tom, Ze<br \/>\npodriaduje vlastn! fsudok o sprdvnom a nesprdvnom konani<br \/>\n(tisudku) inej osoby, v tomto pripade konkr6tnemu modelu illoh.<br \/>\nMordlnost&#039; konania spoiiva v nasledovaniprikladu dan6ho mode_<br \/>\n31<br \/>\nlu (riloh).Toto bol a pravdepodobne aj st6leje najtastejii sp6sob,<br \/>\nakfm si lekarsku etiku osvojujti lekdri na zaiiatku svojej praxe.<br \/>\nModelmi floh stl starii kolegovia a metodou mordlneho utenia<br \/>\nsa je pozorovanie a zvnftoriovanie predstavovan;ich mor6lnych<br \/>\nhodn6t.<br \/>\nPocit a tfiba predstavujri subjektivne pristupy k mordlnemu roz-<br \/>\nhodovaniu sa a spr6vaniu. SprSvne je to, z coho m6me dobrli po-<br \/>\ncit, alebo io uspokojuje naiu tfibu. Nespr6vne je to, z ioho m6me<br \/>\nzl! pocit, alebo to, io neuspokojuje naiu tilZbu. Meradlo mor6lky<br \/>\ntreba hl&#039;adaf osobltne v kaidom jednotlivcovi. Taketo subjektivne<br \/>\nmerad16 sa samozrejme m6Zu vlirazne liSit medzi rdznymi ludmi,<br \/>\nba moZu sa iasom menit aj u toho ist6ho iloveka.<br \/>\nlntuicia je bezprostredn6 vnimanie toho, ako sprdvne reagovat<br \/>\nv danej situacii. Podobd sa tilzbe v tom, ie je ilplne subjektivna.<br \/>\nOdliiuje sa od nej svojim,,umiestnenim&quot;: nachddza sa skorv mysli<br \/>\nako vo v6li. V tomto zmysle sa pribliiuje k racionilnym sp6sobom<br \/>\netick6ho rozhodovania, a to viac ako posluinosd napodobfiovanie<br \/>\n(imitacia), pocit, di t[2ba. Nie je viak systematickd, ani rozumov6.<br \/>\nRiadi mor6lne rozhodnutia prostrednictvom jednoduch6ho za-<br \/>\nblesku pochopenia. Podobne ako pocit a tiU ba sa moie intuicia<br \/>\nvlrazne li5it&#039; medzi jednotlivlimi l&#039;ud&#039;mi. Casom sa moie menit aj<br \/>\nu toho ist6ho tloveka.<br \/>\nZvyk je vel&#039;mi (iinn6 met6da mordlneho rozhodovania, pretoie<br \/>\nnie je potrebn6 opakovat systematickf proces rozhodovania za-<br \/>\nkaidlim, ked&#039;vznikne mordlny probl6m podobnf tomu, ktorym<br \/>\nsme sa ui predtlm zaoberali. Existuju viak aj zle zvyky (zlozvy-<br \/>\nky, napr. klamanie), popri tlich dobrlich (napr. pravdovravnost).<br \/>\nNiektor6 situ6cie, ktor6 vyzerajri podobne, si navyie m62u vyZa-<br \/>\ndovat podstatne odliSne rozhodnutia. Hocije zvyk velmi uiitotnli<br \/>\nnemoino sa nari riplne spol&#039;ahn0f.<br \/>\nRacion6lne pristupy<br \/>\nEtika ako skfmanie mor6lky prip[ita, ie uveden6 neraciondlne<br \/>\npristupy mordlneho rozhodovania sa a sprSvania sil bein6 a iasto<br \/>\novplyvriujri konanie iloveka. Etika sa viak zaoberd predovSetklm<br \/>\ntt<br \/>\nraciondlnymi pristupmi. Patria k nim nasledujfce Styri: deontologia,<br \/>\nkonzekvencionalizmus, principializmus a etika.<br \/>\n. Deontol6gia zahfria hl&#039;adanie pevnlch pravidiel, ktor6 by mohli<br \/>\nshjiit&#039; ako zaklad pre mordlne rozhodovanie. Prikladom takehoto<br \/>\npravidla je:,,Sprdvaj sa ku vietklm l&#039;udom rovnako126klad tohto<br \/>\npravidla m6ie byt ndboienskli (napriklad presvedcenie, ie Boh<br \/>\nstvoril vietklch ludi ako navzdjom rovnfch), alebo nendboien-<br \/>\nskf (napriklad, ie vietci l&#039;udia maju takmer vietky g6ny spoloi-<br \/>\nn6). Pokial&#039;srj tieto pravidlS pevne stanovene, musia sa pouZlvat<br \/>\npri mordlnom rozhodovani v ipecificklich situdcidch. Pritom sa<br \/>\nviak neraz vyskytne rozpor v tom, to aplikdcia daneho pravidla<br \/>\nv tej-ktorej situdcii vlastne vyiaduje (naprfklad, ci pravidlo, ktore<br \/>\nzakazuje zabit ineho tloveka, sa vztahuje aj na umel6 preruienie<br \/>\ntehotnosti alebo na trest smrti).<br \/>\n. Konzekvencionalizmus zakladd eticke rozhodovanie na sk[mani<br \/>\npravdepodobnlich ndsledkov alebo vyisledkov daneho konania.<br \/>\nEticky sprdvne je tak6 konanie, ktor6 v danlich podmienkach pri-<br \/>\nndia najlepiie nasledky, ii vlsledky. Samozrejme nemusi byt vidy<br \/>\nzhoda v tom, io je v danej situacii najlepiindsledok (vlisledok). Jed-<br \/>\nna z najzndmejiich foriem konzekvencionalizmu * utilitarizmus,<br \/>\npouiiva ako meradlo eticky sprdvneho (dobr6ho) konania ,,u2i-<br \/>\ntotnost1 Eticky spr6vne konanle definuje ako tak6,,,ktore prindia<br \/>\nnajviac dobra pre najviicii potet osdb&#039;i lnlmi meradlami na hod-<br \/>\nnotenie ndsledkov rozhodovania je hodnotenie efektivnosti vldav-<br \/>\nkov (cost-effectiveness analysis) a kvality Zivota meranej v QALYs<br \/>\n(quality-adjusted life-years; roky s prihliadnutim na kvalitu Zivota),<br \/>\nalebo DALYs (disability-adjusted life-years; roky Zivota s prihliadnu-<br \/>\ntim na postihnutie (zdravia)). 26stancovia konzekvencionalizmu vo<br \/>\nvieobecnosti prilii neuzndvajil pouiivanie (vopred definovanfch)<br \/>\nprincipov pri mordlnom rozhodovani. Su podl&#039;a nich prilii zloiit6 na<br \/>\nsprdvnu identifikaciu, urcenie vzdjomnfch priorit a aplikdciu a na-<br \/>\nvyie vobec neprihliadajil na to, io je (podl&#039;a konzekvencionalistov)<br \/>\npri mordlnom rozhodovani najd6lelitejiie, tj. n6sledky (vfsledky)<br \/>\ndaneho konania. Taketo zniiovanie v!&#039;znamnu eticklch principov<br \/>\nviak vystavuje konzekvencionalizmus vfiitke, ie akceptuje pravi-<br \/>\ndlo,,Itel svdti prostriedky&#039;i Napriklad, ie by ludske prdva jednotliv-<br \/>\nca bolo mo2n6 obetovat na dosiahnutie spolotenskeho dobra.<br \/>\n33<br \/>\n. principializmus, ako naznatuje jeho n6zov, pouiiva ako z6klad<br \/>\npre mor6lne rozhodovanie etick6 principy. Aplikuje tieto principy<br \/>\nna konkretne pripady alebo situ6cie na urienie mor5lne spr6vne-<br \/>\nho konania, priiom prihliada aj na etick6 pravidla a d6sledky da-<br \/>\nn6ho konania. Principializmus mal velkli vplyv na ned6vne eticke<br \/>\ndiskusie, najmd v USA. Obzvldit nasledujilce Styri principy &#8211; re5-<br \/>\npektovanie auton6mie, dobrotinnost (benefi ciencia), nepdchanie<br \/>\nzla (non-maleficiencia) a spravodlivos{ sa identifikovaliako najd6-<br \/>\nleiitejiie pre eticke rozhodovanie v lek6rskej praxi. Etick6 principy<br \/>\nmajd skutotne d6leiitu tilohu pri raciondlnom rozhodovanl. No<br \/>\nv!&#039;ber prdve tfchto Styroch principov, a obzvldit uprednostnenie<br \/>\nprincipu reipektovania autonomie pred ostatn;imi, odraZa sk6r<br \/>\nzapadnil liberdlnu kultfru a nie je dostatocne univerz6lny. Navyie<br \/>\nsa tieto ityri uvedene principy casto v konkretnych situdciach do-<br \/>\nstdvaju do vzdjomneho rozporu. Preto s[ potrebn6 d&#039;al5ie kriterid<br \/>\nalebo postupy, ktore by umoZnili rieienie taklchto konfliktov.<br \/>\n. Etika cnosti sa menej ststreduje na samo mordlne rozhodovanie,<br \/>\nale viac si viima charaktery osob, ktor6 sa rozhodujrl, ako sa od16-<br \/>\nZajil v ich konani(sprdvani). Cnost je typom mordlnejdokonalosti.<br \/>\nAko sme ul uviedli, jednou obzvlSit d6leiitou cnostou lekdra je<br \/>\nsrjcit. Medzi d&#039;aliie cnosti patria destnost (vrdtane pravdovravnos-<br \/>\nti), rozvdinost a oddanost (svojmu povolaniu a dobru pacienta).<br \/>\nLek6ri, ktori majU tieto cnosti, budI s vdtSou pravdepodobnos-<br \/>\ntou prijimat sprdvne rozhodnutia a realizovat ich spr6vnym spo-<br \/>\nsobom. Ani cnostni ludia viak nie su si vidy isti, ako sa zachovat<br \/>\nv urtitlch situdciach. A nie srj ani imInni voci nesprdvnym roz-<br \/>\nhodnutiam.<br \/>\nAni jeden z tichto ityroch prlstupov, alebo ani z in;ich, ktor6 sa (v de-<br \/>\njindch etiky) navrhli, si dosial&#039;neziskali vieobecnu akceptdciu. Rozni<br \/>\nl&#039;udia uprednostriuju pri svojom etickom rozhodovanitie, ii ine racio-<br \/>\nndlne alebo neracion6lne pristupy. Ciastodne to moZno vysvetli{ t!m,<br \/>\niekaldy z uvedenych pristupov m6 svoje silne aj slab6 stranky. Azda<br \/>\nkombin6cia vietklch Styroch pristupov, ktor6 by zahfnala najlepiie<br \/>\nstrenky kaideho z nich, by bola tou najlepiou moinostou, ako sa racio-<br \/>\nnalne (rozumne) eticky rozhodovat. Vyiadovalo by to prihliadnut na<br \/>\nexistujilce pravidla a principy, identifikovat tie, ktor6 s( najrelevant-<br \/>\nnejiie pre danri situ6ciu alebo pre danf pripad, a zdroven sa usilovat<br \/>\n34<br \/>\no ich io najplniie uplatnenie. S[iasne by sa zvS2ili pravdepodobn6<br \/>\nd6sledky uvaiovanlch rozhodnutl a urtilo by sa, ktore by boli vlihod-<br \/>\nnejiie. Napokon by bolo potrebn6 zabezpeiit, aby konanie (sprdva-<br \/>\nnie) toho, kto sa rozhoduje, bolo na primeranej Irovni pri samotnom<br \/>\nrozhodovani sa, ale aj pri realizovani daneho rozhodnutia.<br \/>\nTaklto proces moino zhrnilt do nasledovnlch krokov:<br \/>\n1. Uriite, ii probl6m, ktorf rieiite, je skutoine etickym<br \/>\nprobl6mom.<br \/>\n2. Konzultujte dostupn6 zdroje (moin6ho etick6ho<br \/>\nusmernenia), akfmi s( etick6 k6dexy alebo smerni-<br \/>\nce lek6rskej asoci6cie, pripadne sa poradte s d6ve-<br \/>\nryhodnfmi kolegami. Zistite, ako ini lekiiri obyiajne<br \/>\nrieiia tak6to probl6my.<br \/>\n3. Zv6ite r6zne rieienia z hlbdiska principov a hodn6t,<br \/>\nktor6 reSpektujf, ako aj z hl&#039;adiska ich pravdepodob-<br \/>\nnfch n6sledkov.<br \/>\n4. Prediskutujte vami navrhnut6 rieSenia s tfmi, ktorfch<br \/>\nsa to tfka.<br \/>\n5. Rozhodnite sa a konajte podl&#039;a svojho rozhodnutia.<br \/>\nPritom berte ohlbd na ostatnfch, ktorfch sa vaie roz-<br \/>\nhodnutie a konanie q?ka.<br \/>\n6. Zhodnot&#039;te svoje rozhodnutie a budte pripraveni ko-<br \/>\nnat&#039;v bud(cnosti pripadne aj inak.<br \/>\nJO<br \/>\nI<br \/>\n.E<br \/>\nJI E<br \/>\n.o<br \/>\n.tl<br \/>\n,g<br \/>\n&#039;61<br \/>\n&#039;o.<br \/>\n3<br \/>\n.b<br \/>\nI<br \/>\n-$<br \/>\nt<br \/>\nco.le zvlA5rrue ruR vzTRnu<br \/>\nIrxAn &#8211; PAcIENT?<br \/>\nVztah lekar &#8211; pacient je zdkladnyfm kameriom lekarskej praxe a te_<br \/>\nda aj lekdrskej etiky. Ako sme ui spomenuli, Zenevsk6 deklariicia<br \/>\n(WMA Declaration of Geneva)vyiaduje od lekdra splnenie nasledu_<br \/>\nj[cej poiiadavky:,,Zdravie m6jho pacienta bude mojim prvoradfm<br \/>\nzdujmom&quot; a Medziniirodnf k6dex lekiirskej etiky (WMA lnterna_<br \/>\ntional Code of Medical Ethics) prehlasuje:,,Lekar je zaviazanyi byt<br \/>\nk svojim pacientom absolftne loj6lny v sf lade so v5etklimi moinos-<br \/>\nt&#039;ami lekiirskej vedy.&quot; Aj traditnri interpretdciu vztahu lekdr &#8211; pacient<br \/>\nako vztahu paternalistickeho, v ktorom lekiir prijima rozhodnutia<br \/>\na pacient sa im podrobuje, v neddvnom obdobi takmer vieobecne<br \/>\nodmietala aj etika aj zdkon. Preto2e mnoho pacientov bud,nem62e,<br \/>\nalebo nechce rozhodovat o svojej zdravotnej starostlivosti, skutoin6<br \/>\nauton6mia pacienta je tasto vel&#039;mi problematickd. Rovnako proble_<br \/>\nmatick6 sri aj ostatnd aspekty tohto vztahu, napriklad povinnost<br \/>\nlekdra zachovat mlianlivost o informdci6ch tfkajilcich sa pacienta<br \/>\n(vrdtane zdravotn6ho stavu pacienta) v 6re poiitaiov6ho uchovd_<br \/>\nvania lekdrskych zdznamov a tzv. riadenej starostlivosti (managed<br \/>\n39<br \/>\ncare), alebo chr6nit iivot tvdrou v tv6r poiiadavk6m na urfchlenie<br \/>\nprichodu smrti&#039;<br \/>\nTdto kapitola sa bude zaoberat iiestimi t6mami, ktor6 osobitne zne-<br \/>\npokojuju lekdrov v ich kaZdodennej<br \/>\noraxi: reipektovanie (osobnosti) a rov-<br \/>\nnocenn!&#039; Pristup; komunikdcia a sil-<br \/>\nhlas; rozhodovanie za nesp6sobil6ho<br \/>\npacienta; lekarska mltanlivost (etic-<br \/>\nk6) otdzky na poiiatku Zivota; eticke<br \/>\notdzky na konci iivota.<br \/>\nRESPEKTOVANIE OSOBNOSTI<br \/>\nA ROVNOSi PRiSTUPU<br \/>\nPresvedtenie, ie vietci ludia si zasl[iia reipekt a rovnak6 zaobchd-<br \/>\ndzanie, je pomerne nov6. Vo viiiSine minullich spolotnostl sa ne-<br \/>\nilctiv6 a nerovn6 zaobchddzanie s jednotlivcami alebo s urcitlimi<br \/>\nskupinami ludi povaZovalo za normdlne a ,prirodzen6&#039;i Otroctvo<br \/>\nbolo jednlim z prikladov takehoto pristupu. V eur6pskych kol6nidch<br \/>\na v USA pretrvalo ai do 19. storotia a v niektorfch castiach sveta eite<br \/>\nstdle pretrvdva. Ukondenie in5titucion6lnej diskrimindcie voii nebelo-<br \/>\nchom v krajindch ako JuZnS Afrika je eite novSieho d6ta. V mnohlich<br \/>\nkrajindch zaiiviu ieny eite st6le nedostatok reipektu a nerovnakti&#039;<br \/>\nzaobchddzanie. Diskriminacia na zdklade veku, postihnutia, alebo se-<br \/>\nxu6lnej orientdcie je vo svete aj dnes rozSiren6. Na mnohlich miestach<br \/>\nstdle pretrvdva znatnli&#039; odpor voci poiiadavke, ie so vietkfmi l&#039;ud&#039;mi<br \/>\nby sa malo zaobch6dzat ako s navzdjom rovnlmi.<br \/>\nPostupnd a stdle trvajilca premena ludstva smerom k prijatiu pre-<br \/>\nsvedienia o rovnosti vietklich l&#039;udi sa zaiala v I 7. a 1 8. storoii v Eu-<br \/>\nrope a v Severnej Amerike..Bola veden6 dvoma protikladnlimi ideo-<br \/>\n169iaml: novou interpretdciou krestanskej viery a protikrestanskfm<br \/>\nracionalizmom. Prvd inipirovala Americkti revoluciu a jej Listinu za-<br \/>\nkladnlch l&#039;udskfch prdv (Bill of Rights); druha inipirovala FrancIsku<br \/>\nrevoldciu a s nou srivisiaci politicki v)tvoj udalosti. Pod tfmito vplyvmi<br \/>\nsa postupne rozvinula a upevnila demokracia a zacala sa (ako sp6-<br \/>\nsob sprdvy verejnlch veci) roziirovat po celom svete. Bola zaloiend<br \/>\nna presvedieni o politickej rovnosti vietklich (najsk6r muZov &#8211; a len<br \/>\n:l.:::lJl.:&#8230;&#039;&#8230;..,lll<br \/>\nl&#8230;.;ill.ll&#8230;&#8230;..i.ll<br \/>\nomnoho neskor aj iien), a z toho plynrlceho pr6va rozhodovat o tom, procesu. Sricit je zaloZeny na reipektovani l&#039;udskej d6stojnosti pacien<br \/>\nLl kto bv mal vlddnut. ia a leho hodnot, ale ide aj o uznanie zranitelhosti pacienta zoti-v_oti<br \/>\n]..&#039;]ilii]]i]i:i]i]::.l<br \/>\nchoiobe a\/alebo postihnutiu&#039; Ked&#039; pacienti citia lek6rov sucit, urtite<br \/>\nL V 20. storoii bol koncept l&#039;udskej rovnosti d6kladne prepracovan&#039;&#039;&#039; LrrvrwvL<br \/>\nl.li:::lllll.ll::l:lllt: a rozvinugi v zmysle definovania a reipektovania l&#039;udskfch prdv.<br \/>\n::lllliil:::ili.ii:::: ;.*^;;;i&#039;;;;n&quot;d;;,ruil;&#039;.il.;;j ;&#039;;#;.;; il podporit&#039;procesuzdravovania<br \/>\ni:ll:ill::llllll:l:li:lll lenlih ndrodov bolo vypracovanie Univerz6lnej deklar6cie lird- D6vera, ktord je potrebn6 vo vztahu lekdr &#8211; pacient, sa vieobecne<br \/>\nll r- \/- &#8212;&#8211;<br \/>\nil skfch prdv (Universal Declaration of Human Rights) (1948), ktor6<br \/>\nL^rhlrcrrio rr ilinlzrr 1. \/iatri lirdie &lt;e nrrnrlie &lt;lnhndni e rnrrnnnrl&#039;rni<br \/>\ninterpretovala v tom, ie lek6r nesmie opustit pacienta, o ktor6ho sa<br \/>\n:ilil|lliiii:::i vyhlasuje v clanku 1:,,Vietci l&#039;udia sa narodia slobodnia rovnoprdvni zatal starat. Medzin6rodnf k6dex<br \/>\nI&#039;<br \/>\nt vo svojej d6stojnosti a prdvachJ&#039; Mnoh6 medzin6rodne a ndrodne lek6rskej etiky (WMA lnternational<br \/>\nll:lll}1;1:;::;;l:;.::t organizdcie alebo vlbory vypracovali dokumenty venovan6 prob- Code of Medical Ethics) poukazuje na<br \/>\nI i f.ratike prdv tyikajilcich sa bud&#039;v5etkfch l&#039;udi, vietklch obyvatelbv to, Zejedinlm ddvodom na ukonienie<br \/>\nl.:llil::tttt:::.::l<br \/>\ndanej krajiny, alebo urtitli&#039;ch skupin obyvatelstva (,,pr6va deti&#039;i,,pr5va vzt&#039;ahu lekdr &#8211; pacient je situacla, ked&#039;<br \/>\n]]&quot;&quot;qllvvulLll)lll\/ylvvqvL(l,,ylv<br \/>\nI pu.ientov&#039;i,,prdva zakaznika&quot; atdl). Sformovali sa rozlicne organizdcie, pacient potrebuje lekdra s odliinou<br \/>\nl.] . . ktorych cielbm bolo uplatirovat dodriiavanie principov obsiahnutlich<br \/>\nl.] &#8230;&#8230;,<br \/>\n;&#039;,&#039;:::1;,1,,:, ktorfch cielbm bolo uplatirovat dodriiavanie principov obsiahnutlich kvalifik6ciou: ,,Lek6r je zaviazanf byt<br \/>\nri:::::::::r r, ^..^ri* ^&#8211;inn+nm .h.^l,itna lniil_<br \/>\n:::::t:lt,f::i:::::::::illl v t1?chto dokumentoch. [udsk6 prdva sa iial&#039;eite stdle plne nereipek k svojim pacientom absoliltne lojal-<br \/>\n1..1;::i1j1111::tt tujri v mnohlch krajinach ny v sf lade so vietkfmi moZnostami<br \/>\nl:l:liLili:.:ir:.,,.<br \/>\n:::ir:,ira:::t::r:a:ir::i::irrril<br \/>\n:ll::llllli:::l:::::: 40<br \/>\nilliti]:::::::t.l::aal. tion of Geneva) &#8211; na druhej strane si lek6ri ndrokovali prdvo odmiet-<br \/>\n.,,1,.,,,1,,,,,,,,,,,,, k pacientom a k ich lieibe. Pripadov6 Stridia opisana na zaciatku tejto<br \/>\nkapitoly poukazuje na tento probl6m. Sfcit je jednou zo zakladnlich<br \/>\n41<br \/>\npotrebn6 kroky na odstrdnenie tohto svojho nedostatku.<br \/>\nMnoho lekdrov obzvlait ti, ktori pracujti vo verejnom sektore, casto<br \/>\n1 I lekdrskej vedy&#039; Vidy&#039; ked&#039; potrebn6<br \/>\nl.] Lekarska p,rofesia mala v minulosti do istej miery rozporupln6 ndzory vyietrenie alebo lieienie presahuje<br \/>\ni I . . orlentacle aleDo spolocensKeno poslavenla neslall meozl povlnnos- ienie vztahu s pacientom, naprfklad lekdr sa stahuje, alebo ukoncuje<br \/>\nl,,l tou lekdra a jeho pacientom&quot; (Zenevsk6 deklardcia (WMA Declara- svoju prax, pacient odmieta, alebo nie je schopn;i zaplatit za slu2by le-<br \/>\nti<br \/>\nl:t:al|l:l:::1..la:;:::, na rovnost a prdva pacientov. Na jednej strane sa lekdrom prikazova-<br \/>\nlek6rove moZnosti, musi sa obrdtit&#039; na<br \/>\nt::11iii:t.::::::::ii::ll lo, aby,,ani zdujmy veku, choroby alebo postihnutia, viery, etnick6ho in6ho lekdra, ktorf ma poZadovan6<br \/>\nli:1;lJ1l1.lililiili1l povodu, pohlavia, ndrodnosti, politickej prisluinosti, rasy, sexudlnej schopnostiJ&#039; Lek6ri viak m6iu mat aj mnoho infch dovodov na ukon-<br \/>\n::tittl:::::::::tttrtrt orientdcie alebo spoloienskeho postavenia&quot; nestdli medzi povinnos-<br \/>\nl::<br \/>\nj:i1:::::::lllrllalr<br \/>\n],,,,] tion ot Geneva) &#8211; na druhej strane sl leKan naroKovall pravo odmlet- k6ra, vz6jomn6 averzia pacienta a lekdra, pacient sa odmieta rladit od-<br \/>\n, &#8230;&#8230;. nut pacienta, okrem naliehavlich pripadov. Hoci medzi opodstatnene porilianiami lekdra a podobne. D6vody m6iu byt oprdvnene, alebo<br \/>\nlli..11.1;.1;;li<br \/>\ndovody pre tak6to odmietnutie patripretaienost&#039; lekara (priliS vel&#039;a moiubytajneetick6.prizva2ovanisvojhokonaniabymallekdrhl&#039;adat<br \/>\nlillil1il;.;11; pacientov), (nedostatoin6) kvalifikacia a ipecializdcia (vovztahu kda- oporu v etickom k6dexom a v relevantnych smerniciach a starostlivo<br \/>\n:i|:i..]lll:lli:l]lllill<br \/>\npacientavtakfchtopripadoch&#039;<br \/>\n:;;j:l:::::.:..:l,..<br \/>\npaclenla v laKycnlo prlpaoocn. upozornit o svojom rozhodnutl odstupit od poskytovania d&#039;al5ej sta-<br \/>\n^61^hai,i . &quot;oi^ot t^,,.^i* ncnhnncti rostlivosti, aby si mohol najst primeranu ndhradu. Pokial&#039;motivy lekara<br \/>\nf l Aj ked&#039;lekari nekonaju v rozpore s reipektovanim osobnosti a rovnos- &#039; :<br \/>\n-&#039; &#039; &#8211;, -&quot; &quot;&quot;1&#039;Y,&#039; llil&#039;.:l: l&#039;l:l&#039;-: : ::,::. . , ,,,..1. . ^^ ^, ^ ^r^:,.^&#8230;r<br \/>\n:,;|:::r:::rr,:,,,i,i::: , &#039;&#8211; &#8211; &#8211;<br \/>\n&quot;,;;;;:;-,^;;;;:^i;;;_:,;;;,,;:;,;;;.;^,^;^ nie sri leqitimne, napriktad rasove predsudky, tekdr by mat podniknut<br \/>\nt:::lii{.:.:::.:::::tiil tiprivyiberesvojichpacientov,mohlibytourobitvosvojichpostojoch :&#8211;,&#039;-Y&#039;,&#039;&quot;:&#039;<br \/>\nr1.,..:,,:&quot;&#039; n6mu pripadu), pokial&#039;lek6ri nemusia udat iiaden d6vod na odmiet- zv62it svoje motivy. Mal by byt pripravenyi odovodnit svoje rozhodnu-<br \/>\nrrrtltl&#039;rr,:r nutie pacienta, mohli by l&#039;ahko pacientov diskriminovat bez toho, aby<br \/>\ntt1i11fi11:j;1;iitt1:1&#039;:;1. nutle paclenta, monll 0y lanKo paclentov OlsKrlmlnovat Dez tono, aoy tie sdm sebe, pacientovi a ak je to korektne, tak aj tretej strane. Ak srir<br \/>\n] f lgti<br \/>\nz1 t9 zodpovedni. Svedomte lekdra viac ako zdkon.alebo hrozba ro,ir&#039; f .fra,u opodsratnen6, mal by pomoct pacientovi ndjst si in6ho<br \/>\nI disciplindrnehopostihnutiam6Zezabr6nitporuSovaniul&#039;udsk;ichprav<br \/>\n1t<br \/>\nvhodn6ho lekara. Pokial&#039;to nie je moine, mal by pacienta primerane<br \/>\n:::i]11:.:a..1i:lll:l hodn6t mediciny a je nevyhnutnou sIcastou dob16ho terapeutick6ho<br \/>\nii!&#8230;l.llli&#8230;iill hodn6t mediciny a je nevyhnutnou sfcastou dobr6ho terapeutick6ho nemajf moinost vyberat si pacienta, ktoreho budri liedit. Niektori pa-<br \/>\n::::i:::,:,.t:.: cienti su agresivni a moiu ohrozovat bezpeinost lekdra (a in6ho zdra-<br \/>\n]]::::.].li]iill votnickeho persondlu). lnlch moino oznadit priam za odpornfch kv6-<br \/>\n|l;:i:t1: li ich asocidlnym postojom a spr6vaniu sa. Zbavujtl sa takito pacienti<br \/>\n]11i;.;.t.1lli;l sami svojho pr6va na upln6 reipektovanie svojej osobnosti a rovnost<br \/>\nf..,;l pri zaobch6dzani (zo strany lekdrov v porovnani s in!&#039;mi pacientmi),<br \/>\n;1:;l alebo sa od lekdrov oiakdva, ie vynaloZia zvlditne, azda aL hrdinske<br \/>\n1.,;ll1l.;;1;;1 tisilie na nadviazanie a udrZiavanie terapeutickeho vztahu s tfmito<br \/>\nlll lud&#039;mi? Je ist6, 2e v tfchto pripadoch sa musia lekari snaZit o rovnova-<br \/>\nl::::l:l:li::: hu medzi zodpovednostou za vlastnu bezpecnost a zdravie, ako aj za<br \/>\n&#039;,.,,.,, bezpecnost a zdravie personalu a ich povinnostou je napomdhat roz-<br \/>\nl.ii;;.,. voju zdravia pacienta. Mali by sa pok[sit ndjst tak6 vlchodisko, ktore<br \/>\n.1]it;;l1.;l by im umolnilo splnit obe tieto povinnosti. Ak to nie je moin6, lekar<br \/>\n,l[;;;;11;;lll by sa mal poktlsit&#039;zabezpecit vhodn6 n6hradn6 rieienia na zabezpe<br \/>\n:],,,,,:l:::l:, deniezdravotnejstarostlivostiotaklichto pacientov.<br \/>\n::i:l:::,::::iil Dalii probl6m vo vztahu k pravidlu reipektovania pacienta a rovna-<br \/>\nllll:l::r::r:i:i: keho zaobchddzanla vznikd pri lek6rskej starostlivosti o infekdnfch<br \/>\nllJ]:l::.]::l:i:ll:i pacientov. Pozornost sa tu casto sristreduje na problem HIV\/AID5, a to<br \/>\n&#039;.i111tt:<br \/>\nnielen z d6vodu, 2e ide o z|vaine, iivot ohrozujrice ochorenie, ale aj<br \/>\n::, preto, ie sa iasto spdja so spolocensklmi predsudkami. St1 viak aj<br \/>\ni::l mnoh6 ine z6vain6 infekcie a niektor6 z nich sti eite l&#039;ahiie prenos-<br \/>\ni::. n6 na zdravotnicky persondl ako HIV\/AlDS. Niektorilek6ri sa zd16hajLi<br \/>\n.,: vykondvat invazivne procedtiry na pacientoch s taklmito chorobami<br \/>\n:f t&lt;vOti tomu, 2e by sa mohli infikovat. Kodexy lekdrskej etiky viak ne-<br \/>\n:r obsahujri Ziadne vfnimky v pripade infekinlich pacientov, ktor6 by<br \/>\n,l,l tu tlkali povinnosti lekdra starat sa o vietklch pacientov rovnako.<br \/>\nl:, Vyhl6senie o profesioniilnei povinnosti lek6rov pri lieibe pacien-<br \/>\n:,,, tov s RtDS (WMA Statement on the Professional Responsibility of<br \/>\ni:..l Physicians in Treating AIDS) to prezentuje nasledovne.<br \/>\nPacienti s AIDS majri pr5vo na kvalifikovanri lekiirsku starost-<br \/>\nlivost&#039;poskytovanf citlivo a s reSpektovanim ich ludskej d6s-<br \/>\ntojnosti.<br \/>\nLekiiri z etickfch d6vodov nesm( odmietnut&#039; lieienie pacien-<br \/>\n&#8212;<br \/>\nOsoba, ktor6 je Postihnutii<br \/>\nAIDS, potrebuje kvalifikova-<br \/>\nnf a ohl&#039;aduPln( starostlivos{.<br \/>\nLek6r, ktorf nie je schoPnf Po-<br \/>\nskytnrit&#039; starostlivost&#039; a sluibY,<br \/>\nktor6 Potrebuj( Pacienti s AIDS&#039;<br \/>\nmii takfchto Pacientov odoslaf<br \/>\ndo starostlivosti lek6rov alebo<br \/>\n:ii::::l.:::i&#8230;:i 42<br \/>\nil::::ta::t:ititt:<br \/>\n1..1&#039;<br \/>\ni..&#039;.].:ii,r&#8230;&#8230;..:..<br \/>\n,l:::fr::::l::l:::l<br \/>\nl]ll:]&#039;:iiilrii:<br \/>\ni: ra::i:::::::r::.:rr:l<br \/>\nta, ktor6ho ochorenie spad6 do rozsahu ich odbornej kompe-<br \/>\ntencie, len na ziiklade tohq ie pacient je (HlV)-s6ropozitivny.<br \/>\nLekiirska etika neprip(5(a takri diskriminiiciu pacienta (pa-<br \/>\ncientky), kto16 by sa zakladala na jeho (jej) (HIV)-s6ropozitivite.<br \/>\nzariadeni, ktor6 s[ na takrito starostlivost pripraven6. Kfm<br \/>\npacienta neprevezmI do starostlivosti tito ini lek6ri alebo za-<br \/>\nriadenia, oSetrujfci lekiir sa musi o neho postarat&#039; najlepiie,<br \/>\nako vie.<br \/>\nD6vernf charakter vztahu lekdr &#8211; pacient m6ie vytvorit podmienky<br \/>\nna vznik sexu6lnej pritaZlivosti. Je zasadnlim pravidlom a poiiadav-<br \/>\nkou traditnej lekdrskej etiky, ie lekar(ka) takejto prita2livosti musi<br \/>\nodolat. Hippokratova prisaha obsahuje nasledujtici sl&#039;ub: ,,Nech uZ<br \/>\nvkroiim do ktor6hokolvek domu, vojdem tam len s [myslom po-<br \/>\nmdct chor6mu a budem sa ch16nit kaiddho bezprdvia alebo ubli-<br \/>\nZenia, ktor6 by som mohol sp6sobit, obzvlSSt sa zrieknem t[iby po<br \/>\nzmyslovlch p6Zitkoch ti ui so ienami alebo s mu2mi&#039;.1&#039;. V neddvnej<br \/>\nminulosti viacer6 lekdrske spoloinosti opitovne potvrdili tento 26-<br \/>\nkaz sexu6lnych vztahov medzi lek6rmi a ich pacientmi. Ddvody tohto<br \/>\npravidla s[ rovnako platne dnes, ako boli v tase Hippokrata, pred<br \/>\nviac ako 2500 rokmi. Pacienti sI voti lekdrom v zranitel&#039;nom postave-<br \/>\nni a ddverujrl im, ie sa o nich budri starat dobre. MoZno by boli menej<br \/>\nschopni br6nit sa sexu6lnym n6vrhom lekdrov kv6li obavdm, ie by to<br \/>\nmohlo negativne vplli&#039;vat na ich liedbu. Navyie m6ie emodnd anga-<br \/>\n2ovanos{ lekdra v takomto vztahu s pacientom nepriaznivo vplfvat<br \/>\nna jeho klinickyi usudok.<br \/>\nTento druhi d6vod sa vztahuje podobne na lekdrov, ktorl liecia svo-<br \/>\njich blizkych rodinnfch prisluinikov. Od takehoto konania d6razne<br \/>\nodradzajil aj mnoh6 k6dexy lekarskej etiky. Podobne ako v inlch<br \/>\npripadoch sa viak m62e aplikdcia tohto pravidla menit v z6vislosti od<br \/>\nkonkretnych podmienok. Napriklad lekari, ktori pracuju samostatne<br \/>\nv odl&#039;ahlyich oblastiach, budrl zrejme musiet poskytnut lek6rsku sta-<br \/>\nrostlivost svojim blizkym, najmd v urgentnlch situaciach.<br \/>\nrr:iri.r:.|::i::.il,.:::.r,,rir<br \/>\nirl<br \/>\nlLl<br \/>\nIL<br \/>\ni<br \/>\nl<br \/>\nl<br \/>\nrl.<br \/>\nll<br \/>\ni:<br \/>\n44<br \/>\nKOMUNIKACIA A SUHLAS<br \/>\nlnformovanli silhlas je jednou z hlavnfch koncepcii sIiasnej lekarskel<br \/>\netiky. Prdvo pacientov na rozhodnutia tlkajilce sa zdravotnej starost&#039;<br \/>\nlivosti bolo zakomponovan6 do pr6vnych predpisov a eticklich vyhla<br \/>\nseni po celom svete. WMA Deklar6cia o pr6vach pacienta (WMA<br \/>\nDeclaration on the Rights ofthe Patient) vyhlasuje:<br \/>\nPacient m6 pr6vo na sebaurienie, tj. na slobodn6 roz-<br \/>\nhodovanie o sebe samom. [ek6r informuje pacienta (pa-<br \/>\ncientku) o n6sledkoch jeho (lej) rozhodnuti. Ment5lne<br \/>\nkompetentnli dospelf pacient m6 pr6vo srihlasit&#039; alebo<br \/>\nnesrihlasit&#039; s ktoryimkolVek diagnostickfm alebo lieieb-<br \/>\nnfm postupom (ktorf mu navrhujri). Pacient md prSvo na<br \/>\ninform6cie, kto16 sri potrebn6 pre tak6to rozhodnutie. Pa-<br \/>\ncient by mal jasne porozumiet&#039; fielu navrhovanfch testov<br \/>\nalebo lietby, io by mohli pre neho znamenatich vfsledky,<br \/>\na ak6 by mohli byt&#039;d6sledky ich odmietnutia.<br \/>\nNevyhnutnou podmienkou na ziskanie\/udelenie informovaneho<br \/>\nsrihlasu je dobr6 komunikdcia medzi lekdrom a pacientom. Ked&#039;bol<br \/>\nbeZnf pristup lekdrskeho paternalizmu, komunik6cia bola relativne<br \/>\njednoduch6; pozost6vala z nariadeni (ordinacie) lekdra pacientovi ur-<br \/>\niujticich urtiti postup lieiby.V siliasnosti si komunik6cia s pacientom<br \/>\nod lek6rov vyZaduje ovel&#039;a viac. Lekdri musia pacientom poskytnft<br \/>\nv5etky potrebne informdcie, aby sa mohli sami pacienti rozhodnilt.Tc<br \/>\nzahfria vysvetlenie komplexnfch lekarskych diagn6z, prognozy a zlo-<br \/>\n2itich postupov liecbyvjednoduchej, pre pacienta pochopitelhej reci.<br \/>\n26roven je potrebne zabezpecit, aby pacient porozumei jednotlivlim<br \/>\nmoinostiam liecby, vr6tane ich vfhod a nevfhod, ako aj zodpovedat<br \/>\nvietky otazky, ktore pacienti m6iu v tejto stivislosti mat. Napokon sa<br \/>\nmusi lek6r usilovat pochopit akekolvek rozhodnutie, s ktorlim pacient<br \/>\nnakoniec pride, a ak je to moine, aj ddvody jeho rozhodnutia. Nie<br \/>\nkaid! ma dob16 komunikaine schopnosti dan6,,od prirody1 Taketc<br \/>\nschopnosti sa musia neust6le zdokonalbvat a udriiavat vedomlm Isi&#039;<br \/>\nlim lekara a pravidelne hodnotit.<br \/>\nMedzi najzdvainejiie prek6iky dobrej komunikdcie lekara a pacien-<br \/>\nta patria rozdiely jazyka a kultIry, Ak lekar a pacient nehovoria rov-<br \/>\nnakfm jazykom, je zvycajne potrebn! prekladateli Zial&#039;na mnohfch<br \/>\nmedzi r6znymi ponIknutlimi alterna-<br \/>\ntivami. Mentdlne kompetentni (sp6-<br \/>\nsobili) pacienti majf pr6vo danu liei-<br \/>\nbu odmietnut, a to aj vtedy, ked&#039;toto<br \/>\nodmietnutie m6 za n6sledok invaliditu<br \/>\nalebo smrt.<br \/>\nVyjadrenie suhlasu m62e byt explicit-<br \/>\nne (qislovn6) alebo implicitn6 (nazna-<br \/>\nten6). Explicitnf silhlas d6va pacient<br \/>\n(stne alebo (castejiie) pisomne. Su-<br \/>\nhlas je impllcitnli (naznatenli) vtedy,<br \/>\nked&#039;pacient svojim sprdvanfm d6va<br \/>\nnajavo ochotu podstripit uriitf vfkon alebo liecenie. Napriklad sIhlas<br \/>\nna odber krvi zo 2ily pacient naznaii podanim prisluinej koncatiny. Na<br \/>\nrealiz6ciu postupov, ktore obnaiajrl uriit6 riziko, alebo zahfiaju viac<br \/>\nako len mierny dyskomfort, je lepiie (resp. potrebne) ziskat explicitnf,<br \/>\na nie len implicitnf srihlas.<br \/>\nZ poiiadavky zfskania, resp. udelenia informovaneho silhlasu u men-<br \/>\ntdlne kompetentnyich (sp6sobilyich) pacientov moino uviest nasle-<br \/>\ndovne vfnimky:<br \/>\n45<br \/>\nmiestach sa nenachddzajI kvalifikovaniprekladatelia, a tak lekSr musi<br \/>\n&quot;rirt<br \/>\nto najlepiiu dostupnI osobu, ktorS by bola vhodni na tfto Ilo-<br \/>\nnu. frttrtr, ktord pochopitel&#039;ne zahf ria aj jazyk, je viak omnoho iiriim<br \/>\nnoimom, m62e vyvolat d&#039;aliie komunikain6 probl6my&#039; Kv6li odliSn6-<br \/>\nLu pochopeniu povahy a pritin choroby, danemu odliSnou kultrirnou<br \/>\nskdsenosfou, pacient nemusi dobre porozumiet diagn6ze a moinos-<br \/>\niiam lieiby, ktor6 navrhuje lek5r. Za taklichto okolnosti by mal lekdr<br \/>\nvynaloZit maximalne fsilie na to, aby preveril ch6panie zdravia a navr-<br \/>\nhovan6ho lieienia zo strany pacienta, a objasnil mu do najlepiie svoje<br \/>\nodporriiania.<br \/>\nKed&#039;lek6r 0speine ozn6mil pacientovi vietky informacie, ktore pacient<br \/>\npotrebuje a chce vediet o svojej diagnoze, progn6ze a moinostiach<br \/>\niietenia, pacient bude schopnf informovane sa rozhodnrlt, ako d&#039;alej<br \/>\npokraiovat. Hoci v!raz,,informovanf silhlas&quot; predpokladd akceptova-<br \/>\nnie navrhovanriho lieienia zo strany pacienta, pojem informovan6ho<br \/>\nsilhlasu sa vztahuje rovnako aj na odmietnutie liedby alebo na vfber<br \/>\n46<br \/>\n. Situ6cie, ked&#039;pacienti dobrovolhe odovzdajri svoje rozhodovacie<br \/>\nprdvo lekdrovi alebo tretej strane. Vzhl&#039;adom na komplexnost da-<br \/>\nn6ho problemu, alebo preto, 2e pacient md uplnrl d6veru v ilsu-<br \/>\ndok lekara, m62e povedat lek6rovi: ,,Urobte to, io povaZujete za<br \/>\nnajlepiiel&#039; Lek6ri by sa nemali prilii pondhl&#039;at v konani podl&#039;a ta-<br \/>\nkejto poZiadavky, ale mali by poskytnut pacientom potrebne in-<br \/>\nfoimdcie o uvaiovan!&#039;ch mo2nostiach lieiby a povzbudit ich, aby<br \/>\nsa sami rozhodli. Pokial&#039;si vSak pacient nad&#039;alej praje, aby lekdr za<br \/>\nneho rozhodol, lekdr prijme potrebne rozhodnutie,,v najlepiom<br \/>\nz6ujme Pacienta&#039;i<br \/>\n. Situacie, ked&#039;by prezradenie danej inform6cie sp6sobilo pacien-<br \/>\ntovi z6va2nil ujmu (poikodenie). V taklchto pripadoch sa lekdr<br \/>\nzvyiajne odvol6va na tradicnli princip,,terapeutick6ho privil69ia&quot;;<br \/>\ndovolLje lekerovizatajitdanI lekdrsku informdciu, ak by jej poskyt-<br \/>\nnutie velmi pravdepodobne malo za n6sledok z|vainu telesnu,<br \/>\nduievnu alebo emocion6lnu ujmu pacienta, napriklad ak by bolo<br \/>\nu pacienta vysok6 riziko sp6chania samovraidy, pokial&#039;by vyslove-<br \/>\nnd nepriazniv6 diagn6za sveddila o jeho smrtel&#039;nej chorobe&#039; Toto<br \/>\nprivil6gium by sa mohlo pomerne l&#039;ahko zneu2it&#039; Preto by ho lekari<br \/>\nmali vyuiivat len v naozaj vlnimoinlich pripadoch&#039; Mali by vidy<br \/>\nvychadzat z ocakdvania, 2e pacienti sti zvyiajne schopni sa vyspo-<br \/>\nriadat s faktami &#8211; a zamlianie informdcie o zdravotnom stave mat<br \/>\nv z6lohe pre tie pripady, kde nadobudnI dovodn6 presvedtenie&#039;<br \/>\nie povedanim pravdy by spdsobili viac 5kody, ako jej zamlianim&#039;<br \/>\nV niektorlich kultfrach sa vieobecne uznava,2e povinnost lekdra po-<br \/>\nskytnrit pacientovi pravdive inform6cie sa nevztahuje na sltu6cie, ked&#039;<br \/>\nide o smrtel&#039;n0 chorobu. Predpoklad6 sa, ie tak6to informdcia by u pa-<br \/>\ncienta sp6sobila stratu n6deje a urobila by zost6vajilce dni jeho Zivota<br \/>\novel&#039;a trpkejiimi, ako keby si zachoval n6dej na uzdravenie&#039; A tak sa<br \/>\niasto aj dnes lekdri v mnoh;ich krajinach stretdvaju s po2iadavkou ro-<br \/>\ndinnfch prisluinikov pacienta, aby mu nepovedali, ie umiera&#039; Lekdri<br \/>\nsi musia zachovat potrebnu citlivostvoci kulturnym aj voci osobnost-<br \/>\nnym faktorom, ked&#039;majil ozn6mit pacientovi z16 spravy, obzvlait, po-<br \/>\nkial&#039;ide o situ6ciu bliziacej sa smrti&#039; Na druhej strane sa pr6vo pacienta<br \/>\nna informovanf s[hlas v sricasnosti postupne a stale iiriie akceptuje<br \/>\n&#8211; a lekdr m6 primdrnu povinnost voii pacientovi, aby mu pomdhal<br \/>\nuplatnit toto jeho vliznamn6 prdvo.<br \/>\n47<br \/>\npri sledovani rastIceho trendu, ktory povaiuje zdravotnd starostlivost<br \/>\nza spotrebnf produkt a pacientov za (jej) spotrebitelbv, doZaduju sa<br \/>\niasto pacienti a ich rodiny takej starostlivosti, kto16 podl&#039;a uvdiliveho<br \/>\nn6zoru lekdra nie je primerana. Sk6la prikladov sa pohybuje od po-<br \/>\niadovania antibiotik pri vlrusovych ochoreniach a2 po naliehanie na<br \/>\noredllovanie intenzivnej starostlivosti u pacientov, u ktorfch bola<br \/>\ndiagnostikovana mozgova smrt, ii 2iadanie sice,,sl&#039;ubnfch&#039;i ale dosial&#039;<br \/>\nneoverenfch liekov alebo chirurgickfch qikonov. Niektori pacienti<br \/>\nsa doiadujti ,,prdva&quot; na akrjkolvek lek6rsku starostlivost, ktora by im<br \/>\npodl&#039;a ich ndzoru mohla pomoct &#8211; a lekdri s[ ai prilii iasto ochotni<br \/>\nim vyhovietl i ked&#039;s11 presvedceni, Ze tdto starostlivost neznamend<br \/>\nZiaden prinos pre zdravie pacienta. Tento probl6m je obzvlait zdvainli<br \/>\nv situdciSch, kde sil prostriedky na zdravotnI starostlivost limitovan6<br \/>\n&#8211; a poskytovanie,,zbytocnej (nadbytoinej)&quot; alebo,,neprospeSnej&quot; liet-<br \/>\nby niektorfm pacientom moie spdsobit,2e lni pacienti zostanu bez<br \/>\npotrebnej lieibY.<br \/>\nPojmu zbytotn6 (ne(tinn6,,,nadbytoin6&quot;) alebo (medicinsky) ne-<br \/>\nprospein6 lietba moino rozumiet nasledovne. V niektorli&#039;ch situd-<br \/>\nciach m6ie lek6r urcit, 2e dand lieiba je,mediclnsky&quot; zbytodnd (ne-<br \/>\niliinnd,,,nadbytoina&quot;) alebo neprospein6, pretoZe pacientovi nepo-<br \/>\nskytuje primeranu nadej na uzdrave-<br \/>\nnie alebo zlepienie stavu, alebo preto,<br \/>\nie u pacienta stdle neprindia Ziaden<br \/>\nlieiebnf uiitok. V inyich pripadoch<br \/>\nmoino prlnos a riiitok lieiby posildit<br \/>\nlen na zdklade subjektivneho ilsudku<br \/>\npacienta. Pacient by sa zvytajne mal<br \/>\nzliastnovat na posLideni netiinnosti<br \/>\nlieiby, ktord sa mu poskytuje. V urci-<br \/>\ntlch mimoriadnych situdciSch by viak rltast pacienta na takejto dis-<br \/>\nkusii nemusela bytv jeho najlepSom zdujme. Lek6r nie je povinn! po-<br \/>\nnIknut pacientovi neuiinnu (zbytoinrj) alebo neprospeinu liecbu.<br \/>\nPrincip informovan6ho silhlasu zahfria pr6vo pacienta vybrat si spo-<br \/>\nmedzi moinostl, ktor6 mu lekdr navrhne. Otazka, nakolko majf pa-<br \/>\ncienti a ich rodiny prdvo na zdravotnil starostlivost a zdravotn6 slui-<br \/>\nby, ktor6 lek6r neodporrida, sa st6va vyznamnfm predmetom sporu<br \/>\nv etike, pr6ve a verejnej politike. Pokial&#039;tento problem nevyrieii vldda,<br \/>\n48<br \/>\nposkytovatelia zdravotneho poistenia a\/alebo profesijn6 organizdcie&#039;<br \/>\niekai sa bude muslet sdm rozhodn[t, ti v konkr6tnom pr(pade bude<br \/>\nsrihlasit so 2iadostou o neprimeran0 lietbu. Takilto poziadavku by<br \/>\nmal rozhodne odmietnut vtedy, ak je presvedien!&#039; 2e po2adovan6<br \/>\nlieiba by pacientovi priniesla viac ikody ako fiitku&#039; Podobne by mal<br \/>\nodmietnut aj liedbu, ktord je pravde-<br \/>\npodobne neucinnd, aj ked&#039;nie je pria-<br \/>\nmo Skodliva. Vidy treba zodpovedne<br \/>\nprihliadnut aj na mo2nost placebov6<br \/>\nho Uiinku. Pokial&#039; je otdzkou probl6m<br \/>\nlimitovanyi&#039;ch zdrojov, lek6r by mal<br \/>\nupozornit tich, ktori s[ zodpovedni<br \/>\nza ich (pre)rozdelbvarrie.<br \/>\n49<br \/>\n&lt;irudcidch. wMA Dekla16cia o pr6vach pacienta (wMA Declaration<br \/>\non th&quot; nigtttt of the Patient) vyhlasuje o povinnosti lek6ra v tejto<br \/>\nveci nasledovn6:<br \/>\nAk je pacient v bezvedomi alebo z infch d6vodov nespo-<br \/>\nsobilf vyjadrit&#039; svoju v6l&#039;u, informovanf sfhlas sa musi<br \/>\nziskat&#039;hned) ako je to moin6, od ziikonn6ho z6stupcu<br \/>\npacienta v srilade so z6konom. Ak z6konnf z6stupca nie<br \/>\n,le dosiahnutelhf, ale lek6rsky vfkon je potrebn6 vykonat<br \/>\nurgentne, moino sfhlas pacienta predpokladat, pokial&#039;<br \/>\nnieje oiividn6 a bez akejkolVek pochybnosti, na z6klade<br \/>\njasn6ho a pevn6ho predch5dzajriceho rozhodnutia pa-<br \/>\ncienta, ie by v danej situ6ciivfkon odmietol&#039;<br \/>\nProbl6my vznikajI vtedy, ked&#039;sa ti, ktori sa povaZuju za niieiitych z6-<br \/>\nstupcov pacienta, napriklad rozni rodinni prisluin[ci, nevedia navzS-<br \/>\njom dohodn[t, alebo, ked&#039;sa ajdohodnil, ich rozhodnutie nie je podl&#039;a<br \/>\nn6zoru lekara v najlepiom zdujme pacienta. V prvom rade sa lekdr<br \/>\nmdie pokusit o sprostredkovanie. Ked&#039;viak nezhoda pretrv6va, moie<br \/>\nsa rieiit inlm sp6sobom, napriklad ponechanim rozhodnutia na naj-<br \/>\nstariieho ilena rodiny alebo hlasovanim. V pripadoch zlvainych roz-<br \/>\nporov medzi splnomocnenfmi zdstupcami paclenta a lekdrom WMA<br \/>\nDeklariicia o pr6vach pacienta (WMA Declaration on the Rights<br \/>\nof the Patient) ponuka nasledujrice odporucanie: ,,Ak pacientov z6-<br \/>\nkonnli&#039;zdstupca alebo ind osoba splnomocnen6 pacientom zakazuje<br \/>\nliedenie, ktor6 je podl&#039;a ndzoru lek6ra v najlepSom zdujme pacienta,<br \/>\nlekdr md napadn[t toto rozhodnutie pred sJdom alebo pred inou re-<br \/>\nlevantnou inititricioui&#039;<br \/>\nPrincipy a postupy pre informovanli s0hlas, ktore sa rozoberali v pred-<br \/>\nchadzaj[cej casti, su aplikovatel&#039;n6 rovnako pre rozhodovanie v zastil-<br \/>\npeni, ako boli pre rozhodovanie pacientov, ktor[ sa rozhoduju sami<br \/>\nza seba. Lekari majI rovnako povinnost poskytnut splnomocnenli&#039;m<br \/>\nzdstupcom vietky inform6cie, ktore potrebujtl na prijatie daneho<br \/>\nrozhodnutia. To zahf ria vysvetlenie komplexn;ich lekarskych diagnoz,<br \/>\nprognozy a postupov lieienia zrozumitel&#039;nou reiou, zabezpecenie,<br \/>\naby splnomocneny zdstupca pochopil navrhovane moinosti lietby,<br \/>\nvrdtane ich vfhod a nevyhod, zodpovedanie vietklich ot6zok, ktore<br \/>\nby mohli v stivislosti s danlm rozhodnutim vzniknut, ako aj porozu-<br \/>\nROZHODNUTIE ZA NESPOSOBILEHO<br \/>\nPACIENTA<br \/>\nMnohi pacienti nie s[ sp6sobiliurobit sami potrebne rozhodnutia&#039; Pri-<br \/>\nkladom su mal6 deti, osoby postihnut6 uriitimi psychiatrickymi a neu-<br \/>\nrologickyi&#039;mi ochoreniami, ako aj osoby v prechodnom bezvedom(<br \/>\naleUo v kOme. fito pacienti potrebujti niekoho, kto za nich v takomto<br \/>\npripade rozhodne &#8211; bud lekara alebo inI osobu&#039; Etickf probl6m vzni<br \/>\n&#039;ka<br \/>\npri urcovanivhodnej osoby, ktord rozhoduje, a pri vybere kriterii&#039;<br \/>\nna z6klade ktorlch sa pacient (vo vztahu k potrebn6mu rozhodnutiu)<br \/>\npovaiuje za nesPosobil6ho.<br \/>\nKed&#039;v praxl prevladal lekarsky paternalizmus, osobou opr6vnenou<br \/>\nurobit potrebn6 rozhodnutia za nesposobileho pacienta bol lekSr&#039; Le<br \/>\nk6ri mohli konzultovat uvazovane moinosti lietenia s rodinnymi pri-<br \/>\nsluinikmi pacienta, ale konecne rozhodnutie urobili sami&#039; V mnohycl&#039;i<br \/>\nkrajinach lek6ri postupne str6cali toto opr5vnenie, ked2e pacientom<br \/>\nsa poskytla mo2nost uriovat svojich z6stupcov, ktori by za nich roz<br \/>\nhodovaii v pripadoch, ked&#039;sa stanil nesp6sobillmi&#039; Navyie niektore<br \/>\nit6ty zakonnlm ustanovenim ipecifikuju vhodneho zdstupcu na<br \/>\nrozhodovanie, a to aj v urcenom poradi (napr&#039; man2el alebo maniel&#039;<br \/>\nka, dospeld deti, bratia a sestry atdl)&#039; V takfchto pripadoch su lekari<br \/>\nop,auneni prijat rozhodnutie za pacienta len v tfch pripadoch&#039; keo<br \/>\nuiieni zastupcovia nie su k dispozicii, io sa tasto stdva v urgentnycl&quot;r<br \/>\n)U<br \/>\nmiet rozhodnutiu, s ktorfm z6stupcovia pridu, a ak je to moin6, po-<br \/>\nchopit aj d6vody ich rozhodnutia.<br \/>\nZdkladnfm kriteriom pre rozhodovanie za nesposobil6ho pacienta je<br \/>\nndzor pacienta (jeho osobn6 preferencie), pokial&#039; je zndmy. Ndzor pa-<br \/>\ncienta moino zistit v tzv. predchadzajfcich initrukciach (angl. living<br \/>\nwill), alebo ho pacient mohol ozndmit urcen6mu splnomocnen6mu<br \/>\nz6stupcovi, lekdrovi, alebo niekto16mu in6mu ilenovi zdravotnickeho<br \/>\ntimu. V pripade, Le nivor nesp6sobileho pacienta nie je zndmy, roz-<br \/>\nhodnutla o jeho lieibe musia reipektovat najlepii zdujem pacienta,<br \/>\npriiom sa berf do rivahy: a) diagn6za a progn6za pacienta; b) hod-<br \/>\nnoty pacienta zndme okoliu; c) inform6cie od tlich, ktori majI v jeho<br \/>\nZivote vfznamn[ rilohu a mohli by pom6ct pri urteni najlepiieho<br \/>\nzdujmu pacienta, d) aspekty pacientovej kultury a n6bo2enstva, kto-<br \/>\n16 by mohli ovplyvnit konetn6 rozhodnutie o lietbe. Tento pristup<br \/>\nnie je takf jednoznatnli ako pripad, ked&#039;pacient zanechd 5pecifick6<br \/>\npredchddzajfce initrukcie o liedbe, ale umoiriuje splnomocnen6mu<br \/>\nz6stupcovi pacienta dedukovat na z6klade infch pacientovfch roz-<br \/>\nhodnuti a jeho postojov k Zivotu vo vieobecnostl, ako by sa pacient<br \/>\nrozhodol v suiasnej situdcii.<br \/>\nPosridenie sp6sobilosti na rozhodovanie o suhlase s d&#039;aliim lekdrskym<br \/>\npostupom moie byt iasto vel&#039;mi problematicke, a to najmd u mladlich<br \/>\nl&#039;udi a u tich, ktorich schopnost uvaiovania bola naruien6 ak0tnou<br \/>\nalebo chronickou chorobou. Je aj moin6,2e dan6 osoba je spdsobild<br \/>\nrozhodovat sa o uriit;ich aspektov svojho iivota, ale nie o vietkfch.<br \/>\nSposobilost na dan6 rozhodnutie moie byt u chor6ho aj preruiovan6<br \/>\n&#8211; pacient mdie byt v niektoryich fsekoch dira jasne mysliaci a orien-<br \/>\ntovan!, klm v infch nie. Aj ked&#039;st1 takito pacienti pravdepodobne ne&#039;<br \/>\nsp6sobili na pr6vne ukony, na ich ndzor (preferencie) by sa malo pri<br \/>\nrozhodovaniprihliadat&#039;. WMA Deklariicia o pr6vach pacienta (WMA<br \/>\nDeclaration on the Rights of the Pa-<br \/>\ntient) sa o tomto probl6me vyjadruje<br \/>\ntakto: ,,Ak je pacient maloletyi&#039;, alebo<br \/>\ninak nesp6sobilf na pr6vne 0kony, vy-<br \/>\niaduje sa s[hlas jeho z6konom stano-<br \/>\nven6ho zdstupcu. Pacient sa viak musi<br \/>\nzftastriovat na rozhodovaniach do<br \/>\nnajvyiiej miery, do akejje schopnfl<br \/>\n51<br \/>\n,z pacienti nie s[ schopni prijat logicke a dobre premyslen6 roz-<br \/>\nrlutia tikaj[ce sa r6znych moinostl ich liecby vzhl&#039;adom na dys-<br \/>\niifort a neschopnost sfstredit sa, do sp6sobuje ich choroba. Eite<br \/>\n; viak mo2u byt schopniprejavit odmietanie uriit6ho zdsahu, na-<br \/>\nrlad poddvanie intravenoznej vyiZivy. V takyichto pripadoch je po-<br \/>\n,1116 prejavy nesfhlasu pacienta bratvel&#039;miv62ne, aj ked&#039;sa, pocho-<br \/>\n.,1&#039;ne, musia zvaiovalz hl&#039;adiska cielbv celkoveho pldnu ich Iiecby.<br \/>\n&#039; irstlivost o pacientov, ktori trpia z6vainymi psychiatrickimi alebo<br \/>\n,rologicklmi chorobami, v d6sledku ktorfch m62u predstavovat<br \/>\nttezpeienstvo pre seba alebo pre inyich, prinaia obzvl6St zloiit6<br \/>\n,lie otdzky. Na jednej strane je d6leiite do najvyiSej mo2nej miery<br \/>\n&#039;::ektovat ich ludsk6 prdva, obzvlait prdvo na slobodu, na druhej<br \/>\n.rne viak musia byt obmedzovani a\/alebo liedeni proti svojej v6li,<br \/>\nri neubliiili sebe alebo inyim. RozliSuje sa medzi nedobrovolhyim<br \/>\nijatim do zdravotnlckeho zariadenia (na psychiatrick6 oddelenie)<br \/>\niedobrovol&#039;nou lietbou. Niektori obhajcovia pr6v pacientov zast6-<br \/>\n&#039;) nlzor,2e uvedeni pacienti majf prdvo na odmietnutie lieiby,<br \/>\nled&#039;ndsledkom toho bude obmedzenie ich slobody (napr. dlho-<br \/>\n&#039;t1i pobyt v psychiatrickom zariadeni). Opodstatnen;l&#039;m dovodom<br \/>\nodmietnutie lieiby by mohla byt zla skfsenost pacienta s liecbou<br \/>\nri nulosti, napriklad vi1&#039;skyt zavainlch neZladucich ricin kov psycho-<br \/>\n:n!ch liekov. Pokial&#039;lekari majri ako splnomocnenizdstupcovia ta-<br \/>\nhto pacientov rozhodovat&#039; o d&#039;al5om postupe ich liecby, musia sa<br \/>\n.,r,vedcit o tom, ie tito pacienti naozaj predstavujri nebezpeienstvo<br \/>\nnielen trdpenie &#8211; pre svoje okolie alebo pre nich samfch. Mali by<br \/>\n,okusitzistit ndzor pacienta na lieibu (jeho preferencie), ako aj dd-<br \/>\ntohto ndzoru, aj ked&#039;v koneinom d6sledku by sa tomuto n6zoru<br \/>\nrohlo vyhoviet.<br \/>\nMLEANLIVOST<br \/>\nnnost lek6ra udr2iavat v tajnosti vietky informdcie, kto16 sa pri<br \/>\n.lne svojho povolania dozvedel o pacientovi (povinnost mlianli-<br \/>\n;i lekarov, resp. vietkyich zdravotnickych pracovnikov), bola vidy<br \/>\n,adnlm kameriom lekarskej etiky ui od cias Hippokrata. V Hip-<br \/>\n.ratovej prisahe stoji:,,Ked&#039;pri svojej lekarskej praxi zbaddm alebo<br \/>\niocujem niedo, io by malo zostat tajomstvom o s[kromnom Zivote<br \/>\n52<br \/>\nl&#039;udi, vSetko zamldim a ako tajomstvo<br \/>\nuchovdm.&#039; Prisaha, ako aj niektore<br \/>\nnoviie verzie podobnlich textov ne-<br \/>\npovolujri Ziadne vfnimky z uvedenej<br \/>\npovinnosti prisnej mlcanlivosti. Na-<br \/>\npriklad WMA Medzinirodnf k6dex<br \/>\nlek6rskej etiky (WMA lnternational<br \/>\nCode of Medical Ethics) poiaduje:<br \/>\n&quot;Lekdr<br \/>\nje povinn! zachovat v Iplnej<br \/>\ntajnosti vietko, to vie o svojom pa-<br \/>\ncientovi, a to dokonca aj po jeho smrti.&quot; Niektore in6 k6dexy viak<br \/>\nodmietajil taklito absolutisticky pristup k mlianlivosti. Skutocnostl 2e<br \/>\nza istlch okolnosti existuje oprdvnend moZnost poruienia povinnej<br \/>\nmlianlivosti, si na tomto mieste vyiaduje objasnenie prav6ho titelu<br \/>\nzachovania lekdrskej mltanlivosti.<br \/>\nVelka hodnota, ktord sa prikladii zachovaniu lekdrskej mlianlivosti<br \/>\n(mltanlivosti lekdra a zdravotnickeho pracovnika), vyplyiva z troch do-<br \/>\nvodov: autonomia, [cta voii druhlm a dovera. Auton6mia sfvisis ml-<br \/>\nianlivostou v tom, Ze osobn6 informdcie o jednotlivcovi patria jemu<br \/>\na bez jeho srihlasu sa nesmil zverejnif. Ked&#039; niekto zveri inform6cie<br \/>\nosobneho charakteru druh6mu iloveku, napriklad lekdrovi alebo ses-<br \/>\ntre, alebo ked&#039;tak6to informdcie vyjdI najavo pri lekiirskom vyietreni<br \/>\nalebo pri laboratornom teste, vietci, ktori sa o nich takto dozvedia, su<br \/>\nviazani mltanlivostou, okrem pripadov, ked&#039;na ich ozndmenie dostali<br \/>\nvfslovnf srihlas od osoby, ktorej sa to rika.<br \/>\nMlianlivost je velmi d6leiit6, preroie vietci ludia si zasluhuju rictu<br \/>\n(ilcta k iloveku). Jedniim z vfznamn!&#039;ch sposobov, ako im tfto dctu<br \/>\npreukdzat, je ochrana ich s[kromia. V medicinskom prostredi dochd-<br \/>\ndza velmi iasto k naruieniu sukromia pacienta. To je viak len d&#039;alSim<br \/>\nz|valnym d6vodom na to, aby sa prediSlo vietklm inim zbytotnim<br \/>\nzdsahom do jeho sfkromia. Pretoie rozni l&#039;udia sa odliiujri vo svojich<br \/>\npoiiadavkach na s[kromie, nem6ieme predpoklada{ ie kaid6mu<br \/>\nbude vyhovovat&#039; take zaobchadzanie, ake by vyhovovalo ndm samlim.<br \/>\nTreba venovatzvl6Stnu pozornost pri rozliSovani toho, ktor6 informd-<br \/>\ncie osobn6ho charakteru chce pacient uchovat v tajnosti a ktore je<br \/>\nochotnli odhalit ostatnf m.<br \/>\n53<br \/>\nD6vera je nevyhnutnou stiiastou vztahu lekdr &#8211; pacient. Aby mohli<br \/>\ndostat&#039; potrebn[ zdravotnf starostlivos{ pacienti musia poskytn[t<br \/>\ninform6cie osobn6ho charakteru lekdrom a inlim zdravotnickym pra-<br \/>\ncovnikom, ktori sil pravdepodobne pre nich rlplne cudzimi l&#039;ud&#039;mi- in-<br \/>\nform6cie, o ktorlch by v Ziadnom pripade nechceli, aby sa dozvedel<br \/>\nniekto inf. Musia teda mat dostatocne d6vody na to, aby ddverovali<br \/>\ntfm, ktori sa o nich staraj[, ie tieto informdcie nevyzradia. 26kladom<br \/>\ntejto ddvery sri etick6 a prSvne normy profesijnej mltanlivosti, kto-<br \/>\nryich dodrZiavanie sa otakdva od zdravotnickych pracovnikov. Ak by<br \/>\npacienti neboli presvedceni, ie to, do povedia, bude uchovane v pris-<br \/>\nnej tajnosti, neposkytli by lekdrom a zdravotnikom tieto informdcie.<br \/>\nTo by mohlo podstatne zhoriit moinosti lekdrov v rlsilio poskytnutie<br \/>\nritinnej lieiby alebo o dosiahnutie uriitlich cielbv vo verejnom zdra-<br \/>\nvotnictve (napr. zamedzenie iirenia prenosn;ich cho16b).<br \/>\nWMA Deklar6cia o pr6vach pacienta (The WMA Declaration on<br \/>\nthe Rights ofthe Patient) zhfria prdva pacienta na zachovanie lekdr-<br \/>\nskej mlianlivosti nasledovne:<br \/>\nV5etky osobne identifikovatelh6 informiicie o zdra-<br \/>\nvotnom stave pacienta, jeho ochoreni, diagn6ze,<br \/>\nprogn6ze a lieibe, ako aj vietky ostatn6 inform6cie<br \/>\nosobn6ho charakteru sa musia uchovat&#039;v tajnosti,<br \/>\na to aj po jeho smrti. Pribuzni pacienta m6iu mat&#039;vf-<br \/>\nnimoine pr5vo na pristup k tym informiici6m, ktor6<br \/>\nich m6iu informovat&#039;o z6vainom zdravotnom riziku.<br \/>\nlnform6cie d6vern6ho charakteru sa m6iu poskytnft&#039;<br \/>\niba vtedy, ked&#039;pacient d6 na to vfslovnf sfhlas, ale-<br \/>\nbo v pripadoch, ktor6 vfslovne pripfith z5kon. Tieto<br \/>\ninformicie sa m6iu poskytnrit&#039; inim poskytovatelbm<br \/>\nzdravotnej starostlivosti len v nevyhnutnom rozsahu.<br \/>\nV inom rozsahu len s vfslovnfm s{hlasom pacienta.<br \/>\nVietky osobne identifikovatelh6 fdaje pacienta mu-<br \/>\nsia byt&#039;ch16nen6. Ochrana tfchto (dajov musi byt&#039;pri-<br \/>\nmeran6 sp6sobu ich uchov6vania. Biologickf materiiil<br \/>\nl&#039;udsk6ho p6vodu, z ktor6ho by sa dali ziskat osobne<br \/>\nidentifikovatelh6 ridaje, sa musi chriinit&#039; podobnfm<br \/>\nsp6sobom.<br \/>\n56<br \/>\nA kolko by mal povedat&#039;? Vo v5eobecnosti by mal poskytndt len tolko<br \/>\ninformdcii, kolko je nevyhnutne potrebne na odvrdtenie hroziaceho<br \/>\nubliienia a mal by ich poskytn[t tyim, ktori potrebujri tieto informdcie,<br \/>\naby ubliieniu prediili. Mal by podniknut aj primeran6 kroky, aby sa<br \/>\nminimalizovalo poikodenie a prdvne ddsledky pre pacienta, ktor6 by<br \/>\nmohli vznikn0t&#039; kvoli poruSeniu lekdrskej mlianlivosti. Odporilta sa,<br \/>\naby lekar informoval pacienta, Ze zachovanie mldanlivosti m62e byt<br \/>\nporuSene v zdujme jeho ochrany, ako aj ochrany potencidlnej obete.<br \/>\nAk jeto moZn6, mal bysa pokrisitziskat&#039;spolupracu pacienta.<br \/>\nV pripade H|V-pozitivneho pacienta nie je informovanie maniel-<br \/>\nky\/manZela alebo aktudlneho sexudlneho partnera zo strany lekdra<br \/>\nneetick6 a je skutotne oprdvnene vtedy, ked&#039;pacient nie je ochotny<br \/>\nsdm informovat ohrozenI osobu alebo osoby. Tak6to informovanie si<br \/>\nvyiaduje, aby sa vyhovelo vietklim nasledujricim poiiadavkdm: part-<br \/>\nner je vystaven;i nebezpeienstvu nakazenia sa HIV a nemd Ziadnu<br \/>\ninil moinost, ako sa dozvediet o tomto riziku; pacient odmietol sdm<br \/>\ninformovat svojho sexudlneho partnera; pacient odmietol ponuku<br \/>\npomoci lekara, aby lekar informoval partnera v mene pacienta; a lekar<br \/>\ninformoval pacienta o svojom Imysle poskytnilt t(to informaciu jeho<br \/>\npartnerovi.<br \/>\nLekdrska starostlivost o osoby podozriv6 alebo usvedien6 zo spdcha-<br \/>\nnia trestneho cinu prinSSa 5pecifick6 probl6my zachovania lekarskej<br \/>\nmldanlivosti. Hoci lekari, ktori poskytujti starostlivost osob6m vo<br \/>\nvdzeni, majil obmedzenu moZnost konat nezdvisle, mali by sa maxi-<br \/>\nm6lne usiloval aby k t17mto osobdm pristupovali rovnako ako k inf m<br \/>\npacientom. Zvl6itnu pozornost by mali venovat ochrane lekdrskej<br \/>\nmldanlivosti a neinformovat o podrobnostiach zdravotneho stavu pa-<br \/>\ncienta vedenie vdzenskeho zariadenia bez predchadzajriceho suhlasu<br \/>\npacienta.<br \/>\nETICKE OTAZKY NA ZAEIATKU<br \/>\nTUDSKEHO ZIVOTR<br \/>\nMnoh6 z najdiskutovanejiich probl6mov lekarskej etiky sa vztahujil<br \/>\nna podiatok l&#039;udskeho Zivota. Limitovanli&#039; rozsah tejto prirucky nedo-<br \/>\nvol&#039;uje, aby sme sa zaoberali timito otdzkami do podrobnosti. Je viak<br \/>\ndole2ite aspori ich vymenovad aby vynikla ich etickd podstata a aby<br \/>\n57<br \/>\nsa k nim ako k taklim aj pristupovalo.Ka|dy z tlichto probl6mov bol<br \/>\nui predmetom podrobnej analyzy zo strany lek6rskych spolocnosti,<br \/>\nodbornlkov v etike, ako aj r6znych poradnlch orgSnov na vladnej<br \/>\nrirovni.V mnohyich krajindch existuju z6kony, nariadenia a smernice,<br \/>\nktor6 sa tfmito probl6mami zaoberaj[.<br \/>\n. ANTIKONCEPCIA &#8211; hoci v medzin6rodnom meradle rastie uzna-<br \/>\nnie prdva Zeny na kontrolu vlastnej plodnosti, vrdtane predch6-<br \/>\ndzania neZelanej tehotnosti, lekari sa nad&#039;alej musia zaoberat&#039;<br \/>\nrieienim zloiitlich problemov, akfmi sri napriklad po2iadavky na<br \/>\npredpisanie kontraceptiv neplnoletlim osob6m a vysvetlbvanie<br \/>\nrizika rdznych metod antikoncepcie.<br \/>\n. ASISTOVANA REPRODUKCIA &#8211; pre p6ry (a jednotlivcov), ktore(i)<br \/>\nnem6iu poiat prirodzenlm spdsobom, sil v sItasnosti vo viiciich<br \/>\nmedicinskych centrdch k dispozicii r6zne techniky aslstovanej re-<br \/>\nprodukcie, aklimi s[ napriklad umeld insemindcia, umele oplod-<br \/>\nnenie in vitro s naslednlim prenosom embrya. Nahradna alebo<br \/>\nz5stupnd gestacia je d&#039;aliia alternativa. Anijedna z tlichto technik<br \/>\nviak nie je bez problemov tak v jednotlivlich pripadoch, ako ani<br \/>\nvo vztahu k zdravotnej politike stdtu.<br \/>\n. PRENATALNY GENETICKY SxnirutruC &#8211; v sfiasnosti sti k dispo-<br \/>\nzicii genetick6 testy na zistenie, ii dan6 embryo alebo plod su<br \/>\npostihnut6 niektorou z takto zistitel&#039;n1ich geneticklich chfb, aj ge-<br \/>\nnetick6 testy na urtenie pohlavia. V zdvislosti od vlisledku testu sa<br \/>\nniekedy rozhoduje o tom, ii pokradoval d&#039;alej v danej tehotnosti,<br \/>\nalebo nie. Lekdri musia uriit, kedy s[ tieto testy indikovan6, a mu-<br \/>\nsia vediet objasnit ich vfsledky pacientom.<br \/>\n. UMELY POTRAT * predstavuje ui dlho jeden z najkontroverz-<br \/>\nnejiich probl6mov lekdrskej etiky, a to tak z hl&#039;adiska lekarov, ako<br \/>\naj z hl&#039;adiska Stdtnych orgdnov. WMA Vyhl6senie o terapeutic-<br \/>\nkom potrate (WMA Statement on Therapeutic Abortion) be-<br \/>\nrie na vedomie tuto roznost ndzorov a presvedcenia a uzatvdra:<br \/>\n,,lde o vec osobneho presvedienia a svedomia, co sa musi re-<br \/>\nSpektovat&#039;l&#039;<br \/>\n. iAZxo PoSKoDEN[ NovoRoDENct &#8211; kv6ti extr6mnej nedo-<br \/>\nnosenosti alebo vroden;im vfvojovfm chybam maju niektori<br \/>\n58<br \/>\nnovorodenci velmi zhi progn6zu z hl&#039;adiska preZitia. V tichto pri-<br \/>\npadoch sa tasto treba rozhodn[t o tom, ti sa pokrisit pred[Zit ich<br \/>\nZivot alebo ich nechat (pokojne a ddstojne) umriet.<br \/>\n. PROBLEMY VYSKUMU &#8211; zahffiajil aj otazky vytvdrania novlich<br \/>\nl&#039;udskfch embryi (na iliely vlskumu) alebo poulitie tzv.,,nadpo-<br \/>\ncetnfch&#039;embryi(ktor6 sa uZ neplanujI pouiit na 0cely reproduk-<br \/>\ncie) na ziskanie kmenovfch buniek pre potenci6lne terapeuticke<br \/>\naplikacie, testovanie no41&#039;ch techn[k asistovanej reprodukcie<br \/>\na ot6zky vykondvania v1i&#039;skumnfch experimentov na l&#039;udskfch<br \/>\nplodoch.<br \/>\nETICKE OTAZKY NA KONCIZIVOTR<br \/>\nEticke otazky na konci ludsk6ho iivota sa pohybujrl od etickeho hod-<br \/>\nnotenia pokusov o pred[2enie Zivota pacientov s vyuiitim vysokoex-<br \/>\nperimentdlnych technologii, akou je napriklad implant6cia zvieracich<br \/>\norgdnov, a2 po etickri anallizu sn6h o prediasn6 ukonienie l&#039;udsk6ho<br \/>\niivota prostrednictvom eutandzie a lekdrom asistovanej samovraidy.<br \/>\nMedzi tlmito extr6mami sa viak nachddza mnoistvo otdzok, ktor6<br \/>\nsa tikaju zatatia alebo ukondenia liecebnlich postupov potenciSlne<br \/>\nschopnlich pred[Zit 2ivot, starostlivost o termindlne chorlch, ako aj<br \/>\ncelkovd vhod nost&#039; a praktick6 pouiitie tzv. predchddzajucich i nitrukcii<br \/>\n(predchddzajIca dohoda s pacientom) (angl. advanced directives).<br \/>\nDva z uvedenych problemov si zaslfiia zvl65tnu pozornost: eutandzia<br \/>\na lekdrom asistovan6 samovralda.<br \/>\n. EUTANAZIA znamen6 vedome a ilmyselne vykonat iin, ktoreho<br \/>\ncielbm je ukonienie 2ivota inej osoby a zahfria nasledujuce prv-<br \/>\nky: tdto osoba je svojprdvna, informovand osoba s nevylieiitel-<br \/>\nnou chorobou, ktord dobrovol&#039;ne poZiadala o ukoncenie svojho<br \/>\niivota; vykon6vatel&#039;(eutandzie) poznd stav tejto osoby a jej tuibu<br \/>\nzomriei vykon6va tento cin s prvotnym umyslom ukoncit&#039;2ivot<br \/>\ndanej osoby a samotn! cin sa vykond so sucitom a bez osobneho<br \/>\nzisku.<br \/>\n. LEKAROM ASISTOVANA SAMOVRAZDA znamend vedome<br \/>\na umyselne poskytnrlt osobe poznatky alebo prostriedky, alebo<br \/>\noboje, ktor6 su potrebn6 na sp6chanie samovraidy, vr6tane pou-<br \/>\n59<br \/>\nienia o smrtelhfch davkach liekov, predpisania smrtel&#039;n;ich ddvok<br \/>\nliekov alebo ich PoskYtnutia.<br \/>\nEuftnlzia a lekdrom asistovand samovraida sa casto povaiujil za<br \/>\nmordlne ekvivalentn6, hoci je medzi nimi zrejmf praktick! rozdiel,<br \/>\na v niektorfch jurisdikciSch je medzi nimi rozdiel aj pred z6konom&#039;<br \/>\nEutandziu a asistovan6 suicidium, ako vypllva z uvedenlch definicii,<br \/>\ntreba jasne odliiit od nezadatia alebo ukondenia nevhodnej, neftin-<br \/>\nnej fi,nadbytoinej&#039;l zbytocnej) alebo pacientom odmietanej liecby<br \/>\nalebo od poskytovania ndleiitej paliativnej starostlivosti, aj ked&#039;tieto<br \/>\npostupy (nepriamo) skracujti Zivot.<br \/>\nZiadosti o eutandziu a asistovane suicldium vznikajI ako d6sledok<br \/>\nbolesti alebo trdpenia, ktor6 pacient povaiuje za neznesitel&#039;ne. Chcel<br \/>\nby radiej umriet ako iit d&#039;alej za taklichto podmienok.&quot;Navyie mnohi<br \/>\npacienti povaiujti za svoje prdvo m6ct umriet ked&#039;sa tak rozhodn(,<br \/>\na dokonca aj prdvo na pomoc pri umierani. Lekdrov povaZujf takito<br \/>\npacienti za najvhodnejii n6stroj smrti, pretoie majil medicinske ve-<br \/>\ndomosti a pristup k vhodnlm liekom na zabezpeienie rlichlej a bez-<br \/>\nbolestnej smrti.<br \/>\nLek6ri sa pochopitelhe zd16hajrl vyhoviet poZiadavkam na eutandziu<br \/>\nalebo asistovan6 suicidium, pretoie tieto iiny s[ vo vddSine krajin ile-<br \/>\ngSlne a s[ zak6zan6 aj vo viiciine k6dexov lekarskej etiky. Tento z6kaz<br \/>\nbol sridastou Hippokratovej prisahy a ddrazne ho zopakovala Svetovd<br \/>\nasoci6cia lek6rov (WMA) v WMA Deklar6cii o eutan6zii (WMA Dec-<br \/>\nlaration on Euthanasia):<br \/>\nEutan6zia, ktor6 je iinom rimyseln6ho ukonienia iivota<br \/>\npacienta, hoci by sa vykonala na pacientovu iiadost&#039;alebo<br \/>\niiadost&#039; jeho najbliiSich pribuznfch, je neetickii. Lekiiro-<br \/>\nvi sa tfmto nezabrafiuje reipektovat&#039;v6lu pacienta, aby<br \/>\nv koneinej fiize choroby nechal prebehnrit&#039; svojim sp6so-<br \/>\nbom prirodzenf proces smrti.<br \/>\n0dmietanie eutan6zie a asistovaneho suicidia neznamend, ie lekari<br \/>\nnemdiu nii urobit pre pacienta so Zivot ohrozujticou chorobou, kto16<br \/>\nje v pokrocilom Stddiu svojho vlvoja a pre ktoru v tomto itadiu ui nie<br \/>\nstr vhodn6 kurativne postupy lietby. V poslednom obdobisa dosiahol<br \/>\nvelkf pokrok v liecebnfch postupoch paliativnej starostlivosti zame-<br \/>\n60<br \/>\nranlich na ul&#039;avu bolesti, zmiernenie utrpenia a na zlepienie kvality Zi-<br \/>\nvota. Paliativna starostlivost moie byt vhodnd pre pacientov kaideho<br \/>\nveku, potnric diet&#039;atom s rakovinou ai po seniorov blliiacich sa ku kon-<br \/>\ncu svojho Zivota. Jednfm z aspektov paliativnej starostlivosti, ktor! si<br \/>\nvyiaduje vdtiiu pozornost u vietkfch<br \/>\npacientov, je sprdvna lieiba bolesti.<br \/>\nKaidf lekdr, ktorf sa stard o umierajri-<br \/>\ncich pacientov, by mal mat adekvdtne<br \/>\nznalosti v tejto oblasti, ako aj moinost<br \/>\nkonzultovat so sk(senlim ipecialistom<br \/>\nv odbore paliativnej mediciny. Lekdri<br \/>\nnesmu opustit umieraj0ceho pacien-<br \/>\nta, ale majri pokraiovat v poskytovani<br \/>\nohl&#039;aduplnej starostlivosti, aj ked&#039; ui<br \/>\nnie je ianca na vylieienie.<br \/>\nPribliZuj[ca sa smrt nastoluje mnoho d&#039;al5ich etickfch problemov tak<br \/>\npre pacientov, ich splnomocnenfch z6stupcoy ako aj pre lekdrov.<br \/>\nMoZnost pred[Zenia iivota pomocou liekov resuscitain;ich z6sahov,<br \/>\nrSdiologicklch procedIr a intenzivnej starostlivosti vy2adujti rozhod-<br \/>\nnutia o tom, kedy iniciovat tieto terapie a kedy ich ukontitl ak nie s[<br \/>\niliinn6.<br \/>\nAko sme ui sk6r diskutovali v stivislosti s probl6mom komunikdcie<br \/>\na informovan6ho srihlasu, svojprdvni pacienti majI pr6vo odmietnut<br \/>\nak[kolVek liecbu, i ked&#039;tak6to odmietnutie by malo za ndsledok ich<br \/>\nsmrt. [udia sa m6iu vel&#039;mi liSit v postoji k vlastnej smrti; niektori by<br \/>\nurobili vietko moin6 na predlZenie svojho iivota, nezdvisle od toho,<br \/>\nkolko bolesti, ii utrpenia to zahfna, klm initak otakdvaj( smrt, Ze od-<br \/>\nmietajil dokonca ajtak6 jednoduch6 opatrenia, ktor6 by ich udrfuli pri<br \/>\nZivote, ako napriklad podanie antibiotik pri bakt6riovom zdpale pl&#039;ric.<br \/>\nPokial&#039;lekari vynaloiili vietko potrebn6 [silie, aby poskytli pacientovi<br \/>\nprisluin6 informdcie o jednotlivlich moZnostiach liecby a pravdepo-<br \/>\ndobnosti ich rispechu, musia ndsledne reipektovat rozhodnutia pa-<br \/>\ncienta o zaiati alebo o pokraiovanI akejkolVek lietby.<br \/>\nRozhodovanie na konci livola za nesp6sobillich pacientov prindia<br \/>\neite vdiSie etickd probl6my. Ak pacienti vyjadrili v predstihu jasne<br \/>\nsvoje ielania, napriklad v tzv. predchddzajilcich initrukciSch (angl.<br \/>\n61<br \/>\nliving will), rozhodovanie je o nieio jednoduchSie, hoci tieto initruk-<br \/>\ncie sil iasto velmi nejasne a musia sa vZdy interpretovat vzhl&#039;adom<br \/>\nna aktudlny stav pacienta. Ak pacienti nedali adekv6tne najavo svoje<br \/>\nlelania, prisluinli splnomocnenli zdstupca sa pri rozhodovani o d&#039;al-<br \/>\niej lieibe musiriadit infm krit6riom, menovite &#8211; najlepiim zdujmom<br \/>\npacienta.<br \/>\n&#039;: r{tttttttt3,ta.,a,,,a,,.i::i:ta:,:iiii::::tiu::a:::::::i:::<br \/>\nWiW&#039;:::&#039;^ . &#8211;<br \/>\n::<br \/>\ni:<br \/>\n:<br \/>\n:<br \/>\nJ<br \/>\n:&#039;<br \/>\n.::<br \/>\na.<br \/>\n&#039;,,<br \/>\n.::<br \/>\nr<br \/>\n.<br \/>\ni:<br \/>\n.,<br \/>\n,,<br \/>\n:a<br \/>\n:<br \/>\n:<br \/>\n:<br \/>\n,a<br \/>\n:<br \/>\n:<br \/>\nt,<br \/>\n62<br \/>\ntt r&#039;t[#t g fl !t ^{&amp; I }dr- I tr,t *<br \/>\nlr&amp;tttv&amp;tnN[*higri<br \/>\nr Fn, f, hr A f hAh A4tlAf f<br \/>\nt **t{ r{}{} fr.l, }di *! t li lui. } i<br \/>\nt&#039;A<br \/>\n-=- 6s :g,ii:la.:<br \/>\nlil6itiiiiii::.<br \/>\nfiedicina<br \/>\nje v sfcasnosti viac ako kedykolvek predtfm sk6r spoloien&#039; ,,]_$,,,,i,,:<br \/>\nskou ako striktne individudlnou tinnost&#039;ou. Existuje v urcitom kontex- ,,,9,,,,,,,,.,,<br \/>\ni. ufaan.1 a korporatlvnej (srikromnej) organiz6cie a financovania<br \/>\n&#039;;&amp;::ll,.<br \/>\nZitvisi od verejn6ho a korporativneho (srjkromn6ho) medicinskeho ii,;$:::::,;1tj<br \/>\nLOv trt vv &#8211; iit:S3:a::::,:: ,ji<br \/>\nv!skumuav!vojanovfchproduktov,._.,.qi<br \/>\nr,iorl<br \/>\n&quot;l,,&quot;a&quot;;,:&#039;Jq<br \/>\nznalostnil bdzu<br \/>\nE .t.,..&#039;,.:,<br \/>\naprostriedky,ktor6vyuiivavosvojejH]::g]:::]:::.<br \/>\ntinno,ti(diagnostiky,liekvaRo^dob-@.:g::]]]]i::<br \/>\nne).Navykondvaniemnohfchzoffiiixiiiiiiiii,i<br \/>\n,uo1i.hdiugnostickfchaleboliedeb-ffi:i::.]:.]]]:]i:i:=<br \/>\nni.r.po&#039;*pouvyladujeexistenciu@::iii::::::::i:=<br \/>\nkomplexn1ichzdravotnickych1ar]ade;g.i::l.i&#8230;::<br \/>\nni. Liedichoroby a postihnutia, ktor6<br \/>\n&#8211;<br \/>\n;:::::ii:::::it::<br \/>\nCO.IT ZVIASTNE NAVZTAHU LEKAR<br \/>\n&#8211; sPoloeNosi?<br \/>\nMedicina je povolanim (profesiou). Termin povolanie (profesia) ma<br \/>\ndva odli5n6, i ked&#039;rlzko stivisiace 4iznamy: 1. je to zamestnanie, kto-<br \/>\n16 charakterizuje venovanie sa zdraviu a dobru infch, vysok6 mor6l-<br \/>\nne z6sady, srlhrn ipecificklch znalostf a schopnosti a vysok!&#039;stupeti<br \/>\nauton6mie; 2. su to osoby, ktor6 vykonavajri toto povolanie. Lek6rske<br \/>\npovolanie (profesia) m62e teda znamenat bud&#039;praktick6 vykon6vanie<br \/>\nmediciny, bud&#039; lekdrov vo vieobecnosti.<br \/>\nLekdrsky profesionalizmus sa netfka len vztahu medzi lek6roni a pa-<br \/>\ncientom, ako sa rozoberalo v kapitole 2, a vztahov lekdra s kolegami<br \/>\na ostatn;im zdravotnfckym persondlom, iomu sa budeme venovat<br \/>\nv kapitole 4. Tlika sa aj vztahu lekdra a danej spoloinosti. Tento vztah<br \/>\nmoino charakterizovat ako ,,spolotenskli kontrakt&#039;i na zdklade kto-<br \/>\nr6ho spolotnost udeluje tejto profesii (povolaniu) urtit6 privi169id,<br \/>\nvrdtane exkluzivnej alebo primdrnej zodpovednosti za poskytovanie<br \/>\nurtitlich sluiieb a vysok6ho stupna samoreguldcie. Na druhej strane<br \/>\ntdto profesia srihlasis vyuiivanfm tlchto privil69iiprimarne pre dobro<br \/>\ninfch a len sekunddrne na svoj vlastnli osoh.<br \/>\n&#8211;<br \/>\n-:.a,a,t:,,a,..a.:a:.::a:<br \/>\nmajri soci6lne aj biologick6 priciny. -\/ ::i:::i:it&#039;:,i,:.1<br \/>\nmajrisoci6lneajbiologick6priciny.7llll:lt..i<br \/>\nHippokratovskd tradicia lekarskej etiky poskytuje len minimdlne :::::::::1!.&#039;.i<br \/>\nusmernenie z hl&#039;adiska vztahu lek6rov a spolodnosti. Na doplnenie t:::::::1;;;;;i,::;<br \/>\ntejto tradicie sa lekdrska etika v sucasnosti zaober6 aj probl6mami, ull:l:::ta::::\u20ac<br \/>\nktor6 presahuju jednotliv! vztah pacient &#8211; lek6r, a poskytuje krit6ri6 ti:i:::i:,,t:.::;.i;<br \/>\na postupy na rieienie tichto otazok.<br \/>\nAkpovieme,,spolotensk!&quot;(socidlny)charaktermediciny,okam2ite -&#039;:<br \/>\nvznikne ot6zka &#8211; A to je spoloinost? V naiej prirutke tento termin &#8230;,&#8230;&#8230;,&#8230;..,:<br \/>\nznamend urtit6 spolotenstvo alebo ndrod. Nie je viak zhodnf s pri- &#039;<br \/>\nsluinou vl6dou; vlSdy by mali, ale tasto to tak nerobia, reprezentovat&#039; :::i::1;::::::it].<br \/>\nz6ujmy spoloinosti. Ak to viak aj robia, konajri pre spolodnostl a nie :::,:,1:,::::,1::::,,:,::::1,,1<br \/>\nako spolocnost.<br \/>\nLekari majri rozliin6 vztahy so spoloinostou. Preto2e spoloinost a jej<br \/>\nfyzickd prostredie sri d6leiitlmifaktormi, ktore vpllvaju na zdravie pa-<br \/>\ncientov, lekarska profesia ako celok aj kaid! lekar majri doleiite ulohy ::ii::i:::i:l:t:<br \/>\nv oblasti verejneho zdravotnictva, zdravotneho vzdeldvania (a osve-<br \/>\nty), v ochrane iivotn6ho prostredia, v oblasti legislativy ovplyvriujilcej ii:.:::::r:1u,,:<br \/>\nzdravotnictvo alebo zdravie dan6ho spoloienstva aj ako svedkovia :i:::ii,:,,:,,r,::,<br \/>\nprisudnychprocesoch.AkouvadzaWMADeklardciaopr6vach<br \/>\npacienta (WMA Declaration on the Rights of the Patientlz ,,Zakal-<br \/>\nd1fm,ked,legislativa,cinnostvladyaleboinejadministrativyalebo<br \/>\nin5titucie odopiera pacientom (ich) prdva, lekdri majri vyu2it prime-<br \/>\nrane prostriedky na ich zabezpeienie alebo obnovenieJ&#039; Lekarom je<br \/>\na.<br \/>\n66<br \/>\nzverena aj hlavna uloha pri pridelbvani obmedzenfch zdravotnickych<br \/>\nzdrojov danej spolotnosti a niekedy maji povinnost zabr6nit uriityim<br \/>\npacientom v pristupe k tfm zdravotnickym sluibdm, na ktor6 nemajI<br \/>\nprdvo. Plnenie tlichto povinnosti m62e prindiat eticke konflikty, a tc<br \/>\nnajmd vtedy, ked&#039;sri zdujmy spolotnosti v konflikte so zdujmami jed-<br \/>\nnotlivfch pacientov.<br \/>\nDVOJITA LOJALITA<br \/>\nKed&#039;lekdri majf povinnosti a s[ zodpovednl zdroveri voti svojim<br \/>\npacientom, ako aj voti tretej strane, a ked&#039;s( tieto povinnosti a zod-<br \/>\npovednost navzdjom nezlutitelh6, hovorime, ie sa nach6dzajil v si-<br \/>\ntudcii<br \/>\n&quot;dvojitej<br \/>\nlojality&#039;i Medzi tretie strany, kto16 vyZadujri lekdrovu<br \/>\nlojalitu, patria vldda, zamestndvatelia<br \/>\n(napr. nemocnice a samospr6vne<br \/>\nzdravotnicke organizdcie), poistovne,<br \/>\nvojenske Irady, policia, vdzensk6 rira-<br \/>\ndy a rodinni prisluinici. Aj ked&#039;WMA<br \/>\nMedzindrodnyi k6dex lekiirskej<br \/>\netiky (WMA lnternational Code of<br \/>\nMedical Ethics) stanovuje: ,,Lekar je<br \/>\nzaviazany svojim pacientom [plnou<br \/>\nlojalitou&#039;i vieobecne sa uznSva, ie le-<br \/>\nkdri v mimoriadnych situ5ci6ch moZ-<br \/>\nno budri musiet povliiit zaujmy ostatnfch l&#039;udi nad zdujmy pacienta.<br \/>\nEtickim probl6mom je rozhodnttl kedy a ako ochranit pacienta voii<br \/>\ntlakom tretlch strdn.<br \/>\nSitudcie dvojitej lojality zahfnaju Siroke spektrum &#8211; od takyich, kde by<br \/>\nmali mat prednost z6ujmy spolodnosti, ai po take, v ktoryich sri pr6va<br \/>\npacienta evidentne prvorad6. Medzi nimi je Sirokd prechodnd z6na,<br \/>\nv ktorej si urcenie sprdvneho postupu vyiaduje d6sledne rozliiova-<br \/>\nnie.<br \/>\nNa jednom konci uveden6ho spektra sil poiiadavky na povinne hld-<br \/>\nsenia pacientov, ktoritrpia uriitlmi chorobami, l&#039;udi povaiovanlch za<br \/>\nnesposobilli&#039;ch ioferovat a l&#039;udi podozrivlch zo zneuiivania deti. Leka-<br \/>\nri majil splnit tieto po2iadavky bez zavdhania, aj ked&#039;by z6roveri mali<br \/>\nsvojich pacientov informovat o tom, ie podavaju taketo hl6senie.<br \/>\n67<br \/>\nNa druhom konci uveden6ho spektra s[ poiiadavky alebo nariade-<br \/>\nnia policajnlch alebo vojensklich o196nov, aby sa lek5ri zriiastnili na<br \/>\npostupoch,. ktore poruiujti zakladne.Ludsk6 prdva, aklm je napriklad<br \/>\nmuienie. V Rezohicii o povinnosti<br \/>\nlekiirov ozndmit PriPadY muienia<br \/>\nalebo krut6ho alebo nel&#039;udskdho<br \/>\nalebo Poniiujfceho zaobch6dza-<br \/>\nnia, o ktorfch sa dozvedia z roku<br \/>\n2003 (WMA Resolution on the Res-<br \/>\nponsibility of PhYsicians in the<br \/>\nDenunciation of Acts of Torture or<br \/>\nCruel or lnhuman or Degrading<br \/>\nTreatment of which TheY are Awa-<br \/>\nre, 2003) Svetovd asociScia lekdrov<br \/>\n(WMA) poskytuje Specificke usmer-<br \/>\nnenie pre lekdrov, ktorl sa nachadzajI<br \/>\nv takejto situ6cii. Predovietkfm, lekdri<br \/>\nby si mali uchranit svoju profesion6lnu nezdvislost pri urtovanitoho,<br \/>\ndo je najlepiim zdujmom pacienta, a dodrZiavat v maximdlnej moZnej<br \/>\nmiere obvykle etick6 poiiadavky o informovanom suhlase a lekdrskej<br \/>\nmltanlivosti. Ak6kolVek poruienie tlichto po2iadaviek musi byt zd6-<br \/>\nvodnene a mus[ sa ozndmit pacientovi. Lekdri musia ozndmit prislui-<br \/>\nnlim orgdnom ka2d6 neoprdvnen6 zasahovanie do ich starostlivosti<br \/>\no pacientov, najmii pokial&#039;sa pritom pacientom odopierajil ich zaklad-<br \/>\nn6 ludsk6 prava. Ak tieto orgdny nekonajil, moZno sa poktisit ziskat<br \/>\npomoc od ndrodnej lekdrskej spolodnosti, od Svetovej asocidcie lek6-<br \/>\nrov (WMA) a od organizdciivenujucich sa ochrane ludsklch prdv.<br \/>\nBli2Sie k stredu uveden6ho spektra s[ poZiadavky niektorlch samo-<br \/>\nspr6vnych zdravotnickych programov ktor6 obmedzujrl klinickf au-<br \/>\ntonomiu lek6rov pri uriovanitoho, ako by mali byt lieieniich pacientl.<br \/>\nAj ked&#039;tak6to postupy nie s[ nevyhnutne proti najlep5iemu zdujmu<br \/>\npacienta, ale mohli by byt, a lekdri si musia d6kladne zvdiit, ii sa majil<br \/>\nz[iastriovat na taklichto programoch. Ak nemajri inf moinosl na-<br \/>\npriklad ak v danej oblasti neexistujd alternativne programy zdravot-<br \/>\nnej starostlivosti, mali by r6zne obhajovat zaujmy svojich pacientov<br \/>\na prostrednictvom svojich lekdrskych spoloinosti aj potreby vietkich<br \/>\npacientov ktori sri posti hnuti takf mito reitriktfvnymi opatreniami.<br \/>\nt,-<br \/>\n68<br \/>\n5pecidlny typ probl6mu dvojitej lojality, s ktorym sa lekari stretavajil<br \/>\nje potenciSlny alebo aktu6lny konflikt zdujmov medzi komerdnlTm<br \/>\norganizdciami na jednej strane a pacientmi a\/alebo spolotnostou n;<br \/>\ndruhej strane. Farmaceutick6 firmy, vfrobcovia lekdrskych zariaden<br \/>\na in6 komerin6 spolotnosti iasto pondkajil lekdrom dary a ine vyiho<br \/>\ndy, kto16 sa pohybujil od poskytnutia bezplatnll&#039;ch vzoriek, cez Ihradr<br \/>\ncestovn6ho a ubytovania na vzdelavacich aktivitach, ai po prehnant<br \/>\nodmeriovanie za v;iskumne aktivity (pozri kapitolu 5). Castlim moti<br \/>\nvom v pozadi Stedrosti takfchto spoloinostije presveddit lekdra, abr<br \/>\npredpisoval alebo pouZival produkty danej firmy, ktor6 by viak nemu<br \/>\nseli byt prdve najlepiie pre jeho pacientov a\/alebo by mohli zbytocne<br \/>\nzviiiit naklady spoloinosti na zdra<br \/>\nvotnictvo. WMA Vyhliisenie o vzt&#039;a<br \/>\nhu medzi lekiirmi a komerin;irn<br \/>\nspoloinosthmi z roku 2004 (WMl<br \/>\n2004 Statement Concerning the Re<br \/>\nlationship between Physicians anc<br \/>\nCommercial Enterprises) poskytujr<br \/>\nsmernice pre lekdrov v takfchto situa<br \/>\nci6ch a mnoh6 ndrodn6 lekdrske spo<br \/>\nlocnosti majri svoje vlastn6 smernicr<br \/>\npre tieto pripady, Primdrnym etickfn<br \/>\nprincipom, ktorli je zakladom tlchto smernic, je, ie lekdri majI vyrieiit<br \/>\nkaidf konflikt medzi vlastnfmi z6ujmami a zdujmami svojich pacien-<br \/>\ntov vidy v prospech pacientov.<br \/>\nPRIDEIOVANIE PROSTRIEDKOV<br \/>\nV kaidej krajine na svete, vrdtane tich najbohatiich, existuje u2 teraz<br \/>\nvel&#039;kd a stdle sa zvdtiujfca medzera medzi potrebami a poiiadavka-<br \/>\nmi na zdravotnicke sluiby a dostupnostou zdrojov na poskytovanie<br \/>\ntlchto sluiieb. Existencia tejto medzery vyiaduje, aby sa jestvujilce<br \/>\nzdroje rozdelbvali urcitfm sposobom. Rozdelbvanie v zdravotnictve,<br \/>\nalebo,,pridelbvanie zdrojov&#039;i ako sa to beinejiie nazyva, sa uskutoc-<br \/>\nnuje na troch Urovniach:<br \/>\n. Na najvyiiej (,,makro&quot;) [rovni; vlady rozhodujri o tom, kol&#039;ko z cel-<br \/>\nkov6ho (itdtneho) rozpoitu sa ma pridelit zdravotnictvu; ktore<br \/>\n69<br \/>\nvlikony zdravotnictva sa budti poskytovat bezplatne a za ktor6<br \/>\nsa bude vyiadovat platba, bud&#039;priamo od pacientov alebo od ich<br \/>\nzdravotn;ich poistovni; kolko sa v r6mci rozpoctu na zdravotnic-<br \/>\ntvo prideli na platy lekdrom, sestr6m a ostatn6mu zdravotnicke-<br \/>\nmu persondlu, na kapitdl a prevddzkov6 ndklady pre nemocnice<br \/>\na ostatn6 zariadenia, na vyskum, na vzdel6vanie zdravotnickych<br \/>\npracovnikov, na lietenie uriitlch ipecifickfch chor6b, ako napr.<br \/>\ntuberkulozy alebo AlDS atdi<br \/>\n. Na in5titucionalnej (,,mezo&quot;) [rovni; kto16 zahf ira nemocnice, klini-<br \/>\nky, zdravotnicke agent[ry atd:, vedenie t!&#039;chto zariadeni rozhodu-<br \/>\nje o tom, ako rozdelit zdroje, kto16 majI k dispozfcii: ktore sluiby<br \/>\nsa majil poskytovat; kolko majil minilt na platy zamestnancov, na<br \/>\nzariadenie, bezpeinos{ na in6 prevddzkov6 ndklady, renovdcie,<br \/>\nrozvoj atdl<br \/>\n. Na Irovni jednotliv6ho pacienta poskytovatelia zdravotnej sta-<br \/>\nrostlivosti, najmii Iekdri, rozhodujti o tom, ktore vyietrenia sa<br \/>\nbudI ordinovat, di je potrebn6 pacienta odoslat na konzultdciu<br \/>\nk in6mu lek6rovi, ii md byt pacient hospitalizovanli, ti sa vyiaduje<br \/>\npodanie origindlneho lieku namiesto generika atdl Odhaduje sa,<br \/>\n2e lekdri sri zodpovedni za iniciovanie 80 0\/o<br \/>\nzdravotnickych vyidav-<br \/>\nkov. Napriek reguldci6m v poskytovani zdravotnej starostlivosti<br \/>\n(angl. managed care) majf lekari stale znainil slobodu rozhodo-<br \/>\nvania o tom, ku ktoryim zdrojom budf mat ich pacienti prfstup.<br \/>\nVolby, ktor6 sa robia na ka2dej z uvedenych urovni pridelbvania<br \/>\nzdravotnickych zdrojov, majf vliznamnI etickil zloZku, pretoie sil<br \/>\nzaloien6 na urcitfch hodnotdch a majil v;iznamn6 ddsledky pre zdra-<br \/>\nvie a prosperitu (angl. well-being) pacientov a spolocenstiev. Hoci<br \/>\nkonkretni lekdri sil ovplyvneni rozhodnutiami, ktore sa vykonajri na<br \/>\nkaidej z uvedenlich Irovni, najviac su zaanga2ovanl v rozhodovani<br \/>\no pridelbvanizdravotnickych zdrojov na mikroUrovni. Preto sa na tfto<br \/>\n0rovei pridelbvania zdrojov sustredime aj d&#039;alej.<br \/>\nOd lekarov sa tradiine ocakdvalo, aby konali vZdy vfhradne v zdujme<br \/>\nsvojich pacientov, bez ohl&#039;adu na potreby infch. lch primdrne eticke<br \/>\nhodnoty, ako sI sricit, kvalifikdcia a samostatnost, boli orientovane<br \/>\nna sluibu potrebdm ich vlastnyich pacientov. Tento individualistick!<br \/>\npristup v lek6rskej etike preiil prechod od lek6rskeho paternalizmu<br \/>\n70<br \/>\nk auton6mii pacienta, kde sa prianie daneho pacienta stalo hlavnfm<br \/>\nkrit6riom rozhodovania o tom, ak6 zdroje by mal dostat. Predneddv-<br \/>\nnom sa viak pri rozhodovani lekdra<br \/>\nstalo d6leiitfm faktorom ine krit6rium<br \/>\n&#8211; spravodlivosi. Obsahuje socidlnejii<br \/>\npristup k rozdelbvaniu zdrojov, ktoryi<br \/>\nprihliada aj na potreby ostatnich pa-<br \/>\ncientov. V sdade s tfmto pristupom<br \/>\ns[ lek6ri zodpovedni nielen za svojich<br \/>\nvlastnlch pacientov, ale do uriitej<br \/>\nmiery aj za ostatnfch.<br \/>\nToto nove chapanie illohy lekdra<br \/>\npri pridelbvani zdravotnickych zdrojov je vyjadren6 v etickich k6de-<br \/>\nxoch mnohyich ndrodnlich lekarskych spoloinosti, ako ajvo WMA De-<br \/>\nklar5cii o pr6vach pacienta (The WMA Declaration on the Rights<br \/>\nof the Patient), kde sa uv6dza:,,V okolnostiach, ked&#039; sa musi urobit<br \/>\nvliber medzi potencidlnymi pacientmi na uriitri lietbu, ktord je nedo-<br \/>\nstatkovS, vietci tlto pacienti majil prdvo na spravodlivyi proces v!&#039;beru<br \/>\nna danri lieibu. Taklto 4iber sa muslzakladat na medicinskych krite-<br \/>\nriSch a musi sa vykona{ bez (nespravodlivej) diskrimindcie.&quot;<br \/>\nJednyim zo spdsobov, ktorlm lekdri m6iu uplatnit svoju zodpoved-<br \/>\nnost&#039; za pridelbvanie zdravotnickych zdrojov, je vyhlbat sa plytvajil-<br \/>\ncim a neefektivnym postupom, aj ked&#039;si ich pacienti vyiadujri. Nad-<br \/>\nmern6 pouiivanie antibiotik je len<br \/>\njednfm z prikladov postupu, ktorli<br \/>\nje nielen plytvanim, ale je aj ikod-<br \/>\nlivf. Mnohe in6 obvykl6 lieiebn6<br \/>\npostupy sa v randomizovanfch<br \/>\nklinickyich skriikach ukdzali ako ne-<br \/>\nriiinn6 pri ochoreniach, na ktore sa<br \/>\nbeZne pouZivajf. Pre mnohe ocho-<br \/>\nrenia s[ k dispozicii oficiSlne odbor-<br \/>\nn6 odpor[tania pre klinickil prax<br \/>\n(angl. clinical practice guidelines);<br \/>\nktor6 pomShajri rozliSovai medzi<br \/>\n[iinnfmi a neJiinnfmi liedebnlimi<br \/>\npostupmi. Lekdri by mali dobre po-<br \/>\n71<br \/>\nznattieto odborn6 odporrldania, a to nielen kvoli Setreniu zdrojov, ale<br \/>\naj preto, aby poskytovalisvojim pacientom optimdlnu lieibu.<br \/>\nlnf typ rozhodnutia o pridelbvani (nedostatkovfch) zdrojoq ktor6<br \/>\nmusia mnohi lekdri vykondva( je volba medzi dvoma lebo viacerlTmi<br \/>\npacientmi, ktori potrebujti uriit6 nedostatkov6 zdroje, akfmi su napr.<br \/>\nmimoriadna starostlivos{ persondlu urgentnej starostlivosti, jedind<br \/>\nvolhd postel&#039;na jednotke intenzivnej starostlivosti, orgdny na trans-<br \/>\nplantiiciu, vel&#039;mi ndroin6 r6diologick6 vyietrenia, alebo aj niektor6<br \/>\nvelmi drah6 lieky. Lekdri, ktorirozhodujI o tichto zdrojoch, musia ur-<br \/>\niil ktori pacienti ich dostanI a ktori nie. Pritom si velmi dobre uvedo-<br \/>\nmuj(, ie pacienti, ktorf tieto zdroje nedostan[, bud( v ddsledku toho<br \/>\ntrpiet ba m6iu dokonca ajzomriet.<br \/>\nNiektori lekdri sa stretdvaj0 navyie s inlm typom etick6ho konfliktu<br \/>\npri pridelbvani nedostatkovyich zdrojov: zftastfiujf sa na vypracovanI<br \/>\nvieobecnfch smernic, ktor6 majil v koneinom d6sledku vplyv aj na<br \/>\nich vlastnfch pacientov. Tento konflikt sa vyskytuje v nemocniciach<br \/>\na inyich zariadeniach, kde maji lek6ri riadiace pozicie, alebo sr.r ilen-<br \/>\nmi komisii, kde sa tak6to smernice odporfiajri alebo urdujri. Aj ked&#039;<br \/>\nsa mnohi lekdri v tejto situdcii pok(5aj( odpftat od priliin6ho zauja-<br \/>\ntia svojimi vlastnyimi pacientmi, ini by mohli vyuiit takfito poziciu na<br \/>\npresadzovanie zdujmov svojich pacientov pred infmi, ktorfch skutot-<br \/>\nn6 zdravotn6 potreby by viak mohli byt naliehavejiie.<br \/>\nPri rieieni problemov v oblasti pridelbvania nedostatko4ich zdrojov<br \/>\nmusia lekdri hl&#039;ada{ nielen rovnovdhu medzi uplatnenim principov su-<br \/>\ncitu a spravodlivosti, ale zdroveri sa musia rozhodnut&#039; aj o tom, ktor!<br \/>\npristup k definovaniu spravodlivosti je najvhodnejii. Jestvuje niekol-<br \/>\nko takyichto pristupov, medzi ktore patria:<br \/>\nIIBERTARIANSKY (angl. libertarian) &#8211; zdroje by sa mali pridelbvat<br \/>\npodl&#039;a principov slobodneho trhu (individudlny vliber podmiene-<br \/>\nny schopnostou a ochotou zaplatit, s obmedzenou dobroiinnou<br \/>\nopaterou pre tich, ktorl s[ bez prostriedkov);<br \/>\nUTILITARISTICKY (angl. utilitarian)- prostriedky by sa mali pride-<br \/>\nlbvat v stilade s princlpom maxim6lneho fZitku pre vietkfch;<br \/>\nROVNOSTARSKY (angl. egalitarian) &#8211; prostriedky by sa mali pri-<br \/>\ndelbvat striktne podl&#039;a potrieb;<br \/>\n72<br \/>\n. RESTITU(NY (angl. restorative) &#8211; prostriedky by sa mali pridelb<br \/>\nvat tak, aby sa uprednostnili tL ktori boli v minulosti znevfhodne-<br \/>\nni.<br \/>\nAko sme uviedli vy55ie, lekari sa pozvolha posilvali od tradidn6ho in<br \/>\ndivid ualizmu lekdrskej etiky, ktori by upred nostrioval libertaridnskl<br \/>\npristup, k socidlnejiiemu chdpaniu svojej illohy. Aj ked&#039;sa viak dne,<br \/>\nlibertariSnsky pristup vo vieobecnosti odmieta, medicinski etici sr<br \/>\nzatial&#039; nezhodli v tom, ktory z d&#039;aliich troch uvedenfch pristupov je<br \/>\nnajlepii. Kaidy z nich ma zrejme podstatne odliSn6 vlsledky, ked&#039;s;,<br \/>\naplikuje na uvedene problemy, iiZe pri rozhodovanio tom, ktore testy<br \/>\nsa majI ordinovat, dije potrebnd konzultdcia u ineho lekara, ii by mal<br \/>\nbyt pacient hospitalizovanli ii sa poiaduje originalny liek alebo gene-<br \/>\nrickf liek, ktoryi pacient dostane orgdn na transplant6ciu atdl Utilitaris-<br \/>\nticki pristup je pre lekdrov na prakticke pouiitie pravdepodobne naj-<br \/>\nproblematickejSf, pretoie vyZaduje vel&#039;a konkr6tnych ridajov o prav,<br \/>\ndepodobnfch vfsledkoch rdznych opatreni, a to nielen u pacientor,<br \/>\ndan6ho lekdra, ale aj u vietkyich ostatnich. Vlber medzi zvyin!&#039;mi<br \/>\ndvoma pristupmi (alebo troma, ak berieme do (vahy aj libertari6nsky)<br \/>\nbude zSleiat na osobnej mordlke lekara, ako aj na socidlno-politickom<br \/>\nprostredl, v ktorom pracuje. Niektore<br \/>\nkrajiny, napriklad USA, uprednostriuji<br \/>\nlibertariSnsky pristup; in6, napriklad<br \/>\n5v6dsko, s( zn6me svojim rovnost6r-<br \/>\nstvom; kyim d&#039;aliie, napriklad Juina<br \/>\nAfrika, sa pok[5aj( o reititucnyi pri-<br \/>\nstup. Pri plSnovani v zdravotnictve sa<br \/>\niasto uplatnuje utilitaristicki pristup.<br \/>\nNapriek uvedenlim rozdielonl y zdra-<br \/>\nvotnlckych syst6moch rdznych krajin<br \/>\ncasto koexistujrj vedl&#039;a seba dva alebo<br \/>\niviac vfkladov principu spravodlivosti. V tfchto krajin6ch by si lekari<br \/>\nmohli vybrat tak6 podmienky na vfkon svojho povolania (napr. prdca<br \/>\nvo verejnom sektore alebo privdtna prax), ktore koreipondujri s ich<br \/>\nvlastnyim pristupom.<br \/>\nOkrem uvedenlich uloh, ktorf m62u mat lekari pri pridelbvani exis-<br \/>\ntujricich zdravotnickych zdrojo4 majf tiei povinnost presadzova{<br \/>\nzvdiSovanie objemu tlchto zdrojov, pokial&#039;nepostatuju na uspoko-<br \/>\niovanie zdravotnich potrieb pacien-<br \/>\niov. Taketo nieto vyiaduje, aby lekari<br \/>\noracovali spolocne, v rdmci svojich<br \/>\norofesijn;ich organizacii, na presved-<br \/>\nlovani osob, ktore majI rozhodovaciu<br \/>\norevomoc v rdmci vlddY a na in;ich<br \/>\nilrovniach, o existencii tichto potrieb<br \/>\na o tom, ako ich io najlePiie naPlnit,<br \/>\na to nielen v rdmci vlastnej krajiny, ale<br \/>\najglobdlne.<br \/>\nVEREJNE ZDRAVIE<br \/>\nA VEREJNE ZDRAVOTNiCTVO<br \/>\nMedicina 20. storoiia sa Zial&#039;rozdelila medzi,,verejn&#039;e zdravotnictvo&quot; ii:::::i;i::i:<br \/>\naostatnUzdravotnUstarostlivost(tj.,s0kromn6,,alebo,,individudlne,,<br \/>\nzdravotn[ctvoazdravie).Jetopolutovaniahodn6ajpreto,2everej-<br \/>\nnost&#039; tvoria jednotlivci a opatrenia navrhovan6 na ochranu a upev- . . .f<br \/>\nnenie zdravia verejnosti prindiaju s[iasne zdravotn;l&#039; prinos aj pre<br \/>\njednotliv6 osoby.<br \/>\nNejasnosti vznikaju aj vtedy, ked&#039;sa pojem &quot;verejn6 zdravotnictvo&quot;<br \/>\nchdpe ako ,,verejne financovan6 zdravotnictvo&quot; (tj. zdravotnd sta- llr:l::::<br \/>\nrostlivost financovan6 prostrednictvom dafiov6ho syst6mu itStu<br \/>\nalebo prostrednictvom povinn6ho vieobecn6ho systemu zdravot-<br \/>\nn6ho poistenia) a ako opak,,sukromne financovaneho zdravotnictva&quot; &#039;,<br \/>\n(tj.zdravotn5starostlivost,ktorusidan6osobauhr6dzasamaalebo<br \/>\nprostrednlctvom syst6mu sukromn6ho zdravotn6ho poistenia a ktora I<br \/>\nzvytajne nie je vieobecne dostupn6).<br \/>\nVlraz verejn6 zdravielzdravotnictvo (angl. public health), ako ho cha-<br \/>\npeme na tomto mieste, sa vztahuje na zdravie verejnosti, ako aj na ::;::;:ii;:;i;1 i<br \/>\nlekarsku ipecializdcirL, ktord sa zaoberd zdravim skdr z hl&#039;adiska po-<br \/>\npuldcie ne2 z pohl&#039;adu jednotlivca. KaZda krajina velmi potrebuje od-<br \/>\nbornikov na verejn6 zdravotnictvo, ktori by konzultovali a uplatrlovali<br \/>\nverejn6 opatrenia zamerane na podporu zdravia a ktori by sa venovali ::i;l::i::il:,<br \/>\nprdci na ochranu verejnosti pred ndkazlivlimichorobamia inymi zdra-<br \/>\nvotnimi rizikami. Prax verejn6ho zdravotnictva (niekedy nazlvan6ho i.l::..::::i;a:<br \/>\n,,medicina verejneho zdravia&quot; alebo ,,komunitnd medicina&quot;) vyuiiva ,1..i:l.,..l:<br \/>\n9, rdu. .<br \/>\nb3i(&amp;*tt&#039;<br \/>\nry|.,,<br \/>\n74<br \/>\n.t,tt::att:,:,:t::::l<br \/>\n7s&amp;<br \/>\ndv situacii dvojitej lojality, ako sme sa o nich zmienili vy5iie. Postupy<br \/>\n&#039;l\u20ac.ll&#8230;&#039;<br \/>\nnii ri.s.ni taklichto a im podobn;ich situdcii sa preberali v srlvislosti l*::::]]:::l:<br \/>\nI nroblemom ,,lekarskej mlianlivosti&quot; v kapitole 2 tejto priruiky. Vo ..$.:.:,&#039;:::.<br \/>\nvieobecnosti sa lekari majil usilovat ndjst sposob, ako minimalizovat .$1;;1;ll<br \/>\nuimu, ttotu by mohli utrpiet jednotlivi pacientiako dosledok plnenia g<br \/>\nooziadaviek verejneho zdravotnictva. Napriklad v pripade povinnfch *<br \/>\nillesenisa pri napinani prisluinlch zdkonnlch po2iadaviek musIv ma- ..g.ll,i.:ll<br \/>\nximdlnej moZnej miere chrdnit aj sdkromie pacienta.<br \/>\nE<br \/>\nlnyi druh konfliktu medzi zdujmami konkretneho pacienta a zdujmami lit&#039;lii,.<br \/>\nspoloinostou vznik6, ked&#039;sa od lekarov 2iada, aby pomahali pacientom ,,:&#8230;rrrr.<br \/>\npri dosiahnutivlhod, na ktor6 viak tito pacienti v skutodnosti nemajI iila.la::.l,l,;<br \/>\nn6rok. lde napriklad o neoprdvnen6 vliplaty poistn6ho alebo o potvr-<br \/>\ndenie prdceneschopnosti. Lekarom sa zverilo oprdvnenie na vyddvanie ::]lil:ll:]]:.<br \/>\npotvrdenio tom, Ze pacienti majil prisluin6 ochorenia, ktore ich oprdv-<br \/>\nriuj(napoberanieuvedeni1&#039;chv!hod.Hociniektorilekarimajuprob-<br \/>\nl6msodmietnutimpo2iadaviekpacientovnavydaniepotvrdeni,ktore<br \/>\nnezodpovedajf ich situdcii, radiej by mali pomShat svojim pacientom l<br \/>\nhl&#039;adat in6 moZnosti podpory, ktor6 by nezahfriali neeticke sprdvanie&#039; . .l<br \/>\nako vedeckli zdklad epidemiol6gi r,<br \/>\nktord skuma determinanty zdrav g<br \/>\na choroby v populacii. Niektori leki.i<br \/>\nabsolvuju nadstavbov6 vzdel6van:<br \/>\nv uriitom lekdrskom odbore a st &#8211;<br \/>\nnu sa medicinskymi epidemiol6gn .<br \/>\nVietci lekari musia poznat socidlr, :<br \/>\na environmentdlne determinanty, ktc .<br \/>\nre vplyvaju na zdravotnf stav pacier<br \/>\nsenie o podpore zdravia wrf!.ll:&quot;&quot;L&quot;<br \/>\n&quot;lil&quot;lilTH&#039;Hll:;,<br \/>\n,,Lekdri a ich profesrjne asocidcie majil etick[ povinnost a profesijn]<br \/>\nziwazok konat v2dy v najlepiom zdujme pacientov a integrovat trit<br \/>\nzodpovednost so iiriim zdujmom o ilcast na podpore a zabezpeter<br \/>\nzdravia verejnostil&#039;<br \/>\nOpatrenia verejn6ho zdravotnlctva, akfmi s[ vakcinacn6 kampan,<br \/>\na urgentn6 opatrenia pri prepuknuti epidemii ndkazlivlch chordb, sl<br \/>\nddleZitlmi faktormi posobiacimi na zdravie jednotlivca, socialne fak<br \/>\ntory, ako sri bfvanie, vfiiva a zamestnanie, sri v5ak prinajmeniom rov<br \/>\nnako d6le2it6, ak nie eite ddleiitejiie. Lekdri sI len zriedkavo schopr:<br \/>\novplyvnit socidlne pritiny choroby svojich pacientov. Majd takfchtc<br \/>\npacientov odoslat do starostlivosti sluiieb socialnej pomoci, pokial,st<br \/>\ndostupne. Lekari viak moiu aj sami prispiet, hoci nepriamo, k dosiah<br \/>\nnutiu dlhodobfch rieieni tlichto problemov a to svojou fiastou ni<br \/>\naktivitach verejn6ho zd ravotn ictva, na zd ravotn ickych vzdeldvacfcl<br \/>\naktivitach, na monitorovani a hldseni environment6lnych rizik, iden<br \/>\ntifikovanim a zverejnovanim nepriaznivyich zdravotn;ich ddsledkor<br \/>\nsocidlnych probl6moq aklmi sri napr. zneuiivanie a ndsilie, a zasadzo<br \/>\nvanim sa o zlepiovanie sluiieb verejn6ho zdravotnictva.<br \/>\nN iekedy via k za uj my verejneho zd ravia m6iu byt v rozpore so zilujma<br \/>\nmi jednotlivfch pacientov napriklad, ked,vakcindcia spojend s rizikon<br \/>\nneiiaducej reakcie zabrdni, aby jednotlivec preniesol danu chorobu<br \/>\nna infch, neochrdni ho viak pred ndkazou, alebo ked,sa vyZaduje po.<br \/>\nvinne hldsenie pri urcitfch ndkazlivlch chorobdch, v pripadoch zne_<br \/>\nuiivania deti alebo stariich os6b, alebo hldsenie pri chorob6ch, ktore<br \/>\nmoiu urcit6 aktivity, napriklad riadenie auta alebo lietadla, urobit<br \/>\nnebezpedn;imi pre daneho jednotlivca alebo pre infch.Toto su prikla_<br \/>\nGLOBALNE ZDRAVIE<br \/>\nPovinnosti lekdrov vodi spoloinosti, v ktorej iijti, sa roziirilo pocas .<br \/>\nposlednlich rokov aj o ich zodpovednost za globdlne zdravie. Tento rl1i:;aatr;;l<br \/>\ntermin sa definuje ako zdravotn6 probl6my, otazky a obavy, ktore pre-<br \/>\nsahuj6 nSrodn6 (5tdtne) hranice, ktor6 moZno ovplyvni{ okolnostami li,liiii:<br \/>\nalebo skfsenostami v infch krajinach a ktor6 sa najlep5ie rieiia spo- :ar11.1;<br \/>\nlodnfm rlsilim a spolocn!&#039;mi opatreniami. Glob6lne zdravie je dast&#039;ou i:1:;;::::a:<br \/>\nomnoho vdtiieho pohybu globaliz6cie, ktorf zahiria v;imenu infor-<br \/>\nmacii, obchod, politiku, cestovanie a mnoho inlich ludsklich aktivit.<br \/>\nZdkladom globaliz6cie je poznanie, Ze jednotlivci a ludsk6 spoloinosti ::1;:1:;1::l<br \/>\nst6le viac spolu srivisia. Jasne to vidiet pri pohl&#039;ade na ludske zdravie<br \/>\n(prudke roziirenie chordb, ako s[ chripka a SARS). Taketo epidemie<br \/>\nvyiadujf na ich ucinn6 zvlddnutie konkr6tnu medzin6rodnI spolu-<br \/>\n&#039;;;iii.::ll..<br \/>\nprdcu. Neschopnost rozpoznat a Iieiit vysokon6kazliv6 choroby zo .laa;1lli;,i:ll<br \/>\nstrany lek6rov v jednej krajine moZe mat devastujuce ricinky v inlich iiil;::::i..ia<br \/>\nkrajindch. Preto eticke povinnosti lek6rov presahuju ramec starostli-<br \/>\nvosti o jednotlivlich pacientov, ba dokonca i komunit a n6rodov.<br \/>\nRozvoj globalneho pohl&#039;adu na zdravie<br \/>\nmal za ndsledok aj narastajfce uvedo-<br \/>\nmenie si vyraznych rozdielov v oblasti<br \/>\nzdravia vo svete. Navzdory rozsiahlym<br \/>\nkampaniam v boji proti predtasnej<br \/>\nImrtnosti a invalidizujricej chorob-<br \/>\nnosti v najchudobnejiich krajinach,<br \/>\nkto16 priniesli urtit6 tispechy, akc<br \/>\nnapr. elimindcia kiahni a (dffajme, ie<br \/>\naj) detskej obrny, rozdiely v oblastl<br \/>\nzdravia obyvatelstva medzi krajinarni<br \/>\ns nizkym a s vysokfm prijmom sa na-<br \/>\nd&#039;alej zviiciujtl. Ciastoine je to ndsledok pand6mie HIV\/AIDS, ktora<br \/>\nmala najhorii dopad prdve na chudobn6 krajiny, ale je to aj dosledok<br \/>\nneschopnosti krajin s nizkym prijmom taiitz ndrastu bohatstva, ktorf<br \/>\nsvet ako celok zaiiva poias poslednfch desatroii. Hoci pritiny chu-<br \/>\ndoby sr1 do znainej miery politick6ho a ekonomick6ho charakteru,<br \/>\na preto sri vzdialen6 od vplyvu lekdrov a lekSrskych spoloinosti, lekdri<br \/>\nsa musia zaoberat zl;im zdravotnlim stavom, ktorf je d6sledkom chu-<br \/>\ndoby. V krajindch s nizkym prijmom maj[ lekari len mdlo zdrojov, kto-<br \/>\n16 m62u poskytnrl{ pacientom, a stdle sa stretdvajri s probl6mom, ako<br \/>\npridelbvat tieto zdroje io najspravodlivejiie. Dokonca aj v krajindch<br \/>\nso strednfm a vysoklim prijmom sa lekdri stretdvajU s pacientmi, ktori<br \/>\nsri priamo ovplyvneni globalizdciou, napriklad uteienci, ktori niekedy<br \/>\nnemajf pristup k zdravotnej starostlivosti, ktor5 sa beine poskytuje<br \/>\nobianom tfchto krajin.<br \/>\nDaliim znakom globaliz6cie je medzindrodnd mobilita zdravotnickych<br \/>\npracovnlkov, vrdtane lekdrov. Odliv lekdrov z rozvojovlich krajin.do<br \/>\npriemyselne vyspelfch krajin bolvlihodnli pre lek6rov aj pre prijimajti-<br \/>\nce krajiny, ale nie pre,,exportujrice&quot; krajiny. Svetovd asocidcia lek6rov<br \/>\n(WMA) vo svojich Etickfch smerniciach pre medzinSrodnf n6bor<br \/>\nlek6rov (WMA Ethical Guidelines for the lnternational Recru-<br \/>\nitment of Physicians) uvddza, 2e by sa lekdrom nemalo branit opustit<br \/>\nich domovskf alebo d&#039;al5iu krajinu za ftelom hl&#039;adania moinosti vy-<br \/>\nkondvat svoje povolanie v inej krajine. WMA v5ak poiaduje, aby kaida<br \/>\nkrajina urobila maximum pre vy5kolenie adekvdtneho pottu lekdrov,<br \/>\naby pritom prihliadala na svoje poiiadavky a zdroje a nespoliehala sa<br \/>\nna imigrdciu z inlch krajin na uspokojenie svojej potreby lekdrov.<br \/>\n77<br \/>\nLek6ri v industrializovan;ich krajindch maju dlhtl tradiciu v poskyto-<br \/>\nvani svojich skusenosti a schopnostl rozvojovlim krajindm. M6ie to<br \/>\nmat mnoho pod6b: urgentnd lekdrska pomoc koordinovand orga-<br \/>\nnizaciami, ako sil Cerveny kril a Spoloinosti ierveneho polmesiaca<br \/>\na Lekdri bez hranic, kr6tkodob6 chirurgicke podujatia zaoberajrice sa<br \/>\nstavmi, ako sri sivf zdkal alebo rdzitep podnebia, p6sobenie hostu-<br \/>\niricich uiitelbv na lekdrskych fakultdch, krdtkodob6 alebo dlhodob6<br \/>\nprojekty medic[nskeho vlskumu, poskytnutie liekov alebo lek6rskeho<br \/>\nzariadenia a podobne. Tak6to programy ilustrujri pozitivnu strdnku<br \/>\nglobaliz6cie a sltiia ako ndhrada, aspori diastoinS, za odliv lekdrov<br \/>\nz chudobnejiich krajin do bohatiich krajin.<br \/>\n78 79<br \/>\nLtrK&amp;ffi$ A tfffr.$ Spffi**UpftefrffiWSIlfr!<br \/>\n,..rril, rll:a.$:li<br \/>\n&#039; ttt:*itr:<br \/>\n,,],,::::,,,,,,,,,:::,<br \/>\n,llli:i:ll&#039;:iii:a$*.<br \/>\ni:<br \/>\n_,l ..:: r:i.:::::i:,<br \/>\ni.,:,, tri: iii::i:.t:ii.a;iill<br \/>\nPROBLEMY LEKARSKEJ AUTORITY\/PRAVOMOCI<br \/>\nLekdri patria k profesii, ktor6 tra-<br \/>\ndiine fungovala ai extr6mne hie-<br \/>\nrarchickfm sp6sobom, smerom<br \/>\ndovnutra aj smerom von. Smerom<br \/>\ndovnftra existuju tri navzdjom sa<br \/>\nprekryivaj(ce hierarchie: prv6 sa<br \/>\nuplatfiuje medzi ipecializdciami,<br \/>\npriiom niektor6 sa povaiujI za pre-<br \/>\nstiZnej5ie a lepiie platen6 ako in6;<br \/>\ndruha existuje v rdmci SpecializScii,<br \/>\npritom lekdri pracujrici v akademickom sektore majf vdiSivplyv ako<br \/>\nich kolegovia v s[kromnej alebo verejnej (itdtnej) praxi; tretia sa vzta-<br \/>\nhuje na starostlivost o konkr6tnych pacientov, kde,,oietrujIci lekdr&quot; je<br \/>\nna vrchole hierarchie a ostatnilek6ri, aj tis vy55im postavenim a\/alebo<br \/>\nschopnostami, shiiia iba ako konzultanti, pokial&#039;pacient nie je odo-<br \/>\nvzdanf do ich starostlivosti. Smerom von boli lekdri tradiine najvyiSie<br \/>\nv hierarchii poskytovatelbv zdravotnej starostlivosti, nad sestrami<br \/>\na inf mi zdravotnlckymi pracovnikmi.<br \/>\n81<br \/>\nT6to kapitola sa bude zaoberat etickfmi otdzkami, ktore vznikaj6<br \/>\nv oboch uvedenlch sf6rach hierarchie &#8211; teda v r6mci lekdrskej pro-<br \/>\nfesie a smerom von. Niektor6 otSzky s[ spolocne pre obe sf6ry; in6<br \/>\nvznikajil len v jednej alebo v druhej. Mnoh6 z tlichto otdzok sil rela-<br \/>\ntivne nov6, preto2e vznikajf v d6sledku ned6vnych zmien v medicine<br \/>\na zdravotnej starostlivosti. Strudn! opis tlichto zmien je vhodn!, pre-<br \/>\ntoZe predstavujri hlavn6 otazky vodi traditn6mu uplatriovaniu lek6r-<br \/>\nskej autoritY&#039;<br \/>\nS rfchlym rastom vedeck!&#039;ch poznatkov a ich aplikdciou v klinickej<br \/>\npraxi sa medicina st6va stdle komplexnejiou. Jednotlivi lekdri u2 ne-<br \/>\nmdlu byt&#039; odbornikmi na vietky choroby svojich pacientov a na viet-<br \/>\nky spdsoby potencidlnej liedby, ale potrebuju pomoc infch lek6rov<br \/>\n-Specia I istov a d&#039;aliich kva I ifi kova nfch zdravotn ickych pracovn ikov,<br \/>\nako sf sestry, farmaceuti, fyzioterapeuti, laboranti, socialni pracovni-<br \/>\nci a mnohi ini. Lek6ri musia vediet ako vyuZit relevantn6 schopnosti<br \/>\na kvalifik6ciu tyichto pracovnikov, ktor6 potrebujI ich pacienti a ktor6<br \/>\nsami nemajf.<br \/>\nLek6rsky paternalizmus postupne narriSalo narastajdce uznanie pr6va<br \/>\npacientov na vlastn6 rozhodovanie v medicinskych otdzkach, ktor6<br \/>\nsa ich t1ikajil. V dosledku toho bol autoritativny model rozhodovania,<br \/>\ncharakteristick! pre traditnf lekdrsky paternalizmus, nahraden;i koo-<br \/>\nperativnym modelom. To ist6 sa stalo<br \/>\nvo vzt&#039;ahoch lek5rov a inyich zdra-<br \/>\nvotnlckych pracovnfkov. Tito sri stdle<br \/>\nmenej ochotni plnit pokyny lek5ra<br \/>\nbez toho, aby poznali ich d6vody. lni<br \/>\nzdravotnlcki pracovnici sa povaiujti<br \/>\nza profesiondlov so Specifickfmi etic-<br \/>\nklimi povinnostami voii pacientom;<br \/>\na ak je ich vnimanie tlichto povinnosti<br \/>\nv konflikte s pokynmi lekdra, sf pre-<br \/>\nsvedteni, 2e musia kldst otdzky o ta-<br \/>\nklchto pokynoch, alebo ich dokonca<br \/>\nspochybnit. Kfm v hierarchickom modeli autority nebolo pochfb<br \/>\no tom, kto rozhoduje a koho slovo je rozhoduj[ce, keby sa vyskytol<br \/>\nnejakyi problem, kooperativny model dava moinost vzniku sporov<br \/>\no primeranej starostlivosti o pacienta.<br \/>\nOL<br \/>\nTakiito vfvoj meni,,pravidl6 hry&quot; vo vztahoch lekdrov s ich koleganii<br \/>\n&#8211; lekdrmi a s ostatn;imi zdravotnickymi pracovnikmi. V zostdvajucr.:;<br \/>\niasti tejto kapitoly budeme identifikovat niektor6 probl6move aspel &#8211;<br \/>\nty tlichto vzt&#039;ahov a navrhneme moZnosti, ako ich rieiit.<br \/>\nVZiAHY S KOLEGAMI,<br \/>\nUEITEIMI A STUDENTMI<br \/>\nOd lek6rov, ako od ilenov lekarskej profesie, sa tradidne oiakdvalo, i;:<br \/>\nsa budri sprdvat k sebe navzdjom sk6r ako rodinni prisluinlci neZ akLt<br \/>\nnezndmi ludia, alebo dokonca, ie sa budrj sprdvat k sebe ako priatelir.<br \/>\nWMA Zenevsk5 deklar6cia (WMA Declaration of Geneva) obsahr,-<br \/>\nje slub:,,Moji kolegovia mi budil sestrami a bratmi.&#039;lnterpretdcia tejt&#039;)<br \/>\npoiiadavky bola rozlitnd v rdznych krajiniich a v rdznom dase. Napri-<br \/>\nklad, ked&#039;boli poplatky za oietrenie pre lekdrov hlavnou alebo jedr-<br \/>\nnou formou platu, existovala silnd tradicia,,profesiondlnej sluinosti&#039;i<br \/>\npodl&#039;a ktorej lekdri nerittovali kolegom za oietrenie iiadne poplatky.<br \/>\nTdto prax sa stala zriedkavou v krajindch, kde je dostupnd refunddcia<br \/>\nnakladov lekdrskej starostlivosti z tretej strany.<br \/>\nOkrem pozitivnych poiiadaviek, akyimi su sprdvat sa ku kolegom s uc-<br \/>\ntou a spolupracovat pri poskytovani io najlep5ej starostlivosti pacien-<br \/>\ntovi WMA MedzinSrodnyi k6dex lek6rskej etiky (WMA tnternati-<br \/>\nonal Code of Medical Ethics) obsahuje dve zakazujdce poiiadavkl&#039;<br \/>\nvo vzdjomnom vztahu lekdrov: 1. platenie alebo prijatie akehokolvel<br \/>\npoplatku alebo inej protihodnoty vyilutne za odoslanie pacienta n;<br \/>\nvy5etrenie (k dan6mu lekdrovi); 2. kradnutie si pacientov medzi ko<br \/>\nlegami. O tretej povinnosti, tj. ozndmit&#039;neetick6 a nekompetentna<br \/>\nsprdvanie kolegov, sa diskutuje d&#039;alej.<br \/>\nV hippokratovskej tradicii lekdrskej etiky sri lekdri zaviazani zvldit<br \/>\nnou fctou voci svojim uiitelbm. WMA Zenevskii deklar6cia (WMA<br \/>\nDeclaration of Geneva) to vyjadruje takto:,,Svojim utitelbm budenr<br \/>\npreukazovat rjctu a vd&#039;ainosl ktore im prdvom patria.&#039; Hoci v srjias,<br \/>\nnosti si medicinske vzdelSvanie vyiaduje podetne interakcie itudenl<br \/>\n&#8211; uiitell v porovnanl so vztahom jedneho iiaka k jedn6mu uditelbvi<br \/>\nlekdrskeho umenia, ako to bolo v d6vnej minulosti, toto vzdeldvanie<br \/>\nstdle zdvisl od dobrej v6le a ochoty lekdrov v praxi, ktori casto nedo,<br \/>\nstdvaju za svoje pedagogick6 aktivity Ziadnu odmenu. Studenti medi-<br \/>\n83<br \/>\nciny a ostatni lekari v 5pecializainej prlprave s[ zaviazani vd&#039;ainostou<br \/>\nvoii svojim ucitelbm, bez ktorfch by bolo lekdrske vzdeldvanie zredu-<br \/>\nkovanri na samoitudium.<br \/>\nNa druhej strane s( uiitelia povinni<br \/>\nsprdvat sa k svojim itudentom s re-<br \/>\nipektom a sluZit im ako dobrf priklad<br \/>\n(rolovli model) v zaobchddzani s pa-<br \/>\ncientmi. Takzvan6,,nepisane kuriku-<br \/>\nlum&quot; medicinskeho vzdel6vania, t. j.<br \/>\nitandardy spr6vania, ktor6 prejavujti<br \/>\nlek6ri vo svojej praxi, ovplyvf,ujtl 5tu-<br \/>\ndentov medicinY viac ako vfslovn6<br \/>\nkurikulum medicinskej etiky; a ak sa<br \/>\nv budricnosti vyskytne konflikt medzi<br \/>\npoiiadavkami etiky a postojmi a sprdvan[m uiitelbv, Studenti medici-<br \/>\nny sri ndchylninasledovat priklad svojich uiitelbv.<br \/>\nUtitelia majri povinnost nevyiadovat od Studentov aby sa angaZovali<br \/>\nv neetickich postupoch. Priklady takfchto postupov ktor6 boli op(sa-<br \/>\nn6 v lekdrskych iasopisoch, zahiriali situdcie, ked&#039;5tudenti mediciny<br \/>\nmali ziskavat informovanli srihlas pacienta s lieibou, pridom tak mal<br \/>\nurobit plne kvalifikovanf zdravotnlcky pracovnfk (lekdr), vykonavat<br \/>\nbez informovan6ho sdhlasu gynekologick6 vyietrenia u pacientok<br \/>\nv anest6zii alebo u neddvno zomretlich; vykondvanie samostatnej<br \/>\ntinnosti (tj. bez adekvdtneho dozoru), hoci aj meniich (napr. zavede-<br \/>\nnie i.v. kanyly), ktor6 s[ podl&#039;a niektorlich Studentov mimo ich kompe-<br \/>\ntencie. Vzhl&#039;adom na nerovnov6hu<br \/>\npostavenie medzi itudentmi a uii-<br \/>\ntelmi a z toho vypllivajfce zdrdha-<br \/>\nnie sa Studentov spochybnit alebo<br \/>\nodmietnut tak6to prikazy, utitelia<br \/>\nmusia zabezpeiil ie od Studen-<br \/>\ntov nebudI vyZadovat, aby konali<br \/>\nneeticky. Na mnohfch lekarskych<br \/>\nfakult6ch sI predstavitelia roinfka<br \/>\nalebo asoci6cie Studentov medici-<br \/>\nny, ktor6 popri inlch rilohach m6Zu<br \/>\nupozornit na etick6 probl6my pri<br \/>\n84<br \/>\nvliuibe mediciny. Studenti, ktori srj znepokojeni eticklmi aspektrni<br \/>\nsvojho vzdeldvania, by mali mat pristup k taklim mechanizmom, ktore<br \/>\nby im umoZnili vyjadrit svoje obavy bez toho, aby boli identifikovani<br \/>\nako udavaii (angl. whistle-blowers), ako aj ziskat primeranri podporu,<br \/>\nak by sa ukdzalo potrebnfm rie5ittento probl6m oficidlnou cestou.<br \/>\nOd Studentov mediciny sa na druhej strane otakdva, ie budil met<br \/>\nvysokri riroveri etick6ho sprdvania, ako sa patri na budricich lekdro&#039;r.<br \/>\nMali by sa sprdvat k ostatnlm itudentom ako ku kolegom. Mali by<br \/>\nbyt&#039; pripraveni poskytnrit im potrebnI pomoc, vrdtane kolegi6lneho<br \/>\nupozornenia v pripade neprofesiondlneho sprdvania. Mali by mat.rj<br \/>\nmoZnost aktivne sa zapdjat do spoloinlich projektov a zodpovedne si<br \/>\nplnit itudijn6 povinnosti.<br \/>\nOZNAMOVANIE NEBEZPEENYCH<br \/>\nA NEETICKYCH POSTUPOV<br \/>\nMedicina sa tradiine pyiSi postavenfm samo sa spravuj[cej profesi*.<br \/>\nVzhl&#039;adom na privil6gia, ktor6 jej poskytuje spoloinost, a d6verir,<br \/>\nktorf preukazujI jej clenom &#8211; lekdrom pacienti, lekdrska profesia n;,-<br \/>\nstolila vysoke itandardy sprdvania pre svojich clenov a zaviedla di.c-<br \/>\nciplindrne procedIry na vyietrovanie obvineni z ich neprimeran6ho<br \/>\nkonania a v pripade potreby aj procedurdlne postupy na potrestanie<br \/>\nvinnikov.Tento syst6m samoregul5cie v minulosti neraz zlyhal a v ne-<br \/>\nd6vnej dobe sa podnikli uriit6 opatrenia, aby sa lek6rska profesia stala<br \/>\nzodpovednejSou (a kontrolovatel&#039;nej5ou), napriklad menovanim lai &quot;<br \/>\nkov za clenov regulacnlich orgSnov. Hlavnou poiiadavkou profesijnej<br \/>\nsamoreguldcie je viak bezvfhradna podpora jej principov zo stranr\/<br \/>\nlekdroV ako aj ich ochota zabezpetovat a rieiit nebezpecne a neetic-<br \/>\nke praktiky.<br \/>\nUloha ohlasit nekvalifikovanos{ poikodenie alebo neprijatel&#039;nd spr6<br \/>\nvanie niektor6ho z kolegov sa zddraziuje v k6dexoch lekarskej etiky<br \/>\nNapriklad WMA Medzin6rodnf k6dex lekiirskej etiky (WMA lnter&#039;<br \/>\nnational Code of Medical Ethics) stanovuje: ,,Lekdr sa m5&#8230; usiloval<br \/>\nodhalbvat lekarov ktori maj0 z6vaine nedostatky charakteru a od-<br \/>\nbornej kompetencie, alebo ktori sa ztcastnujI na podvode alebo na<br \/>\nklamstve.&#039; Aplikdcia tohto principu viak v6bec nie je jednoducha. Na<br \/>\njednej strane m6ie mat&#039; lek6r pokuienie napadn(t reputdciu svojho<br \/>\n8s<br \/>\n&#039;j<br \/>\nkolequ na zdklade ned6stojnlch osobnfch motivov, akfmi su zavist, + I<br \/>\n,LOo oaptutu za vnimanil ur5Zku. Lekdri sa mo2u zdrahat ohldsit E<br \/>\nl.&quot;rlritne sprdvanie kolegu vzhl&#039;adom na priatel&#039;stvo alebo sympa- *rt* l<br \/>\ni,.i&#039;f .r vd&#039;aka Bohu nie som v takej istej situdcii ja&quot;). Taketo hl6senia :ig:;il:ll<br \/>\nri), r.t vel&#039;mi neblah6 dosledky pre toho, kto hldsenie podal, vr6- ;;$ji}.l<br \/>\nirn. okt.t isteho nepriatelstva zo strany obvinen6ho, pripadne aj $rrl<br \/>\nostatnict&#039;&#039;r kolegov&#039; liu,i:i &#039;1<br \/>\n:9:*<br \/>\nNavzdory tfmto nevlhoddm je hl6senie neprijatelh6ho sprdvania * ]<br \/>\nprofesiondlnou povinnostou lekdrov&#039; NielenZe sil zodpovedniza udr- .* j<br \/>\nZanie dobr6ho mena svojel profesie, ::\u20ac::.l.,.&#039;i<br \/>\nateiastosiljedini, ktorivedia rozliSit \u20ac $*,:i<br \/>\ntane takmer isteho nepriatel&#039;stva zo strany obvinen6ho, pripadne aj<br \/>\nostatnlich kolegov&#039;<br \/>\nNavzdory tfmto nevlhoddm je hl6senie neprijatelh6ho sprdvania * .<br \/>\nprofesiondlnou povinnostou lekdrov&#039; NielenZe sil zodpovedni za udr- $ :<br \/>\nl&#039;lpl$rilt#tri M,xj<br \/>\nniekolegovdisciplin5rnym&quot;;;i;;; @ J<br \/>\nlfusar,lvyialnematobytaifosled- @ |X:<br \/>\n;il.l:&#039;il,&#039;ftl l;f,:,llffit W&#039;]*i<br \/>\n;il,T:TiliJ#:*:lJifi::ff:i: ffi ,r\u20ac<br \/>\njeho sprdvanieza nebezpein6 a nee-<br \/>\nI ;1r::::::\u20ac<br \/>\nii.te. nt sa podarizdtezitost vyrieiit<br \/>\n&#8211;<br \/>\n;:::l;<br \/>\nULKe. nK 5d PUUdil 4orE4tv)r vyrrcJr( &#8211; ilu::::li:r::l:<br \/>\nna tomto stupni, nie je Potrebne lst<br \/>\nna tomto slupnl, nle Je porrerJlle lsr<br \/>\nd&#039;alej. Ak nie, nasledujtlcim krokom by malo byt informovanie v55ho a\/<br \/>\nalebo kolegovho nadriadendho s ponechanim rozhodnutia o d&#039;aliich<br \/>\nkrokoch jemu. Pokial&#039;tento postup z praktickfch d6vodov neprichd-<br \/>\ndza do (vahy, alebo bol bez fspechu, potom je potrebn6 podnikntit<br \/>\nkonetnf krok a informovat disciplindrne orgdny.<br \/>\nVZTAHY S OSTATNYMI<br \/>\nZDRAVOTNICKYMI PRACOVNIKMI<br \/>\nNa zaiiatku kapitoly 2, ktora sa venuje vztahom medzi lek6rmi a pa- :<br \/>\ncientmi, sa zddraznil velkyi vlznam (cty a rovnocenneho zaobchddza-<br \/>\nnia vo vztahu lekdr &#8211; pacient. Principy, ktore sa uplatnili v tejto stlvis- :<br \/>\nlosti, s( rovnako d6leiit6 aj vo vztahoch lekdra a jeho spolupracovni-<br \/>\nkov. Pri kontakte lek6ra s kaidlim, s klim spolupracuje pri starostlivosti<br \/>\no pacientov alebo pri in;ich profesionalnych aktivitdch, plati osobitny ,,,,,,,,,&#8230;..,<br \/>\ntu&#039;<br \/>\nW:&quot;<br \/>\n&#8211;<br \/>\ndo<br \/>\nzdkaz diskrimindcie na zdklade,,veku, choroby a postihnutia, viery, et-<br \/>\nnickeho p6vodu, pohlavia, n6rodnosti, politickej prfsluinosti, rasy, se-<br \/>\nxu5lnej orient6cie alebo spoloiensk6ho postavenia&quot; (WMA Zenevskd<br \/>\ndeklar6cia; WMA Declaration of Geneva).<br \/>\nNediskriminacia je len paslvnou charakteristikou vztahu. 0cta (re-<br \/>\nSpektovanie) je nieio aktivnejiie a pozitivnejiie. Vo vztahu k ostatnlm<br \/>\nposkytovatelbm zdravotnej starostlivosti, di ui lekdrom, sestr6m, po-<br \/>\nmocnfm zdravotnickym pracovnikom a podobne znamen6 pozitivne<br \/>\nuznanie ich schopnosti a skilsenostl, pretoie prispievajri k starostli-<br \/>\nvosti o pacientov. VSetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nie<br \/>\ns[ rovnako vzdelani a nemajil rovnak( prax, ale s[ si rovni ako l&#039;udia<br \/>\na majil podobn! zdujem o zdravie a dobro (angl. well-bein9) pacien-<br \/>\ntov.<br \/>\nPodobne ako v pripade pacientov existujtl opodstatnen6 ddvody aj<br \/>\nna odmietnutie vsttipit do vzt&#039;ahu alebo ukoniit vztah s infm posky-<br \/>\ntovatelbm zdravotnej starostlivosti. Patria medzi ne chfbanie d6very<br \/>\nv schopnosti alebo mordlnu integritu danej osoby az|vainf osobn6<br \/>\nnezhody (angl. clashes). lch rozliienie od menej zitvalnych motivov si<br \/>\nvyZaduje znatnrl etickri citlivost zo strany lekdra.<br \/>\nSPOLUPRACA<br \/>\nMedicina je zdroveri velmi individualistickS, ale aj vel&#039;mi operativna<br \/>\nprofesia. Na jednej strane sa lekari stavajI velmi osobne, ai majetnfc-<br \/>\nky, k,,svojim&quot; pacientom. Tvrdi sa, Ze konkretny vztah pacient &#8211; lekdr<br \/>\nje najlepiim prostriedkom, ako ziskat potrebn6 poznatky o danom<br \/>\npacientovi a zabezpeiit kontinuitu starostlivosti, ktorS je optimdl-<br \/>\nna z hl&#039;adiska prevencie a lietby ochorenia. Ponechanie si: pacientov<br \/>\nv starostlivosti prinSSa fiitok aj lekarovi, prinajmen5om finandnf. Na<br \/>\ndruhej strane, ako sme spomenulivySSie, je medicina s0casne vysoko-<br \/>\nkomplexn6 a SpecializovanS, a preto si vyiaduje (zku spoluprdcu me-<br \/>\ndzi lekarmi s rozlitn!&#039;mi, ale komplementdrnymi znalostami a schop-<br \/>\nnostami. Toto napdtie medzi individualizmom a spoluprdcou je st6le<br \/>\nsa opakujfcou t6mou v lekdrskej etike.<br \/>\nOslabovanie lekarskeho paternalizmu sprevddzal Istup presvedcenia,<br \/>\nie lek6ri,,vlastnia&quot; svojich pacientov.Tradiin6 pravo pacientov pftat sa<br \/>\nna n6zor druheho lekdra (angl. second<br \/>\nopinion) sa roziirilo tak, ie zahfria<br \/>\npristup k inlm poskytovatelbm zdra-<br \/>\nvotnej starostlivosti, ktori m62u byt<br \/>\nschopnejii naplnit ich potreby. Podl&#039;a<br \/>\nWMA Deklardcie o pr6vach pacienta<br \/>\n(TheWMA Declaration on the Rights<br \/>\nof the Patient): ,,Lek6r md Povinnost<br \/>\nspolupracovat pri koordindcii lekSrsky<br \/>\nindikovanej lietby s infmi poskytova-<br \/>\ntel&#039;mi zdravotnej starostlivosti, ktori sa<br \/>\nzridastiujti na lieibe pacientaJ&#039; Lekdri viak nemajri profitovat z tejto<br \/>\nkooperdcie podielom na prlsluinom poplatku (angl. fee-splining).<br \/>\nTieto obmedzenia lekdrovho,,vlastnenia&quot; pacientov musia vyvaZovat<br \/>\nind opatrenia, ktorlch cielbm je chrdnit primdrny vztah pacient &#8211; le-<br \/>\nk6r. Napriklad pacient, kto16ho lieii viacero lekdrov, ako je to beZn6<br \/>\nv nemocniciach, by mal mat, ak je to moine, jedneho lek6ra, ktorf by<br \/>\nkoordinoval cel( starostlivost&#039;, informoval by pacienta o dosiahnutom<br \/>\npokroku a pomdhal by mu pri rozhodovani.<br \/>\nKlim vztahy medzi lekdrmi sa vo vieobecnosti riadia pomerne jas-<br \/>\nne formulovanfmi a ch6panyimi pravidlami, vztahy medzi lekdrmi<br \/>\na ostatnfmizdravotnickymi pracovnikmi sil v 5t6diu neust6lej preme-<br \/>\nny a existujri znatn6 rozdiely v ndzoroch na to, ake by malo byt ich<br \/>\nvzdjomn6 postavenie a flohy. Ako sme ui uviedli, mnoh6 zdravotn6<br \/>\nsestry, farmaceuti, fyzioterapeuti a ini zdravotnicki pracovnici sa po-<br \/>\nvaiujuza kompetentnejiich vo svojich oblastiach starostlivosti o pa-<br \/>\ncienta, ako sf lekdri, a nevidia dovod, predo by nemali byt s nimi i&quot;ra<br \/>\nrovnakej (rovni. UprednostnujI timovf pristup v starostlivosti o pa-<br \/>\ncienta, pri ktorom sa stanovisk6 vietkfch, ktori sa starajil o pacienta,<br \/>\nberrj do rivahy rovnako a povaiujri sa za zodpovednlch voii pacien-<br \/>\ntovi, a nie voci lekdrovi. Na druhej strane si mnohi lekdri myslia, ie aj<br \/>\nked&#039;sa prijme timovi pristup, mal by byt k dispozicii niekto, kto bude<br \/>\n,,velit&#039;i a lek6ri s[ najvhodnej5i na tuto flohu vzhl&#039;adom na svoje vzde-<br \/>\nlanie a sk[senosti.<br \/>\nHoci niektori lek6ri mo2u odmietat spochybriovanie svojej tradiinej,<br \/>\ntakmer absolrLtnej autority, zdd sa takmer iste, ie ich tiloha sa bude<br \/>\n88<br \/>\nmeni{vzhl&#039;adom na poiiadavky pacientov, ale aj ostatn;ich zdravotnfc-<br \/>\nkych pracovnikoq aby mali vdtiiu 0cast&#039;na medicinskom rozhodovani.<br \/>\nLekdri budti musiet byt schopniodovodnit svoje odporfiania a pre-<br \/>\nsveddit inlich, aby ich akceptovali. Okrem ovl6dania tyichto komuni-<br \/>\nkainlich schopnostf budr-1 musiet byt lekdri schopni rieiit aj konflikty,<br \/>\nktor6 vzniknri medzi r6znymi ildastnikmi starostlivosti o pacienta.<br \/>\nZvlS5tnym problemom pre spoluprdcu v najlepSom zaujme pacienta<br \/>\nsri d6sledky toho, ked&#039;sa pacienti obracajI na tradiinfch alebo alter-<br \/>\nnativnych poskytovatelbv zdravotnej starostlivosti (&quot;lietitelbv&quot;). Tlika<br \/>\nsa to velkej tasti obyvatelstva v Afrike a Azii, a stdle viac sa to deje aj<br \/>\nv Europe a v oboch Amerik6ch. Hoci by niekto mohol povaZovat tieto<br \/>\ndva pristupy (napr. medicina\/lekdri &#8211; alternativna medicina\/lieiitelia)<br \/>\nza komplement6rne, v mnoh!&#039;ch situ6cidch sa moiu dostat do kon-<br \/>\nfliktu. Pretoie aspori niektor6 z tlchto traditnlch a alternativnych po-<br \/>\nstupov skutocne majI terapeuticke Utinky a pacienti ich vyhl&#039;addvaj(,<br \/>\nlekdri by mali hl&#039;adat sp6sob, ako (v zdujme pacienta) spolupracovat<br \/>\ns tfmi, ktori ich vykonSvaj(. Sposoby spoluprdce sa budf odliiovat<br \/>\nv rdznych krajinach, ako aj vo vztahu ku konkr6tnym poskytovatelbm<br \/>\n(lieiitelbm). V ka2dom pripade viak musi stdt na prvom mieste zdra-<br \/>\nvie a dobro pacientov.<br \/>\nRIESENIE KONFLIKTOV<br \/>\nAj ked&#039;lekdri zalivaju r6zne konflikty s infmi lekarmi a poskytovatel:<br \/>\nmi zdravotnej starostlivosti, ako napriklad prevddzkov6 probl6my na<br \/>\nambulancii alebo pri odmeriovani,<br \/>\nna tomto mieste sa sfstredime na<br \/>\nkonflikty, ktore sa tfkajil starostlivosti<br \/>\no pacienta. Rozhodnutia o zdravotnej<br \/>\nstarostlivosti v idealnom pripade odzr-<br \/>\nkadl&#039;ujri zhodu medzi pacientmi, lekdr-<br \/>\nmi a ostatnymi osobami, ktor6 sa na<br \/>\ndanej starostlivosti zItastnuju. Neisto-<br \/>\nta a odliSnyi uhol pohl&#039;adu vSak umoi-<br \/>\niujri vznik sporov o cielbch konkretnej<br \/>\nstarostlivosti alebo o prostriedkoch,<br \/>\nako tieto ciele dosiahnut. Aj limitovand<br \/>\n89<br \/>\nzdroje na zdravotnI starostlivos{ a organizadn6 opatrenia m6iu st&#039;a2it<br \/>\ndosiahnutie konsenzu (tlplneho stihlasu vietklich zritastnenlich).<br \/>\nNezhody medzi zdravotnickymi pracovnikmi tyikajdce sa cielbv zdra-<br \/>\nvotnej starostlivosti a postupov, ktorlmi moino tieto ciele dosiahnui<br \/>\nsa majd vyjasnit a vyrieiit medzi tlenmi zdravotnickeho timu tak, aby<br \/>\nto nenaruiilo ich vztah k pacientovi. Nezhody medzi poskytovatel&#039;mi<br \/>\nzdravotnej starostlivosti a riadiacimi pracovnikmi (vedenim) daneho<br \/>\nzdravotnickeho zariadenia (alebo inej in5titticie) z hl&#039;adiska pridelbva-<br \/>\nnia zdrojov na dand starostlivost sa majri vyrieiit v rdmci zariadenia<br \/>\n(alebo inititticie) a nemali by sa preberat&#039; v prftomnosti pacienta. Pre-<br \/>\ntoZe oba typy konfliktov sri vo svojej podstate etick6, pri ich rieieni<br \/>\nby mohlo napom6ct odporfcanie etickej komisie (,,nemocnicnej&quot;<br \/>\nalebo komisie pre klinick[ bioetiku) alebo konzultanta pre klinickti<br \/>\netiku, pokial&#039;srir v danom zariadeni (inititfcii) k dispozicii (v Sloven-<br \/>\nskej republike sri tak6to etick6 komisie zriadbvan6 na zdklade zdkona<br \/>\no zdravotnej starostl ivosti).<br \/>\nPri rieieniuveden!&#039;ch konfliktov moiu byt uiitotn6 nasledujIce smer-<br \/>\nnice:<br \/>\nV5etky konflikty by sa podlh moinosti mali rieiit&#039;naj-<br \/>\nsk6r neform6lne, priamym rokovanim os6b, ktor6<br \/>\nmaj( na danI vec odli5nf n6zor. K form6lnym postu-<br \/>\npom by sa malo pristupovat&#039;len v pripade, ak boli ne-<br \/>\nform5lne kroky nerispein6.<br \/>\nJe nevyhnutn6 zistit&#039;niizory vietkfch, ktori sI priamo<br \/>\nzainteresovani do konfliktu, a reSpektovat&#039;ich.<br \/>\nlnformovan6 rozhodnutie pacienta alebo jeho splno-<br \/>\nmocnen6ho z6stupcu tfkajtce sa dan6ho lieiebn6ho<br \/>\npostupu by mali byt&#039;primiirnym krit6riom pri rieieni<br \/>\nprobl6mu.<br \/>\nPokial&#039;sa nezhody tfkaj( moinosti, ktor6 sa majI pa-<br \/>\ncientovi predloiitl je lepiie predloiit&#039;5irii vliber nei<br \/>\nuiSi vliber. Ak lieienie, ktor6 sa pre pacienta povaiuje<br \/>\nza vhodnej5ie, nie je dostupn6 kv6li limit6cii zdravot-<br \/>\nnlich zdrojou pacient byzvyiajne mal by(o tom infor-<br \/>\nmovan;i.<br \/>\n&#8211;<br \/>\n. Ak sa ani po primeranom risili nedar( prostrednictvom<br \/>\ndiskusie, ii dial6gu dospiet&#039; k dohode alebo ku kom-<br \/>\npromisu, malo by sa akceptovat&#039; rozhodnutie osoby,<br \/>\nktorii m5 prdvo alebo povinnost toto rozhodnutie<br \/>\nurobit&#039; (napr. ved(ci pracovnik, prim6r). Ak nie je jas-<br \/>\nn6, alebo sa spochybiuje prdvo alebo zodpovednost&#039;<br \/>\ndanej osoby urobit&#039; uvedend rozhodnutie, je potrebn6<br \/>\nvyiiadat&#039; pomoc sprostredkovatelb (medi6cia), odbor-<br \/>\nn6ho posudzovatel&#039;a (expertiza, konzilium), alebo ob-<br \/>\nr5ti(sa na rozhodovaciorg6n (komisia)alebo na s(d.<br \/>\nAk zdravotnfcki pracovnici nesrihlasia s rozhodnut[m, ktore sa prijalo<br \/>\nvdiSinovyim sp6sobom (napr. hlasovanim), z d6vodov svojho profesio-<br \/>\nndlneho tisudku alebo osobneho mordlneho presvedienia, malo by<br \/>\nsa im umoinit, aby sa nemuseli zrldastnit na jeho vykonani, ak to ne-<br \/>\npredstavuje pre dan6ho pacienta riziko poikodenia alebo neposkyt-<br \/>\nnutia potrebnej starostlivosti (angl. abandonment &#8211; opustenie).<br \/>\nf$iil[.,]ii<br \/>\n.&#039; lt:l]<br \/>\n-r2-<br \/>\n92<br \/>\nk-q{};Yrn6 A r:r,ard<br \/>\nqai.rr-s ilq-&quot;i*At !&#039;{&amp;1 6}<br \/>\n&#039;fl-f<br \/>\n&quot;; 4 Ir i rr* nr<br \/>\nf d . r*. i4 r{ { fi Kpqtf 5K&#039;y V, _tHS&amp;t<br \/>\n&#039;:,.ll*,3<br \/>\nKit,:i:t,,,<br \/>\n93 ;<br \/>\nf<br \/>\no<br \/>\n&#039;I<br \/>\n___<br \/>\nDOLEZrrosi LEKARSKEHo vYSKUMU<br \/>\nMediclna nie je exaktnd veda takfm sp6sobom, ako naprfklad mate-<br \/>\nmatika a fyzika. Md mnoho vieobecnfch princlpov, ktore vo vdtiine<br \/>\npripadov platia, ale kaidli pacient je<br \/>\ninf. To, io predstavuje ildinnti lieibu<br \/>\npre 900\/o populacie, nemusi platit<br \/>\nu zvyinfch 10 o\/0. Z toho vyplfva, ie<br \/>\nmedicina je vo svojej podstate experi-<br \/>\nment6lna. Dokonca aj v5eobecne priji-<br \/>\nman6 liecebn6 postupy sa musia d&#039;alej<br \/>\nmonitorovat a hodnotit, aby sa overi-<br \/>\nlo, ti sr1 riiinne v ipecifickfch skupinach pacientov, a teda aj u pacien-<br \/>\ntov vo vieobecnosti. To je jednou z iloh lek6rskeho vfskumu.<br \/>\nDalSia, moZno znamejSia riloha je vlivoj novfch liecebnlich postupov<br \/>\nnajmii liekov,lekdrskych pristrojov a chirurgicklch technik. Za posled-<br \/>\nnfch 50 rokov sa v tejto oblasti urobil obrovskf pokrok a v stiasnosti<br \/>\n95<br \/>\nsa uskutoiriuje viac lekdrskeho vfskumu ako kedykolvek v minulosti.<br \/>\nOst6va eSte mnoho nezodpovedanlch otdzok o fungovani l&#039;udsk6ho<br \/>\ntela, pritin6ch chordb (ti ul zn6mych alebo novfch) a o naj[tinnej-<br \/>\niich sposoboch ich prevencie a lieiby. Lekdrsky vliskum je jedin!<br \/>\nprostriedok na zodpovedanie tfchto otazok.<br \/>\nOkrem ilsilia o lepiie porozumenie l&#039;udskej fyziol6gie sa lekdrsky<br \/>\nvfskum zaoberd Sirokou Skdlou r6znych faktorov l&#039;udsk6ho zdravia,<br \/>\nvr6tane charakteristik vliskytu cho16b (epidemiol69ia), organizdciou,<br \/>\nfi na ncova n im a poskytovan im zdravotnej sta rostlivosti (vlisku m zdra-<br \/>\nvotn(ckych systemov), socidlnymi a kult[rnymi aspektmi zdravia (le-<br \/>\nkdrska socio169ia a antropol69ia), zdravotnickymi z6konmi (medicin-<br \/>\nske prdvo a sfdne lek6rstvo) a etikou (lekdrska etika). Vliznam tfchto<br \/>\ntypov vyiskumu postupne stdle viac uzndvajf aj grantovd agentfry,<br \/>\nz ktorfch mnoh6 maju ipecifickd grantov6 prograry aj pre lekdrsky<br \/>\nvfskum okrem fyziol6gie.<br \/>\nVYSKUM V LEKARSKEJ PRAXI<br \/>\nVietci lekdri vyuiivaj( vlisledky lekdrskeho vfskumu vo svojej klinic-<br \/>\nkej praxi. Na udrZanie svojej kvalifikacie musia lekdri sledovaf po-<br \/>\nkrok, ktorf prin65a sfdasn! lek6rsky<br \/>\nvfskum v oblasti, na ktorf sa vo svo-<br \/>\njej praxi zameriavajf, a to prostred-<br \/>\nnictvom programov kontinu6lneho<br \/>\nlekdrskeho vzdelSvania, lek5rskych<br \/>\ntasopisov, ako aj v;imenou informdci(<br \/>\ns informovanfmi kolegami. Aj ked&#039;sa<br \/>\nvietci lek6ri osobne neangaiujti vo<br \/>\nvfskume, musia vediet interpretovat<br \/>\njeho vfsledky a primerane ich vyuii-<br \/>\nvat u svojich pacientov. Preto je z6-<br \/>\nkladne obozndmenie sa s met6dami<br \/>\nlekdrskeho vyiskumu nevyhnutne potrebn6 pre kvalifikovan( lekarsku<br \/>\nprax. NajlepSou cestou, ako sa obozndmit s vliskumnfmi met6dami,<br \/>\nje zftastnit sa na konkr6tnom vyskumnom projekte, bud&#039;eite pocas<br \/>\nitridia mediciny alebo po prom6cii.<br \/>\n__<br \/>\n,,,r e6<br \/>\n,i Najbeinejiia metoda v!&#039;skumu pre lekdrov v praxije klinicke skriSanie.<br \/>\ni;1;11; predtfm, ako moie byt novf liek registrovanli (pripustenyi na trh)vld-<br \/>\n,i:i:X dou ustanovenou liekovou agentrirou (v Slovenskej republike 5t6tny<br \/>\ni:i::iii : 0stav pre kontrolu lieiiv &#8211; SUKL), musi sa podrobit rozsiahlemu sk0-<br \/>\n]::*]ii 5aniu so zameranim na jeho bezpeinost a ricinnost. Tento proces sa<br \/>\nXl zaiina vfskumom liediva v laborat6rnych podmienkach, na kto16 nad-<br \/>\n:lllli:::a::ii 4qLrrrq v\/Jrurrrv v rqvvrslvrrrl!!r rv<br \/>\n\/^: .^^ :^L^ -^-1,^-:^i &quot;^^i-+&quot;4-ii k^.,^&#039;i-^ ^ li^l\/&#039; &#039;<br \/>\n.;1r, nov6ho produktu (a2 po jeho neskoriej registrScii hovorime o lieku)<br \/>\n:X. nadejn6, nasledujti tyrifitzy alebo etapy jeho klinick6ho skrjiania:<br \/>\ni::i:i ll . Prv6 f6rza (etapa) klinick6ho skilSania sa zvyiajne vykon6va u re-<br \/>\nX lativne mal6ho poitu zdravlich dobrovol&#039;nfkov, ktori sri zvyiajne<br \/>\nrv ywLLu -&#039;t&#039;&quot;) &#039;<br \/>\niltL za riiast&#039; na klinickom skriiani honorovani. Jej cielbm je urtenie<br \/>\nX davky lieciva, ktor6 vyvold odpoved&#039;l&#039;udsk6ho organizmu, sposob<br \/>\na intenzltu metabolizmu dan6ho lietiva u iloveka, ako aj to, ii lie-<br \/>\ntfl tivo nemd toxicke alebo in6 ikodliv6 tjiinky<br \/>\n. Druh6 fdza (etapa) klinick6ho skilSanla sa vykon6va v skupine,<br \/>\nresp. v skupin6ch pacientov, ktori trpia chorobou, na ktorej liece-<br \/>\nnie je dan6 lieiivo urien6. Cielbm je zistit, ti danf liek m6 nejake<br \/>\n1it priaznive iliinky na danri chorobu, a ii nemd zitvainl vedl&#039;ajiie<br \/>\n::::ai:: alebo neZiaduce 0iinky.<br \/>\nl::lil:u:1i::l: olEuv I lt4louulE uLrl r^\/.<br \/>\n:::ltli &quot; Tretou fdzou (etapou)je klinick6 skuianie, v ktorom sa liek pod6va<br \/>\n&#039;:ltl::1,:aaa::i, -^t^!r,^^.,^fl.a-.. ^^:+,, ^&#8211;i^h+^,, ^riinm &quot;&#039; nnrnrrn4rre c inrim<br \/>\n97<br \/>\nskumnfch Studii klinickdho sktiSania, aby sa vyhovelo poiiadavkam<br \/>\nna itatistickti hodnotitel&#039;nost a spol&#039;ahlivost jeho vlsledkov.Ti, ktor(sil<br \/>\nzodpovedni za kllnick6 skil5ania, ti uZ ide o nez6vislych lek6rov alebo<br \/>\no farmaceutick6 firmy, sa v sfcasnosti musia spoliehat na mnohfch<br \/>\ninfch lekdrov, dasto v r6znych krajindch, aby zaradbvali vhodnfch pa-<br \/>\ncientov do danlich 5t[diiklinick6ho skilSania (tzv. multicentrick6, resp&#039;<br \/>\nmedzin6rodne klinick6 5tf die).<br \/>\nHoci fiast vo vliskume je pre lekdrov cennou skilsenosfou, v tejto ob-<br \/>\nlasti existujri aj potenci5lne probl6my, ktor6 treba rozpoznaf a ktorfm<br \/>\n,iiiti::lit: relativne vel&#039;k6mu pottu pacientov, priiom sa porovndva s inlm<br \/>\n1Xi liekom (ak pre dane ochorenie existuje) a\/alebo s placebom. Ak<br \/>\nX je to mo2n6, taketo klinick6 itudie sa vykonavajf ako ,,dvojito<br \/>\n^::^L t^t.:-: ^^.,^ii- l,+^&quot;i<br \/>\n,, zaslepen6&#039;l tj. ani ftastnici vyskumu, ani ich lekdri nevedia, ktori<br \/>\n:al::::::lu::aa , -&#039;t&#039;&quot; &#8212;&#8211; &#8211; &#039;t<br \/>\n,llt:: dostavajil ktor! liek, ii placebo.<br \/>\nir;1, Stvrtd f6za (etapa) klinickeho skuiania sa vykondva potom, ako<br \/>\nii:t:.::|:: bola lieku udelend licencia (v Slovenskej republike registr6cia)<br \/>\na liek bol uvedeny na trh. V prv11&#039;ch rokoch pouiivania sa novf liek<br \/>\nirli monitoruje osobitne kvdli mo2n6mu vliskytu neZiaducich icin-<br \/>\n..:tri:r kov, ktor6 sa nevyskytli v predch6dzajdcich fdzachletap6ch klinic<br \/>\nk6ho sk(5ania. Navyie sa farmaceutickd firma zvytajne zaujima<br \/>\no to, ako liek prijimajri lekdri, ktori ho predpisuju, a ako pacienti,<br \/>\nktori ho uiivajf.<br \/>\niii:itut:<br \/>\nlri: Rlchly narast poctu klinicklich sk[5ani si v poslednom case vyiiadal<br \/>\n;;;; vyhl&#039;adavanie a zaradbvanie coraz vdiiieho poitu pacientov do v!-<br \/>\nsa treba vyhn[t&#039;. Po prv6, rjloha lek6ra<br \/>\nvo vztahu pacient &#8211; lek6r je odliSnd<br \/>\nod rllohy vyiskumn6ho pracovnika vo<br \/>\nvzt&#039;ahu 4iskumn! pracovnik &#8211; utastnik<br \/>\nv;iskumu, a to aj vtedy, ked&#039;Iekar a v1i-<br \/>\nskumn! pracovnik s[ jedna a t6 ista<br \/>\nosoba. Primdrnou povinnostou lek6ra<br \/>\nje staraf sa o zdravie a dobro (angl.<br \/>\nwell-being) pacienta, kfm primdrnou<br \/>\npovinnostou vfskumn6ho pracovnft a<br \/>\nje ziskavanie novlich poznatkov, ktore<br \/>\nm6Zu, ale nemusia prispievat k zlep-<br \/>\nieniu zdravia a dobru (well-being)<br \/>\ntiiastnika 4iskumu. Z tfchto d6vodov existuje potenci6lna moZnost<br \/>\nkonfliktu medzi tfmito dvoma (lohami. Ak sa tak6 nieto v praxi vy-<br \/>\nskytne, iloha lek6ra musi dostat prednost pred illohou vfskumneho<br \/>\npracovnika. Co to moie znamenat v praxi, ukaieme d&#039;alej.<br \/>\nDaliim potencidlnym probl6mom pri kombinovan(qichto dvoch tiloh<br \/>\nje konflikt zdujmov. Lekdrskyvfskumje dobre financovane podnikanie<br \/>\na lek6rom sa niekedy za ftast na vliskume ponrikajil znain6 odmeny.<br \/>\nM62u zahfnat finandn6 odmeny za zaradenie riiastnikov do 5t6dii kli-<br \/>\nnickeho skriSania, poskytnutie vybavenia, ako sil napriklad poiitade<br \/>\nna elektronickll&#039;prenos vlskumnfch 0dajov, pozvania na konferencie<br \/>\nurien6 na diskutovanie o vfsledkoch vlskumu a spoluautorstvo na<br \/>\npublikdcidch zaloienyich na tichto vfsledkoch. Zaujem lek6ra ziskat<br \/>\ntieto vlihody sa moie niekedy dostat do rozporu s jeho povinnost&#039;ou<br \/>\nposkytnfi pacientovi najlepSiu moZnrj lieibu. Takisto m62e byt v roz-<br \/>\npore s pravom pacienta na vietky potrebn6 informdcie, aby sa mohol<br \/>\n98<br \/>\nIplne informovane rozhodnit o svojej ftasti (alebo neuiasti) na da-<br \/>\nnejvyiskumnej 5t[dii.<br \/>\nTieto potencidlne probl6my moino prekonat. Etick6 hodnoty lekdr;r<br \/>\n&#8211; srjcit, kvalifikdcia a samostatnost &#8211; sa rovnako vz(ahujf aj na v!<br \/>\nskumn6ho pracovnlka v oblasti lekarskeho vfskumu.Takie neexistuje<br \/>\nzdsadnf vnutornf (inherentn!) konflikt medzi tlimito dvoma Ilohami.<br \/>\nZa predpokladu, ie lekdri chdpu a riadia sa zdkladnfmi pravidlami eti-<br \/>\nky v!&#039;skumu, nemali by mat iiadne {aikosti z hl&#039;adiska svojej titasti na<br \/>\nvliskume ako integrdlnej sftasti svojej klinickej praxe.<br \/>\nETICKE POZIADAVKY<br \/>\n26kladn6 principy etiky vyiskumu sI dnes d6kladne vypracovan6. Ne-<br \/>\nbolo to tak vidy. Mnohivyiznamni predstavitelia lekdrskeho vlskumu<br \/>\n19. a 20. storoiia robili experimenty na pacientoch bez ich suhlasu<br \/>\na s mal;1&#039;m (ak v6bec nejakfm) ohl&#039;adom na ich zdravie. Hoci existujti<br \/>\ndokumenty venovant! etike 4iskumu, ktor6 sa d6tujd na zatiatok 20.<br \/>\nstorotia, nezabr6nili lekdrom v nacistickom Nemecku a inde vykon6-<br \/>\nvatvlskumy na ludbch, ktor6jasne poruiovali z6kladn6 ludske prava.<br \/>\nPo druhej svetovej vojne niektorfch z tlichto lek6rov s[dil a usvedtil<br \/>\nSpecidlny tribun6l v nemeckom Norimbergu. Zddvodnenie rozsudku<br \/>\nje zndme ako Norimberskf k6dex, ktor! shlZil ako jeden zo z6kladnlich<br \/>\ndokumentov modernej etiky vfskumu. Medzi desiatimi principmi<br \/>\ntohto k6dexu je aj poiiadavka dobrovol&#039;neho srlhlasu pacienta s ridas-<br \/>\ntou na vfskume.<br \/>\nSvetovd asocidcia lekdrov (WMA) bola zaloien6 roku 1947, v tom is-<br \/>\ntom roku, ako bol vydan! Norimberskf kodex. Uvedomujuc_si taik6<br \/>\nporuSenia lek6rskej etiky, ktor6 sa vyskytli pred druhou svetovou<br \/>\nvojnou a potas nej, zakladatelia WMA okamiite podnikali primeran6<br \/>\nkroky na to, aby si boli lekdri prinajmenSom vedomisvojich eticklich<br \/>\nz6vdzkov. Roku 1954 po niekolklich rokoch pripravy WMA schv6-<br \/>\nlila srlbor Principov pre osoby vo vfskume a experimentovani<br \/>\n(Principles for Those in Research and Experimentation). Tento<br \/>\ndokument sa poias nasledujtlcich 10 rokov opakovane aktualizoval<br \/>\na napokon prijal ako Helsinskii deklar6cia (WMA Declaration of<br \/>\nHelsinki) roku 1 964. Text deklar6cie sa d&#039;alej upravoval v rokoch 1 975,<br \/>\n1 983, 1 989, 1 996 a 2000. Helslnskd deklar6cia je vfstiinlim zhrnutim<br \/>\n99<br \/>\netiky vyiskumu. V nedavnej minulosti boli vypracovane d&#039;al5ie&#039; omno-<br \/>\n6o detailneliie dokumenty o etike v1i&#039;skumu vo vieobecnosti (napr&#039;<br \/>\nnudu pt. medzindrodn6 organizdcie lekdrskych vied (angl&#039; Councilfor<br \/>\ntnternational organizations of Medical sciences &#8211; cloMS) vypracovala<br \/>\nMedzin5rodn6 etick6 smernice pre biomedicinskyviskum s fiias-<br \/>\ntbul,udskfchsubjektov(cloMslnternationalEthicalGuidelines<br \/>\nfor Biomedical Research lnvolving Human Subjects), 1993, revido-<br \/>\nvan6 roku 2002), ako aj mnoh6 dokumenty tlkajrice sa Specificklch<br \/>\nprobl6mov etiky vfskumu (napr. Nuffieldskd rada pre bioetiku, Lon-<br \/>\ndfn, Velkd Britdnia (angl. Nuffield Council on Bioethics) vypracovala<br \/>\noi&lt;rem ineho aj dokument Etika vfskumu s(visiaceho so zdravot-<br \/>\nnou stalostlivostbu v rozvojovfch krajin6ch (The Ethics of Rese-<br \/>\narch Related to Healthcare in Developing Countries), 2002)&#039;<br \/>\nNapriek odliSn6mu rozsahu, dlike a autorstvu sa&#039;tieto dokumenty<br \/>\ndo velkej miery zhoduju v zakladnfch principoch etiky vfskumu&#039; Tie-<br \/>\nto principy boli inkorporovan6 do zdkonov a\/alebo infch predpisov<br \/>\nmnohfch krajin a medzindrodnlch organiz6cii, vr6tane tfch, ktor6 sa<br \/>\nzaoberajf registrSciou (schvalbvanlm pred uvedenim na trh) liekov<br \/>\na zdravotnickych pom6cok&#039; Dalej uvedieme struinli opis jednotlivfch<br \/>\nprincipov, ktore bolivybrat6 najmd z Helsinskej deklar6cie (HD):<br \/>\nSchv6lenie etickej komisie<br \/>\nCtenky t: a 14 HD stanovujri, ie kaidy n6vrh lekdrskeho vfskumu,<br \/>\nktor6ho fiastnikmi s[ ludia, musi pred svojou realiz6ciou preskfmat<br \/>\na schv5lit nez5visl6 etick6 komisia. Na<br \/>\nziskanie tak6hoto schvdlenia musia<br \/>\nvfskumni pracovnici vysvetlit Iiel<br \/>\na metodol6giu projektu; ukazat, ako<br \/>\nsa bude robit ndbor ilcastnikov vli-<br \/>\nskumu, ako sa ziska ich sfhlas a ako<br \/>\nbude zabezpecend ochrana ich suk-<br \/>\nromia; 5pecifikovat, ako sa bude danf<br \/>\nprojekt financovat; a ozndmit vietky<br \/>\npotencidlne konflikty z6ujmov na stra-<br \/>\nne vyskumnli&#039;ch pracovnlkov&#039; Eticke<br \/>\nkomisia m62e schv6lit projekt tak, ako<br \/>\n100<br \/>\nbol predloienf, m62e poZadovat uriite zmeny projektu, alebo m6ie<br \/>\nprojekt zamietnut. V mnohlch pripadoch maju etick6 komisie aj funk-<br \/>\nciu monitorovania projektov, ktor6 sa realizujri, s cielbm ubezpeiit sa<br \/>\no tom, Ze si vyiskumni pracovnici plnia svoje povinnosti &#8211; a ak je tc,<br \/>\nnevyhnutne, m6Zu projekt zastavit kvdli zdva2nlim neocakdvanfnr<br \/>\nnepriazniv!m udalostiam.<br \/>\nD6vodom, pre ktorli sa vyZaduje schvdlenie etickou komisiou, je okol-<br \/>\nnost, 2e ani vliskumni pracovnici, ani fiastnici vlskumu by nemuseli<br \/>\nbyt vidy dostatocne informovani a objektivni pri rozhodovani o tom,<br \/>\nii dan1i projekt je vedecky a eticky akceptovatelhli. Vliskumni pracov-<br \/>\nnlci musia preukdzat pred nestrannou odbornou komisiou, Ze dan!<br \/>\nprojekt je hodnotnf (,,ie stoji za to&quot;), ie su kompetentni na jeho vy-<br \/>\nkonanie a ie bude do najvySSej moinej miery zabezpeien6 ochrana<br \/>\npotencid I nych riiastn ikov vlisku m u pred poSkoden im.<br \/>\nJednlm z nedorieienlich probl6mov v stivislosti s posudzovanim pro-<br \/>\njektov etickou komisiou je otdzka, ti multicentrickli vliskumnf projekt<br \/>\nvyiaduje schv6lenie etickej komisie v kaidom zo z[castnenfch cen-<br \/>\ntier, alebo ii stadi schvdlenie projektu jednou komisiou. Ak ide o vf-<br \/>\nskumn6 centrS, kto16 sa nach6dzajI v rdznych krajinach, presk[manie<br \/>\na schvdlenie etickou komisiou sa spravidla vyiaduje v kaZdej krajine.<br \/>\nVedeckii hodnota<br \/>\nCl6nok t 1 HD poiaduje, aby lekSrsky<br \/>\nvfskum s riiastou l&#039;udi bol vedecky<br \/>\nzddvodnen!. Tato poiiadavka ma eli-<br \/>\nminovat projekty, ktore velmi pravde-<br \/>\npodobne nemajI Sancu uspie{ napri-<br \/>\nklad preto, 2e s(r z metodologick6ho<br \/>\nhl&#039;adiska neadekvdtne, alebo, hoci by<br \/>\naj mohli rispeSne prebehn(t, priniesli<br \/>\nby iba trividlne vlisledky. Pokial&#039;sa od pacientov iiada, aby sa zIcastnili<br \/>\nna vlskumnom projekte, aj ked&#039;by riziko poikodenia bolo minimdlne,<br \/>\nmalo by sa tiei otakdvat, Ze vyisledkom vfskumu budrj doleiit6 ve-<br \/>\ndeck6 poznatky.<br \/>\nAby sa zabezpetila vedeck6 hodnota projektu, ilSnok 1 1 Ziada, aby<br \/>\nvlskum bol zaloien!&#039; na d6kladnej znalosti odbornej literatilry z da-<br \/>\n101<br \/>\nnej oblasti, na predchddzaj[com laborat6rnom vliskume, a kde je to<br \/>\nvnoane, aj na vlsledkoch vlskumu na zvieratdch, ktor6 poskytujti<br \/>\noredpoklad,2e navrhovan! postup bude fiinn! (a bezpetnV) u ludi&#039;<br \/>\nVyirt rtn na zvieratdch musi vyhovovat prisluinfm eticklim smerni-<br \/>\nciam, ktor6 poiaduj0, aby sa minimalizoval potet pouiitlich zvierat<br \/>\na aby sa predch6dzalo zbytotnej bolesti. Cl6nok 1 5 dod6va poiiadav-<br \/>\nku, ie vfskum s fiastou ludi mdiu vykon6vat len vedecky kvalifiko-<br \/>\nvani pracovnici. Eticke komisia sa predtlim, ako schv6li danli projekt,<br \/>\nmusi presvediit, ie uveden6 podmienky sti splnen6&#039;<br \/>\nSpoloienskii hodnota<br \/>\nO nieio kontroverznejSou poiiadav-<br \/>\nkou na projekt lekarskeho vlskumu<br \/>\nje, aby prisPel k zlePieniu zdravia<br \/>\n(a k dobru &#8211; angl. well being) danej<br \/>\nspoloinosti vo vieobecnosti. V minu-<br \/>\nlosti bol pomerne roziirenli ndzor&#039; 2e<br \/>\npokrok vedeckeho Poznania md hod-<br \/>\nnotu s6m osebe a nepotrebuje d&#039;al5ie<br \/>\nzd6vodnenia. Pretoie dostupn6 zdro-<br \/>\nje na lekdrsky vfskum sri viak stdle<br \/>\nmenej adekv6tne, spolotensk6 hodnota sa stala ddleiitfm kriteriom<br \/>\npri rozhodovani o tom, ti sa danli projekt m6 financova{.<br \/>\nClanky t S a 1 9 HD jasne podporuju zvaiovanie spolocenskej hodnoty<br \/>\npri hod noten i vf sku mnlich projektov. Vf zna m (a prinos) cielbv projek-<br \/>\ntu, chdpanyi v zmysle ich vedeckej aj spoloienskej hodnoty, musi byt<br \/>\nviiiSi ako riziko, ci ziia|preiliastnikov vliskumu. Navyie aj populacia,<br \/>\nv ktorej sa danyi vlskum uskutoiriuje, by mala mat prospech z jeho<br \/>\nvlsledkov. To je obzvldit d6leZit6 v krajin6ch, kde by prichddzala do<br \/>\nrivahy moinost nekorektn6ho zaobchddzania s Itastnfkmi v;1&#039;skumu,<br \/>\nktori podstupujI prisluin6 riziko a nepohodlie, klim lieky vyvinute na .rr,,,,,,&#8230;<br \/>\nz6klade vlisledkov 4i&#039;skumu budf prin6Sat fiitok len pacientom v inej ;,,, . .,<br \/>\nkrajine, ti oblasti.<br \/>\nSpolocensk6 hodnota vfskumneho projektu sa urcuje ta2iie ako jeho a,i,,,,&#039;,,,,t<br \/>\nvedeck6 hodnota, ale to neznamen6, ie by sa mala ignorovat&#039; Vf- ,&#8230;: ,.<br \/>\nskumnipracovnici a etick6 komisie musia zabezpecit, aby sa pacienti &#039;::]::. &#8230;.&#039;<br \/>\nv^,<br \/>\n@,&#039;<br \/>\n&#8212;<br \/>\n102<br \/>\nnepodrobovali testom, ktor6 pravdepodobne nebudtl mat Ziader&#039;<br \/>\nvlznam prospeinli&#039; pre spolocnost&#039; lne konanie by viedlo k plytvaniu<br \/>\n..n ni.f&#039;t&#039; tO t*otnickych zd rolov a osla bovalo by reputdci u lek6 rske-<br \/>\nf&#039;o ulirt rt, ako hlavn6ho faktora, ktorli&#039; prispieva k zdraviu a dobru<br \/>\n(angl. well-being) iloveka.<br \/>\nRizikii a Prinos<br \/>\nPokial&#039;sa preukdzala vedeckd a spo-<br \/>\nlocenska hodnota dan6ho Projektu,<br \/>\nvlskumn! Pracovnfk musi v d&#039;aliom<br \/>\ndemonitrovat, Ze ocak6vatel&#039;ne rizika<br \/>\npre fcastnika vyskumu su zd6vodni-<br \/>\ntel&#039;ne a proporciSlne vzhl&#039;adom na je-<br \/>\nho oiak5vanli prinos (ktorf sa viak<br \/>\nnemusi ty?kat dan6ho 6iastnika vysku-<br \/>\nmu). Riziko sa m62e ch6pat ako s[hrn<br \/>\nmoinosti nepriazniv6ho vfsledku (po-<br \/>\nSkodenia), ku ktor6mu by mohlo d6jst&#039;<br \/>\nSklad5 sa z dvoch zloiiek 1. pravde-<br \/>\npodobnost vlskYtu Poikodenia (od<br \/>\nlnformovanf sdhlas<br \/>\nPrv6 pravidlo Norimbersk6ho k6-<br \/>\ndexu (Nuremberg Code) znie nasle-<br \/>\ndovne:,,Dobrovolhf suhlas uiastnika<br \/>\nvyiskumu je absol(tne nevyhnutnfl&#039;<br \/>\nVysvetl&#039;ujtlci odsek pripojenf k tomu-<br \/>\nto pravidlu okrem in6ho Poiaduje,<br \/>\naby iliastnik vYskumu,,mal o veci do-<br \/>\nstatoin6 inform6cie a aby porozumel<br \/>\npodstate toho, o iom sa md rozhodn[t, aby sa tak mohol rozhodnut<br \/>\ns riplnlm pochopenim a informovane.&#039;<br \/>\nHD sa venuje problemu informovan6ho srlhlasu podrobnejiie&#039; Cl6nok<br \/>\n22bliLiie 5peciflkuje, do ilcastnici v;iskumu potrebujti vediet, aby sa<br \/>\nmohli informovane rozhodnrjt o svojej fiasti v danom projekte&#039; Cld-<br \/>\nnok 23 varuje pred vyvijanim ak6hokolvek ndtlaku v zdujme iltasti<br \/>\ndanfch osob na 4iskume, pretoZe za taklchto okolnosti by ich stihlas<br \/>\nnebol rlplne dobrovolh!. Clanky Z+ a226 sazaoberaji 0dastnikmi v1i-<br \/>\nskumu, ktori nie sti schopniposkytn0t informovanf srihlas (ma16 deti,<br \/>\nosoby so z6vainfm duievnfm postihnut(m, pacienti v bezvedomi)&#039; Aj<br \/>\ntieto osoby sa mdZu zftastnit na 4iskume, ale len za pr(sne vymedze-<br \/>\nnfch podmienok.<br \/>\nHD, podobne ako in6 dokumenty venovan6 etike vfskumu, odpor[-<br \/>\nia, aby informovanf s[hlas (dastnika v1i&#039;skumu bol vyjadrenf podpi-<br \/>\nsanim,,formuldru informovaneho srihlasu&quot; (cl6nok 22). Mnoh6 etick6<br \/>\nkomisie vyZaduj0 od vlskumnfch pracovnlkov, aby im predloiili for-<br \/>\nmuldr informovan6ho s0hlasu, ktorf pldnujI pouiit v rdmci dan6ho<br \/>\nprojektu. V niektorfch krajin6ch srj tieto formul6re natolko rozsiahle<br \/>\na podrobn6, 2e ui neslilZia p6vodn6mu zdmeru primerane informo-<br \/>\nvat fdastnika vyskumu o danom projekte&#039;V kaidom pripade sa proces<br \/>\nziskavania lnformovan6ho silhlasu nezaiina a nekonii jednoduchlm<br \/>\npodpisanim formuldru, ale musi zahfirat aj d6kladn6 [stne objasne-<br \/>\nnie projektu a toho, do vietko z (iasti na f,om pre udastnika vypllva&#039;<br \/>\nNavyie musia byt 6tastnici vfskumu lnformovani aj o tom, ie m62u<br \/>\nkedykolvek svoj silhlas odvolat, a to aj vtedy, ked&#039;sa danli projekt uZ<br \/>\nzaial, a to bez akejkolvek ujmy zo strany vfskumnfch pracovnfkov<br \/>\nalebo infch lek6rov a bez akehokolvek negatfvneho vplyvu na ich d&#039;al-<br \/>\n5iu zdravotnI starostlivost (na ktorf majI inak narok).<br \/>\nvysokonepravdepodobn6ho po velmi pravdepodobn6) a 2&#039; zdvainost<br \/>\np&#039;&quot;tf.l.tit (od irivialneho po zdva2n6, trval0 invaliditu alebo smrt&#039;)&#039;<br \/>\nifroton.p,uuaepodobn6 riziko triviSlneho poikodenia by nemalo<br \/>\nnyi probtimom pre schv5lenie kvalitn6ho projektu&#039; Na druhej strane<br \/>\nLV tuto byt pravdepodobne riziko z6va2neho poikodenia neakcepto-<br \/>\nvatelhe, pokial&#039;tento projekt neposkytuje jedinrl nadej na lieienie ter-<br \/>\nmin6lne chorfch utastnikov vlskumu&#039; V ostatn;i&#039;ch situ6ci6ch&#039; kto16 sa<br \/>\nrrytuln. pofryUulri niekde medzi t;imito dvoma extr6mami&#039; cldnok l7<br \/>\nnfj pozujri., aby vlskumni pracovnici adekvStne zhodnotili oiak6-<br \/>\nvat;lh6 rizita vlis&#039;tumu a ubezpecili sa, 2e tieto rizik6 st1 zvl5dnutel&#039;ne&#039;<br \/>\nnot iat&#039;je riziko daneho vyskumu 0plne nezn6me&#039; vyskumnipracovnici<br \/>\nnesmi pristtipit k realizacii projektu, klim nebudti k dispozfcii primera-<br \/>\nn6 hodnoverne [daje, napriklad z laborat6rneho vyskumu alebo z rea-<br \/>\nlizovanlich experimentov na zvierat6ch&#039;<br \/>\nPodobne ako pacienti v klinickej sta<br \/>\nrostlivosti maj0 aj ftastnici vyskumu<br \/>\npr6vo na ochranu s[kromia vzhl&#039;adonr<br \/>\nna svoje osobn6 zdravotn6 idaje. Na<br \/>\nrozdiel od pacientov v klinickej sta-<br \/>\nrostlivosti sa viak v rdmci vliskumu<br \/>\nneraz vyiaduje poskytnutie osobn!&#039;ch<br \/>\nzdravotnfch ridajov inlim osobdm,<br \/>\nvrdtane iirokej vedeckej komunity<br \/>\na niekedy aj verejnosti. Kv6li ochra-<br \/>\nne silkromia fiastnikov vfskumu musia vliskumni pracovnici v2dy<br \/>\nvopred zfskat ich informovanli srihlas s pouiitlm ridajov o ich zdra-<br \/>\nvotnom stave na vfskumne 0dely. To si vyZaduje, aby iltastnici boli<br \/>\nv predstihu informovanlo [iele, na ktor! sa dan6 inform6cie planuj(<br \/>\npouiit. Vo vieobecnosti maju byt tieto informdcie ndsledne anonymi-<br \/>\nzovan6 (pripadne kodovan6) a uchov6van6 a poskytovan6 v zabezpe-<br \/>\ntenlch podmienkach (ochrana osobnlich fdajov). WMA Deklat6cia<br \/>\no etickych otiizkach tfkajricich sa zdravotnfch databiiz (WMA<br \/>\nDeclaration on Ethical Considerations Regarding Health Databa-<br \/>\nses) obsahuje d&#039;aliie usmernenia v tejto oblasti.<br \/>\nKonflikt riloh: lek6r &#8211; vfskumnf pracovnik<br \/>\nV tejto kapitole sme uZ uviedli, 2e uloha lekara vo vztahu lek6r<br \/>\n&#8211; pacient sa odliSuje od rilohy vlskumn6ho pracovnika vo vztahu<br \/>\nvliskumnf pracovnik &#8211; riiastnik vlskumu, a to aj vtedy, ked&#039;lek5r a vf-<br \/>\nskumnf pracovnik sil jedna a td ist6 osoba. ClSnok 28 HD tipiesiruje,<br \/>\nie v takyichto pripadoch musi byt&#039; 0loha lek6ra vZdy prvoradd. Okrem<br \/>\nin6ho to znamen6, 2e lek6r musi byt pripravenf poradit&#039; pacientovi aj<br \/>\nto, aby sa nezrjiastnil na danom 4iskumnom projekte, ak mu sf tasnd<br \/>\nlieiba prospieva a projekt si vyiaduje, aby boli pacienti randomizova-<br \/>\nni (n6hodne prideleni) na lietbu r6znymi liekmi a\/alebo na podanie<br \/>\nplaceba. Len ak by si lekar ani na zdklade seri6znych vedeckfch po-<br \/>\nznatkov nebol istyi, ti je s6dasn6 lietba pre pacienta rovnako prospeS-<br \/>\nn5 ako navrhovan6 novd lieiba, alebo dokonca ako placebo, mohol by<br \/>\npacienta poiiadat, aby sa zfcastnil na danom vyskumnom projekte.<br \/>\n105<br \/>\nPravdiv6 Publikovanie vfsledkov<br \/>\nMalo by byt samozrejmostou, aby sa vfsledky vfskumu publikovali<br \/>\nhodnovernli&#039;m sp6sobom. V neddvnej minulosti viak Zial&#039;vyili najavo<br \/>\nmnoh6 pripady netestn6ho postupu pri publikovanivfskumnlch v1i-<br \/>\nsledkov, ktor6 zahffiali plagiStorstvo,<br \/>\nvykon5truovanie ildajov, duplicitn6<br \/>\npublikdcie a,,darovan6 autorstvo&#039;i<br \/>\nTaketo postuPY azda m62u Priniest<br \/>\nuriitli zisk konkr6tnemu vedeck6mu<br \/>\npracovnlkovi, teda asPori dovtedY,<br \/>\nk!&#039;m sa na ne nepride. M6iu viak za-<br \/>\npritinit velku Skodu pacientom, u kto-<br \/>\nrlch sa na z6klade nepresn;ich alebo<br \/>\nchybnlich inform6cii o vlisledkoch<br \/>\nvfskumnlch 5t[dii pouiijtl nespr6vne<br \/>\nlieiebn6 postupy, ako aj inlm vfskumnlim pracovn[kom, ktori mo2u<br \/>\npremdrnit mnoho tasu a prostriedkov v snahe nadviazat na tak6to<br \/>\nchybn6 alebo zav6dzajfce referovan6 [daje.<br \/>\nOznamovanie neetick6ho konania<br \/>\n(,,ialovanie&quot;, angl.,,whistle blowing&quot;)<br \/>\nAby sa predch6dzalo pripadom neetickeho vliskumu, alebo aby sa ta-<br \/>\nk6to pripady odhalili, ak sa uZ stali, ka2di kto sa dozvie o neetickom<br \/>\nsprdvanf vyskumn6ho pracovn(ka (alebo o pripadoch neetick6ho v!-<br \/>\nskumu) m6 povinnost ozndmit to prisluinlm org6nom. Taketo&quot;ud6-<br \/>\nvanie&quot; v5ak nieje vZdy v(tane, ba dokonca neraz ost6va bez n6leiitej<br \/>\nodozvy. Osoby, ktore ozndmenie urobili, srj niekedy potrestan6 alebo<br \/>\nvyl0ien6 z danej spolotnosti za to, 2e sa pokrisili odhalit neeticke<br \/>\npostupy. Zda sa viak, ie uveden! pr(stup sa postupne zaiina menit,<br \/>\npretoZe tak sami vedecki pracovnici, ako aj predstavitelia prisluinlch<br \/>\nvlddnych orgdnov vidia potrebu zistovat a trestat pripady neetick6ho<br \/>\nvlskumu a zaiinajI ocetiovat rilohu informujfcich osdb pri dosaho-<br \/>\nvanitohto ciel&#039;a.<br \/>\nPre mladiich ilenov vyskumn6ho timu, ako napriklad pre itudentov<br \/>\nmediciny, bude pravdepodobne obzvlait taik6 konat na z6klade po-<br \/>\ndozrenia z neetickeho vlskumu, ked7e sa budt pravdepodobne po-<br \/>\n__<br \/>\n106<br \/>\nvaiovat za nedostatoane kvalifikovan!ch, aby mohli postidit konanir<br \/>\nstariich vfskunrnyich pracovnikov, a mohli by byt aj potrestani, keb!<br \/>\nsa vyjadrili otvorene. PrinajmenSom by viak mali odmietnut ucast n;<br \/>\npostupoch, ktore povaZujti za jasne neetick6, ako je napriklad klama<br \/>\nnie fcastnikov vfskumu alebo vymlil&#039;anie ildajov. Ak spozoruju take<br \/>\nto konanie u inyich osob, mali by podniknrit vietko, co je v ich silach<br \/>\naby na to upozornili prisluin6 orgdny, ii ui priamo alebo anonymn;in<br \/>\nspdsobom.<br \/>\nNevyrieien6 otdzky<br \/>\nNie vietky aspekty etiky vlskumu sa<br \/>\nv s(tasnosti prijimajI so vieobec-<br \/>\nnfm srihlasom. S rozvojom lekdrskej<br \/>\nvedy v oblastiach, aklmi su genetika,<br \/>\nneurovedy, orgdnov6 a tkanivove<br \/>\ntransplantdcie, vznikajri nove ot6zky<br \/>\ntlikajilce sa etickej prijatelhosti 16z-<br \/>\nnych technik, vlkonov a liecebnyich<br \/>\npostupov, na kto16 eite neexistujti<br \/>\njednoznacn6 odpovede. Navyie aj<br \/>\nniektor6 stariie problemy sil nad&#039;alej<br \/>\npredmetom etickej polemiky, napriklad ot6zka, za aklich podmie-<br \/>\nnok mo2no do klinickej 5t0die zaradit placebove rameno, alebo aka<br \/>\nndsledna starostlivost sa md poskytnrit osobam z[tasttiujticim sa na<br \/>\nlekdrskom vfskume. Na globdlnej (rovni ost6va tzv. medzera 10\/90<br \/>\n(len 100\/o globalnych finantnfch zdrojov ide na vfskum zdravotnlich<br \/>\nprobldmov, ktor6 ovplyvriuji 900\/o svetovej populacie) dlhodobo<br \/>\nnevyrleienou etickou otdzkou. A ked&#039;sa v;iskumni pracovnici snaiia<br \/>\nprispiet k rieieniu problemov v chudobnfch oblastiach sveta, fasto<br \/>\nsa stretdvajI s problemami, ktor6 sil ddsledkom konfliktov medzi ich<br \/>\netickimi ndzormi a ndzormi komun[t, kde pracujri. Tieto otdzky si vy-<br \/>\nZiadajI eite vel&#039;a d&#039;alSich analyz a diskusii, kfm by sa v nich dosiahla<br \/>\nvieobecn6 dohoda.<br \/>\nNapriek vSetkfm tymto potencialnym probl6mom, mediclnsky 4i-<br \/>\nskum je hodnotnou a d6leiitou odbornou aktivitou. Prindia mnohe<br \/>\npozitiva tak pre lek6rov a Studentov mediciny, ako aj pre fiastnikov<br \/>\n107<br \/>\nvfskumu. Lek6ri a itudenti mediciny by rozhodne mali zvdiit aj svoju<br \/>\noiiamu ilcast na vyiskumnych projektoch (ako fcastnici podrobujtici<br \/>\nsa vtiskumu), aby tak mohli osobne spoznat aj druhu stranu vztahu<br \/>\nvfskumnyi pracovnik &#8211; rliastnik vlskumu.<br \/>\n,l::al<br \/>\n:,:a::i,l<br \/>\n:r:,<br \/>\n\u20ac<br \/>\n:r:a<br \/>\n:<br \/>\nfl;,.,<br \/>\n&#039;.*<br \/>\n:\u20ac<br \/>\nx:&#039;<br \/>\n:.i:i:<br \/>\n&#8211;<br \/>\nN<br \/>\nI<br \/>\n-9<br \/>\np<br \/>\n&amp;<br \/>\nllt<br \/>\n110<br \/>\n., &#8211; ., ,&#8230;- -:, i<br \/>\n&#8211; :t &#8212;<br \/>\nN<br \/>\nF&#039;&#039;<br \/>\nt{-&#039;- &#8212;<br \/>\nF: #<br \/>\n8Xi,rrlir:ri:iii::l.tra:tari:airi altla.llltrirt<br \/>\n*<br \/>\nPOVINNOSTI<br \/>\nA PRIvtLEGIA lrxAnov<br \/>\nT5to prirucka sa srlstredila na illohy a povinnosti lek6rov, ktor6 roz-<br \/>\nhodne tvoria hlavnu zloZku lekdrskej etiky. Lekari, podobne ako<br \/>\nvietci l&#039;udia, maj( viak rovnako prd-<br \/>\nva aj povinnosti. Lek6rska etika by<br \/>\nnebola kompletna, keby si neviimala<br \/>\naj to, ako by sa k lek6rom mali sPrS-<br \/>\nvat ostatni, ii ui sti to pacienti, spo-<br \/>\nloinost, alebo ich vlastni kolegovia.<br \/>\nV;l&#039;znam tohto hl&#039;adiska na lek6rsku<br \/>\netiku neustdle rastie, pretoie lekdri<br \/>\nv mnohlich krajinach dnes neraz zaii-<br \/>\nvajI velk6 sklamanie pri vykon6vanisvojej profesie&#039; Stdva sa to najmd<br \/>\nkv6li limitovan!&#039;m zdravotnickym zdrojom, problematickej vlddnej<br \/>\na\/alebo inititucionalnej mikroorganizdcii poskytovania zdravotnej<br \/>\nstarostlivosti, ti kv6li senzdciechtivfm spr6vam v m6diach o pochy-<br \/>\nbeniach lekdrov a o ich neetickom sprdvani, alebo aj kv6li spochyb-<br \/>\niovaniu ich autority a schopnosti zo strany pacientov alebo infch<br \/>\nposkytovatelbv zd ravotnej starostl ivosti.<br \/>\nLekdrska etika sa v minulosti zaoberala prdvamiaj povinnostami lek6-<br \/>\nrov. Stariie k6dexy lekdrskej etiky, ako napriklad verzia K6dexu Ame-<br \/>\nrickej lek6rskej asociScie z roku 1847 (angl. American Medical Associa-<br \/>\ntiont Code &#8211; AMA Code), obsahovali aj odstavce o povinnostiach pa-<br \/>\ncientov a verejnosti vodi lekdrrskej profesii&#039; Viitiinu tichto povinnosti<br \/>\npovaZujeme dnes ui za zastaralf &#8211; napriklad poiiadavku:,,Posluinost&#039;<br \/>\npacienta voii nariadeniam lek6ra by mala byt pohotov6 a bez&#039;vlihrad-<br \/>\nn6. Pacient by ich nikdy nemal spochybriovat, ani pripustit, aby jeho<br \/>\nvlastn6, neodborn6 ndzory zabr6nili ich splneniul&#039; Na druhej strane<br \/>\nviak vyjadrenie: ,,Verejnost by si mala spravodlivo cenit lek6rsku kva-<br \/>\nlifik6ciu &#8230; [a] poskytovat potrebni podporu a podmienky na ziskanie<br \/>\nlekdrskeho vzdelania..lije aj dnes eite stdle platn6&#039; Namiesto opravo-<br \/>\nvanla a aktualizdcie vSak AMA tieto kapitoly napokon zo svojho Etic-<br \/>\nk6ho k6dexu odstr6nila.<br \/>\nSvetovd asocidcia lekdrov (WMA) v minulostl schvalila niekolko ofi-<br \/>\ncidlnych vyhlSseni venovanych problematike prdv lekdrov a im prl-<br \/>\n113<br \/>\nslilchajfcich povinnostl infch tinitelbv, najmii vl6d, vo vztahu k re-<br \/>\nSpektovaniu tfchto Prav:<br \/>\n. Vyhl6senie o slobode z(iastfiovat sa na lek6rskych stretnu-<br \/>\ntiach (1984) (Statement on Freedom to Attend Medical Mee-<br \/>\ntings) zd6raziruje, ie:,,sa nesmI vytvdrat&#8230; iiadne prek6iky, kto16<br \/>\nby brdnili lek6rom zfiastnit sa na stretnutiach WMA, alebo na<br \/>\ninfch lek6rskych stretnutiach (konferenci6ch, kongresoch atdl),<br \/>\nkdekolvek sa tak6to stretnutia organizuj0.&#039;<br \/>\n. Deklardcia o nez6vislosti lek6rov a o profesijnej slobode<br \/>\n(&#039;1986) (Declaration on Physician lndependence and Professi-<br \/>\nonal Freedom) poiaduje:,Lek6ri musia mat&#039; profesijnil slobodu,<br \/>\naby mohli poskytovat svojim pacientom potrebnri starostlivost<br \/>\nbez (nepatridn6ho) zasahovania..l&#039; a,,Lekari musia mat profesijnf<br \/>\nslobodu, aby mohli zastupovata b16nitzdravotn6 potreby pacien-<br \/>\ntov voii vSetkf m, ktori by odopierali alebo obmedzovali potrebnI<br \/>\nstarostlivost chorf m alebo ranenf m J&#039;<br \/>\n. Vyhliisenie o profesijnej zodpovednosti za Standardy lek6r-<br \/>\nskej starostlivosti (1995) (Statement on Professional Respon-<br \/>\nsibility for Standards of Medical Care) Ziada, aby:,kaZd6 posu-<br \/>\ndenie profesiondlneho konania alebo vfkonu lekdra obsahovalo<br \/>\naj hodnotenie os6b rovnak6ho profesijn6ho postavenia, ako m6<br \/>\ndanli lek6r, ktor6 na zdklade svojho vzdelania a skrisenosti rozu-<br \/>\nmejf komplexntimu charakteru medicinskych ot6zok, o ktor6<br \/>\nv danom pripade ide.&#039;To ist6 vyhldsenie odmieta,,postupy na po-<br \/>\nsudzovanie stainosti pacientov alebo postupy na uriovanie ich<br \/>\nodikodnenia, ktor6 by sa nezakladali na primeranom hodnoteni<br \/>\nkonania dan6ho lekdra alebo zanedbania potrebnej starostlivosti<br \/>\nzo strany odbornf kov jeho profesie&quot;.<br \/>\n. Deklar6cia o podpore lek6rom, ktori sa odmietajf zrifast-<br \/>\niovat&#039; alebo tolerovat&#039; pouiitie muienia alebo infch foriem<br \/>\nkrut6ho, nelhdsk6ho alebo poniiujriceho zaobch6dzania<br \/>\n(1997) (Declaration Concerning Support for Medical Doctors<br \/>\nRefusing to Participate in, or to Condone, the Use ofTorture<br \/>\nor Other Forms of Cruel, lnhuman or Degrading Treatment)<br \/>\nvyjadruje zSviizokWMA,podporovata ch16nit, ako aj vyzyvatsvo-<br \/>\nje tlensk6 lekdrske asocidcie na podporu a ochranu lek6rov ktori<br \/>\n-7<br \/>\nodmietajil [iast na takyichto neludskyich postupoch alebo ktori<br \/>\nposkytuju lieiebnti alebo rehabilitatnrj starostlivost ich obetiam,<br \/>\nako aj zabezpeiit pravo tlichto lekSrov na dodriiavanie najvyiiich<br \/>\netickyich principoq vrdtane dodrZiavania lekdrskej mlianlivosti&#8230;,<br \/>\n. Vyhliisenie o eticklich smerniciach pre medzindrodnf n6bor<br \/>\nlekiirov (2003) (Statement on Ethical Guidelines for the lnter_<br \/>\nnational Recruitment of physicians) iiada jednotliv6 krajiny,<br \/>\naby,,urobili maximum na udrZanie svojich lekdrov v ich profe_<br \/>\nsii aj v danej krajine, a to poskytnutim ndleZitej podpory, ktoril<br \/>\npotrebujti na splnenie svojich osobnfch aj profesijnlich cielbv,<br \/>\nvzhl&#039;adom na konkr6tne potreby a zdroje tej-ktorej krajiny,,a aby<br \/>\nzabezpeiili,,lekdrom &#8211; cudzincom, ktori pracu ju, ti uinastdlo ale_<br \/>\nbo prechodne, v ich krajine&#8230;. spravodlive zaobchddzanie, porov-<br \/>\nnatelh6 so sprdvanim sa k lekdrom vlastnej krajiny (napriklad, aby<br \/>\ntito lekari mali rovnakli pristup k pracovnlim prileiitostiam a aby<br \/>\ndostiivaliza rovnakf pracu rovnak! plat).,<br \/>\nHocije urtitd obrana zdujmov lekSrov potrebnii &#8211; vzhl&#039;adom na existu-<br \/>\nj(ce tlaky a spochybriovania, niekedy treba lekdrom pripomenrid ak6<br \/>\nprivil6giii maj[. Vlskumy verejnej mienky v mnohyich krajindch uka-<br \/>\nzujtj,2e povolanie lekiira patri stdle medzi najuzndvanejiie a najd6_<br \/>\nveryhodnejiie. lch mzda blva zvytajne vyiSia, ako je priemernd mzda<br \/>\nv danej krajine (v niektoryich krajiniich<br \/>\nomnoho vyiSia, netfka sa SR). Nad&#039;alej<br \/>\nmajf velkri mieru nezdvislosti vo svo-<br \/>\njej klinickej praxi, aj ked&#039; ui nie takrj<br \/>\nvelkd ako kedysi. Mnohi maj[ mol-<br \/>\nnost zftastriovat sa na vzruiujfcich<br \/>\nprojektoch medicinskeho vfskumu,<br \/>\nktorli neustdle prin6ia nove poznatky<br \/>\na vedomosti. Najd6leiirejiie viak je,<br \/>\nvolania je moino eite aj prinizkou cenou, ktort lek6ri musia,,zaplatit&quot;<br \/>\nza v5etkY tieto Privil6giS.<br \/>\nPOVINNOSTI VOEI SEBE SAMEMU<br \/>\nT6to prirutka v predch6dzaj(cich kapi-<br \/>\ntol6ch roztriedila etick6 povinnosti le-<br \/>\nk6ra podl&#039;a toho, kto m6 z pr6ce lekdra<br \/>\nnajviiiSi tiZitok: povinnosti lek6ra voti<br \/>\npacientom, sPoloinosti a kolegom<br \/>\n(vrStane ostatnich zdravotnickych<br \/>\npracovnikov). Lekari casto zabfdajf,<br \/>\nZe majil povinnosti voii sebe samlm<br \/>\nie lekari aj dnes poskytujrl sluZby, ktoryich hodnotaje pre konkr6tnych<br \/>\npacientov nevytislitelhd &#8211; najmi pre tich, ktori srj zranitelhia nacha_<br \/>\ndzaj( sa v najviitiej nddzi, ale aj pre celri spolotnost&#039;vo vieobecnosti.<br \/>\nLen velmi mdlo zamestnani md potencidl rovnako uspokojovat ako<br \/>\nmedicina vzhl&#039;adom na mnohe dobrd, ktor6 lekdri poskytuju _ rjl,avu<br \/>\nod bolesti a utrpenia, lietenie chorob a zabezpetenie komfortu pre<br \/>\naj voii svojim rodindm. By{ lekdrom si<br \/>\nrr mnohlch iastiach sveta vyiaduje oddat sa (plne vykonavaniu le-<br \/>\nk6rskej praxe a nebrat pritom priliS ohl&#039;ad na vlastn6 zdravie a duSev-<br \/>\nnr1 pohodu (angl. well-being). Nie s[ vlinimkou tliZdne so 60-80 pra-<br \/>\ncovnlimi hodinami, ani povaZovanie riadnej dovolenky za nepotrebnii<br \/>\ntuxui. Rj ked&#039;s[ mnohi lek5ri azda schopnl pracovat aj za taklchto<br \/>\npodmienok, ich rodiny neraz trpia. lnilekari ocividne trpia v ddsledku<br \/>\niak6hoto pracovn6ho tempa, kto16ho d6sledkom m62e byt chronickd<br \/>\nvyterpanost, zneuiivanie liekov ba aZ strata iivotnej energie&#039; Vycer-<br \/>\npanost lek6rov m6ie byt pre pacientov nebezpeind, preto2e (nava<br \/>\nbfva ddleZitlm faktorom pri lekdrskych pochybeniach&#039;<br \/>\nPotreba zabezpeienia istoty pacienta, ako aj podpora zdrav6ho iivot-<br \/>\nneho 5tflu lekdrov sa v niektorlch krajindch rieii obmedzenim poitu<br \/>\npracovnlch hodin a dliky zmeny, ktor6 lekari aj lekdri v Specializainej<br \/>\npriprave m62u absolvovat. Aj niektore lekarske vzdel6vacie instittjcie<br \/>\nui v sftasnosti zjednoduSujtl moinosti nevyhnutneho preruSenia<br \/>\nvzdel6vacieho (ipecializain6ho) programu pre ieny &#8211; lek6rky z ro-<br \/>\ndinnlch d6vodov. Aj ked&#039;takdto opatrenia m6lu prispievat k podpore<br \/>\nzdravia a duievnej pohody lekSra, prim6rna zodpovednost za sta-<br \/>\nrostlivost o seba zostdva na konkr6tnom lek6rovi&#039; Okrem vyhfbaniu<br \/>\nsa zrejm;im zdravotnli&#039;m rizikdm, aklimi sil fajienie, zneuiivanie drog<br \/>\na pracovn6 pretaZovanie, lekdri by si mali chranit a zlepSovat svoje<br \/>\nzdravie a duievnI pohodu, a to aj identifikovanim z6vaZnlch stresu-<br \/>\njucich faktorov vo svojom pracovnom i osobnom Zivote a osvojenim<br \/>\nI<br \/>\nI<br \/>\n116 117 .E I<br \/>\nTI<br \/>\nsl a praktizovanim vhodnfch postupov na ich zvlSdanie. Ak tieto pc &#8211; 3 ekonomickfch faktorov, vidy budrl existovat chori l&#039;udia, ktori budu fi ,,,,, I<br \/>\nstupy zlyhdvaj[, mali by vyhl&#039;adat pomoc u kolegov a n6leiite kvalif, potrebovat lieienie &#8211; pokial&#039;bude v ich pripade eite moin6, ale vzdy eq I<br \/>\nkovanyih odbornikov, aby si zabezpetili potrebnI podporu pri rieSer budri potrebovat primeranil zdravotnI starostlivost. Lekdri tradicne ,,$,,,,,,,,,,,1<br \/>\nosobnlich probl6mov, ktor6 inak m6iu nepriaznivo ovplyvnit ich vzta poskytovali tieto sluiby &#8211; zdroveti s ostatnlimi, ako sti podpora zdra- i, , I<br \/>\nhy s pacientmi, spolocnostou alebo s kolegami. via, prevencia chordb a riadenie syst6mu zdravotnictva. Hoci rovnov6 E-. .l<br \/>\nha medzitfmito oblastamiaktivit sa m6Ze v budfcnostizmenit, lek6ri i I<br \/>\nbudil mat pravdepodobne nad&#039;alej ddleZitu 0lohu v kaZdejz nich&#039; Pre- ,.::ll::]<br \/>\nBUDUCNOSf lf XAnSX6J ETIKY toZe kaZdS z uvedenfch oblastizahina mnoistvo etickfch probl6mov, r::ii:l:::r:<br \/>\nTdto priruika sa srstredira predovietkfm na sftasn!.stavl:!::it 5i::f.:1ili1&#039;r&#039;,:?:iil;:]Y,&quot;n;Xrufi?#&#039;iTili&#039;ff&quot;kejetikv:<br \/>\n&#039;.i,:i&#039;.,&#8230;.<br \/>\netiky s poietnimi odkazmi na jej vlivoj v minulosti. Pritomnost nim v&quot;-&quot;<br \/>\nviak neust6le unikd pomedzi prsty, a zdrovei sa iiada aj do istej miery Toto je uz koniec naSej priruiky, ale pre titatel&#039;a by mal byt len jednlim tl:::,:l<br \/>\npredvidat budilcnost, ak nechceme byt neustSle pozadu za vlivojom z krokov v celoiivotnom zahibeni sa do ot6zok lekSrskej etiky. Zopa- :::r::::ii::,<br \/>\nnaiich tias. Budfcnost lekarskej etiky bude pochopitel&#039;ne do znadnej kujme, io bolo povedane ui v tivode &#8211; t6to prirutka poskytuje len :,::,l:lr:::,<br \/>\nmiery z6visiet od budrjcnosti mediciny. V prvom desatroci 21. storo- fvod do lekarskej etiky a niektorlch jej najd6leiitejiich probl6mov. Je ..:..ii.,,::l.:r:<br \/>\niia sa medicina vyvija vel&#039;mi rlchlym tempom. Je preto vel&#039;mi zloiit6 uriend aj na to, aby sme si uvedomili potrebu kontinudlneho ttvaiova- &#039;,.&#039;.::ll:::::r<br \/>\npredpovedat, ako bude vyzerat v case, ked&#039;sriiasni itudenti prv6ho nia nad etickou dimenziou mediciny, aj uvaZovania nad tfm, ako rieiit lilllll:ll..::&#8230;:&#039;<br \/>\nrocnika mediciny ukoniia svoje 5t[dium, a zrejme nemoZno vediet, konkretne etick6 probl6my, s ktorfmi sa stret6vame v lekSrskej praxi. :l$:<br \/>\nake d&#039;aliie zmeny nastanil dovtedy, klim budtl odchadzat ako lekdri do Zoznam literdrnych a informainlch prameiov, uvedenf v prilohe B, :::::]]*:<br \/>\ndochodku. Bud[cnost nemusi bytv kaidom pripade lepSia ako s[cas- md pomdct pri prehlbovani poznatkov v tejto oblasti.<br \/>\nnost &#8211; vzhl&#039;adom na velmi roziirenil politickil a ekonomickti nestabi-<br \/>\nlitu, postupujricu degraddciu Zivotn6ho prostredia, pokraiujrice roz-<br \/>\niirovanie HIV\/AIDS a ine potenciSlne epid6mie. Aj ked&#039;moZno d[fat&#039;,<br \/>\n2e prinosy lekarskeho pokroku sa napokon roziiria do vietklich krajin<br \/>\na Ze etick6 probl6my, s ktorlimi sa v budfcnosti budu stretdvat chu-<br \/>\ndobn6 krajiny, budtl podobn6 tim, o ktorich sa v stiasnosti disku- ,:::,,r::ri,::ri:i<br \/>\ntuje v bohaqich krajindch, aj opak m6Ze byt pravdou: krajiny, ktor6 su<br \/>\nteraz bohat6, by mohli upadnilt natolko, 2e by sa v nich lekdri museli<br \/>\nzaoberat epidemiami tropickfch chorob a z6vainym nedostatkom fi-<br \/>\nnancnlch zdrojov urcen;ich na zdravotnil starostlivost.<br \/>\nVzhl&#039;adom na zrejmI nepredvidatel&#039;nost budricnosti musi byt lek6rska<br \/>\netika primerane flexibilnd a otvorend voii potrebnli&#039;m zmendm a Ipra-<br \/>\nv6m, ako to vlastne ui dlhiicas pozorujeme. Moieme viak drifat,2e jej<br \/>\nzakladne principy budil platit aj nad&#039;alej, obzvl6Sttake hodnoty, akfmi<br \/>\nsri sticit, kvalifikacia a samostatnost, spolodne so starostlivostou o re-<br \/>\nSpektovanie zakladnyich l&#039;udsklich pr6v a oddanostou lek6rskemu po-<br \/>\nvolaniu. AkekolVek by boli zmeny, ktor6 by v oblasti mediciny prinie- . &#8230;.. .l<br \/>\nsol vedeckli vfvoj a p6sobenie rozliinlch spoloiensklch, politicbich<br \/>\nr : r twat t ,a,,..a:a:a:t::.:.::: .:..:r:rr:rrrr: :.rr<br \/>\nwa.:<br \/>\nDODATOK A _ SLOVNIK<br \/>\nAnestdziol6g &#8211; lek6r &#8211; ipecialista.<br \/>\nBioetika\/biomedicinska etika navz6jom ekvivalentne n6zvy oznaiujLice vecl<br \/>\nn0disciplinu,ktordsazaoberdSt0diommordlnychotdzokvyskytujricichsi<br \/>\nvmedicine,Zdravotnictveavbiologickfchveddch&#039;M;lityrihlavn6podod.<br \/>\nbory: klinickd etika &#8211; zaoberd sa ot6zkami v starostlivosti o pacienta (pozri<br \/>\nkapitolu z tejto priruaky); etika vfskumu &#8211; zaoberS sa ochranou os6b&#039; ktore<br \/>\nsa z0iastriujti na zdravotnickom vliskume (pozri kapitolu 5 tejto priruiky);<br \/>\nprofesijn6 etika &#8211; zaoberd sa Specificklmi 0lohami a povinnostami&#039; ktore<br \/>\nsa vy2aiulil od lek6rov a ostatnlich zdravotnickych pracovnikov (lek6rska<br \/>\netika je lednou z oblasti profesijnej etiky); a etika verejnej politiky&#039; kto16<br \/>\nsa zaober6 formuldciou a interpretdciou z6konov a predpisov o bioetick!&#039;ch<br \/>\nprobl6moch.<br \/>\ncnosf- dobrd vlastnost u ludi, obzvl6St v ich charaktere a spr6vani. Niektore<br \/>\ncnostis[obzvlditd6leiit6preuriit6skupinyludi,napriklads0citulekSrov,<br \/>\nodvaha pre poiiarnikov, pravdovravnost pre svedkov atdl<br \/>\nDobrotinnosf(angl.beneficence)_doslova,,konaniedobra,iodlek6rovsaoia-<br \/>\nk;iva, 2e budti konat v najlepiom z6ujme svojich pacientov&#039;<br \/>\nHierarchia &#8211; usporiadanie os6b (javov, alebo veci) podl&#039;a stupria d6lezitosti od<br \/>\nnajvyiSieho po najniZii. Hierarchick6 &#8211; pridavn6 meno opisuj0ce tak6to uspo-<br \/>\nriaiinie. Termin hierarchia sa pou2iva aj na oznaienie najvySiich ved(cich<br \/>\npredstavitelbv danej organiz6cie.<br \/>\nHodnoti( &#8211; prisudzovat nieiomu hodnotu, povazovat nieio za velmi d6leiit6;<br \/>\nhodnota &#8211; to, io sa pova2uje za velmi ddle2itd&#039;<br \/>\nLekdr osoba kvalifikovan6 na vykon6vanie lekdrskeho povolania. V niekto-<br \/>\nrlich (anglicky hovoriacich) krajiniich sa lek6ri (angl&#039; physicians) odliiujI od<br \/>\nJt&#039;ri,u,gou (angl. surgeons) a v!raz,,doktor&quot; (angl doctor) sa pouiiva v oboch<br \/>\npripad-och,ajked&#039;termin,,doktor&quot;sam62epouZivatajpreilenovostatnich<br \/>\nzdravotnickychpovolani,akos0dentistiaveterindri,akoajpretlich,ktorizis-<br \/>\nkali doktordt (PhD.) alebo in0,,doktorskri&quot; hodnost&#039; Termin,,doktor mediciny&quot;<br \/>\nje presnejii, ale be2ne sa nepou2iva. Svetov6 asoci6cia lek6rov (WMA) pouZiva<br \/>\nieimin,,lekd\/&#039; (anql. physician) pre vietk!&#039;ch, ktori sri kvalifikovani na vykond-<br \/>\nvanie lek6rskeho povolania, bez ohl&#039;adu na ich Specializ6ciu. V tejto priruike<br \/>\nsa pouZiva rovnako.<br \/>\nNdhradnaalebozdstupndgestacia-formatehotnosti,priktorejienas0hla-<br \/>\nsi s vynosenim dietata, ktor6 po narodeni odovzd6 inej osobe alebo dvojici&#039;<br \/>\n119<br \/>\nktor6 vo vaiSine pripadov poskytla alebo spermie (prostrednictvom umelej<br \/>\ninsemin6cie), alebo embryo (prostrednictvom oplodnenia in vitro a prenosu<br \/>\nembrYa)<br \/>\nNepoikodzovanie<br \/>\n(angl. non-maleficence) &#8211; doslova &quot;nerobit zle&#039;&#039;<br \/>\n&quot;neikodit&#039;i<br \/>\nLei 6&#039;i a uyrkr.ni pracovnici sa musia vyhfbat poSkodeniu pacienta a 0iast-<br \/>\nnika v!&#039;skumu.<br \/>\nOznanovatel&#039;(udavat, ,,bonzak&quot;; angl.whistte-blower) &#8211; osoba&#039; kto16 informuje<br \/>\nvedenie alebo verejnost, ie jednotlivec alebo organizdcia robi nieio neetick6<br \/>\nalebo nez6konne. (Tento vliraz poch6dza zo sveta iportu&#039; kde rozhodca piska-<br \/>\nnim na p(italke (angl. blowing a whistle) signalizuje poruienie pravidiel&#039;)<br \/>\npaltatlvna starost\/lvost&#039;- pristup k starostlivosti o pacientov obzvl6it v pripa-<br \/>\ndoch,kdejevysok6pravdepodobnostvrelativneblizkejbuddcnosti0mrtie<br \/>\npacientavd6sledkuzdva2nei,nevylieiitelhejchoroby;zameriavasanazlep-<br \/>\nienie kvality iivota pacienta, osobitne na lietbu bolesti. M6ie sa poskytovat<br \/>\nv nemocniciach, v Specializovanlich zariadeniach pre umierajicich pacientov<br \/>\n(iasto nazlvanlch hospice), alebo u pacienta doma&#039;<br \/>\nPlagidtorstvo-formanecestn6hosprdvania,ked&#039;niektokopirujep16cuineho&#039;<br \/>\nna[riklad iast alebo aj celf text publikovan6ho il6nku, a predklad6 ho ako<br \/>\nsvoju vlastn0 pr6cu (t.j. bez uvedenia jej p6vodu)&#039;<br \/>\npluralisticki &#8211; maj0ci niekolko alebo mnoho 16znych pristupov alebo dft; opak<br \/>\nsinguldrneho alebo uniformn6ho.<br \/>\nPredchddzajlceinitrukcie(angl,advanceddirectives)_vyhl6senie,zvyiajne<br \/>\npisomn6, oiom, ako by si dand osoba ielala byt lieien6, alebo nelieien6 v pri-<br \/>\npade, ie u2 nebude schopn6 sa sama rozhodn[t (napriklad, ak bude v bezve-<br \/>\ndomi alebo bude dementnd). lde o jednu z foriem predbezn6ho pldnovania<br \/>\nzdravotnej starostlivosti; inou je urienie niekoho, aby sl0iil ako z6stupca da-<br \/>\nnejosobyprirozhodovanivtakichtositu6ciech.Niektor6ft6tymajrizdkony<br \/>\no predbe2nfch initrukci6ch.<br \/>\nPrehtdsi(\/vyznal(angl&#039;toprofess)_verejnevyhl6siisvojepresvedieniealebo<br \/>\nslub. Je z6kladom v!razov,,profesia&#039;i,profesijn!&quot; a,profesionalizmus&quot;&#039;<br \/>\nRaciondlny &#8211; rozumovli zaloleny na ludskej schopnosti uva2ovat&#039; t&#039; j&#039; byt<br \/>\nschopnf zv62it argumenty za a proti konkretnemu konaniu a rozhodnrit sa<br \/>\no tom, kto16 alternatlva je lePiia.<br \/>\nRiadena zdravotnicka starostlivos( (angl. managed healthcare) &#8211; organizainli<br \/>\npristup v zdravotnictve, pri ktorom vl6da, organizdcie alebo zdravotn6 po-<br \/>\nistovne rozhoduji o tom, ak6 zdravotne slu2by sa bud0 poskytovat&#039; kto ich<br \/>\nbudeposkytovat(lekdri_ipecialisti,v(eobecniIekdri,sestry,ostatnizdravot-<br \/>\n171<br \/>\n120<br \/>\nnicki pracovnici atdl), kde sa budti poskytovat (kliniky, nemocnice, u pacient;<br \/>\ndoma atdl) a o ostatnlich srjvisiacich z6le2itostlach.<br \/>\nSpravodlivos((angl,justice) spravodliv6(,,korektn6&#039;)zaobchddzaniesjednot<br \/>\nlivcami a skupinami. Ako sa zd6raznilo v kapitole 3, existujri rdzne ch6pania<br \/>\ntoho, io znamen6 spravodliv6 zaobch6dzanie v zdravotnictve.<br \/>\nS1hhs (angl. consensus) &#8211; vieobecn6, ale nie nevyhnutne jednomysel&#039;n6 do-<br \/>\nhoda.<br \/>\nZastdval (sa) (zastupovat) (a n gl. a dvocate) &#8211; hovorit a lebo konat v mene (v z6-<br \/>\nujme) inej osoby alebo skupiny; z6stupca, 26stanca niekto, kto kon6 taklmto<br \/>\nsp6sobom. Lek6ri konaj0 ako zdstupcovia\/zdstancovia svojich pacientov, ked&#039;<br \/>\nsa obracajI na vl6dnych iradnikov alebo predstavitelbv zdravotnlich poistov-<br \/>\nni v zdujme poskytnutia sluiieb, ktor6 ich pacienti potrebujti, ale nevedia si<br \/>\nich sami ziska{.<br \/>\nZodpovedny (angl. accountable) &#8211; zodpovedaj0ci sa niekomu za nieio (napr.<br \/>\nzamestnanci s0 zodpovedni svojim zamestn6vatelbm za prdcu, ktord robia).<br \/>\nZodpovednost si vyZaduje byt prlpravenyim poskytndt vysvetlenie o tom, io<br \/>\nniekto urobil alebo neurobil.<br \/>\nDODATOK B _ INFORMAENE ZDROJE<br \/>\nLEKARSKEJ ETIKY NA INTERNETE<br \/>\nVieobecn6<br \/>\nPrirudkasmernicSvetovejlek6rskejasoci6cie(WorldMedicalAssociationPo-<br \/>\niicy Handbookl (www.wma.net\/e\/policy\/handbook&#039;htm) &#8211; obsahuje ripln6<br \/>\nznenia vietklicir smernic WMA (v angliitine, francIzitine a ipanieltine)&#039;<br \/>\nSekciaetikySvetovejasoci6cielek6rov(WorldMedicalAssociationEthicsUnit<br \/>\n(***.*ti.n.t) &#8211; obsahuje nasledujirce sekcie aktualizovan6 kaidf mesiac:<br \/>\n. Ot6zka mesiaca<br \/>\n. Etick6 aktivity WMA urien6 pre verejnost<br \/>\n. Etick6 smernice WMA, vr6tane t!ch, ktor6 sri v pripraVe&#039; alebo sa revidu-<br \/>\nju<br \/>\n. Helsinsk6 deklar6cia &#8211; hist6ria a s0iasni stav<br \/>\n. lnformain6 zdroje etikY WMA<br \/>\n. Organiz6cie medicinskej etiky, vr6tane ich eticklch k6dexov<br \/>\n. Ozn6menia o konferenci6ch<br \/>\n. Vzdel6vanie v lek6rskej etike<br \/>\n. Etika a l&#039;udsk6 Pr6va<br \/>\n. Etika a lek6rsky profesionalizmus<br \/>\nEtick6 ot5zkY na zatiatku iivota<br \/>\nKlonovanie iloveka &#8211; www.who.intiethics\/topics\/cloning\/en\/<br \/>\nAsistovan6 reprodukcia &#8211; www.who.int\/reproductive-health\/infertility\/re-<br \/>\nport_content.htm<br \/>\nEtick\u20ac ot6zky na konci iivota<br \/>\nlnformain6 zdroje &#8211; www.nih.gov\/sigs\/bioethicsiendofl ife&#039;html<br \/>\nVzdel6vanie lek6rov v problematike terminiilnej starostlivosti &#8211; http:\/\/www&#039;<br \/>\nama-assn.org\/amai pub\/categoryi 2g 1 0.html<br \/>\nT<br \/>\n122<br \/>\nPaliativna sta rostlivost &#8211; http:\/\/www.hospicecare.com\/Eth ics\/ethics.htm<br \/>\nOpozicia proti eutandzii &#8211; www.euthanasia.com\/<br \/>\nHIV\/AIDS<br \/>\nlnformain6 zdroje &#8211; www.wits.ac.zalbioethics\/<br \/>\nUNAIDS &#8211; www.unaids.orglen\/in+focus\/hiv,aids_human rights\/<br \/>\nu na ids+activities+h r.asp<br \/>\nVzthhy s komerinf mi organizdciami<br \/>\nVzdeldvacie zd roje &#8211; www.ama-assn.orgla ma\/pub\/category\/56g9.htm I<br \/>\nlnformain6 zdroje &#8211; www.nofreelunch.org\/<br \/>\nV;iskum s fiastbu os6b<br \/>\nSmernice a informain6 zdroje &#8211; www.who.int\/ethics\/research\/en\/<br \/>\nHarvard school of Public Health (Harvardskd ikola verejn6ho zdravotnictva):<br \/>\nkurz o eticklich ot6zkach v medzindrodnom zdravotnickom vfskume &#8211; www.<br \/>\nhsph.harvard.edu\/bioethics\/<br \/>\nDODATOKC<br \/>\nSVETOVA ASOCIACIA LEKAROV<br \/>\nRezol(cia o zaradeni lek6rskej etiky a lirdskfch pr6v do uiebnfch osnov<br \/>\nlek6rskYch fak0lt na celom svete<br \/>\n(schv6len6 51. svetov!m lek6rskym zhroma2denim,<br \/>\nTel Aviv, lzrael, v okt6bri 1 999)<br \/>\nl.kedzelekdrskaetikaaludsk6pr6vatvorianeodluiitel,nrisiiastp16ce<br \/>\na kultriry lek6rskej Profesie, a<br \/>\n2. kedze lek6rska etika a ludsk6 pr6va tvoria neodluiitel&#039;n[ s0dast hist6rie,<br \/>\nitruktriry a cielbv Svetovej asoci6cie lek6rov (WMA),<br \/>\n3,satimtorozhodlo,2eWMAddrazneodporritalek6rskymfakult6mnace-<br \/>\nlom svete, aby sa vyuiovanie lek6rskej etiky a I&#039;udskfch pr6v zahrnulo ako<br \/>\npovinn! kurz do ich uiebnlch osnov<br \/>\nSVETOVA FEDERACIA PRE LEKARSKE VZDELAVANIE<br \/>\n(World Federation for Medical Education (WFME)<br \/>\nGlob6lne Standardy na zlepienie kvality &#8211; Z6kladn6 lek6rske<br \/>\nvzdel6vanie<br \/>\n(www&#039;sund.ku.dk\/wfme\/Activities\/Translations%20ofolo20Standard0\/020<br \/>\nDocumentsiWFMETo20Standard pdf )<br \/>\nTietoStandardy,ktorlchplneniesaoiak6vaodkaZdejlek;irskejfakulty,obsa-<br \/>\nhujri nasleduj0ce odkazy, ktor6 sa tlkaj0 lek6rskej etiky:<br \/>\n1.4 Vfsledokvzdeldvania<br \/>\nLekdrske fakulty musia definovat sIhrn kompetencii (vrdtane vedomosti<br \/>\na znalostf z lekirskej etiky), ktore majri mat itudenti pri ukonieniStridia<br \/>\nvovztahuksvojejn6slednejSpecializainejpripraveabudricimriloh6m<br \/>\nv zdravotnickom syst6me.<br \/>\n4.4 Studijni program &#8211; lek6rska etika<br \/>\nLek6rske Skoly musia identifikovat a zahrn[t do svojich uiebnlch osnov<br \/>\nprispevky z oLlasti lek5rskej etiky, ktor6 umoinia efektivnu komunik6ciu&#039;<br \/>\nklinick6 rozhodovanie a etick6 postupy&#039;<br \/>\n123<br \/>\n__<br \/>\n124<br \/>\n4.5 Studijni program &#8211; klinick6 discipliny a schopnosti<br \/>\nKlinick6 schopnosti zahf riaj( odoberanie anamn6zy, schopnost komuni-<br \/>\nkdcie a vedenia timu.<br \/>\nUiast na starostlivosti o pacienta by mala zahfuiat tfmovri spoluprdcu<br \/>\ns ostatnlimi zdravotnickymi pracovnikmi.<br \/>\n4.4 Zdroje vzdeldvania &#8211; vf skum<br \/>\nVzdjomn6 pdsobenie medzi vliskumom a vzdeldvacimi aktivitami md<br \/>\npovzbudit a pripravit Studentov na zapojenie sa do lek6rskeho vfskumu<br \/>\na vlivoja.<br \/>\n125<br \/>\nDODATOK D &#8211; POSILNENIE VYUEOVANIA ETIKY<br \/>\nNA LEKARSKYCH FAKULTACH<br \/>\nNiektor6 lekiirske fakultyvyuiujd etiku len velmi m6lo, klim na inlch existu-<br \/>\njtl vysokorozvinut6 vluibov6 programy. Aj v tlchto programoch sa viak d6<br \/>\nst6le nieio zlepSovat. Tu je nSvrh procesu, ktor! m02e iniciovat ktokolvek, ii<br \/>\nStudent mediciny alebo ilen uiitelskeho zboru fakulty, kto by chcel posilnit<br \/>\nvluibu lek6rskej etiky v rdmci danej inititticie (fakulty).<br \/>\n1. Obozn6mte sa so Struktilrou rozhodovania sa v inititicii<br \/>\n. Dekan<br \/>\n. Komisia pre ndphi Stridia<br \/>\n. Akademickf sendt,Vedeck6 rada fakulty<br \/>\n. Vplyvniilenoviafakulty<br \/>\n2. Hl&#039;adajte podporu ostatnlch<br \/>\n. Studenti<br \/>\n. Fakulta<br \/>\n. Kl&#039;fdovi riadiaci pracovnlci<br \/>\n. Ndrodn6 lekdrska spoloinost<br \/>\n. Niirodn6 lekdrske regulativne o196ny (napr&#039; lek6rska komora)<br \/>\n3. Pripravte presvediivf ndvrh<br \/>\n. WMA Rezohicia o zaradeni lekdrskej etiky a ludsklch pr6v do uieb-<br \/>\nnfch osnov lek6rskych fak(lt na celom svete<br \/>\n. WFME Globdlne Standardy na zlepienie kvality &#8211; 26kladnd lek6rske<br \/>\nvzdelanie<br \/>\n. Priklady z infch lek6rskych fakilt<br \/>\n. Poiiadavky etiky vlskumu<br \/>\n. Pripravte sa na ndmietky (napr. preplnend uiebnd osnovy)<br \/>\n4. Ponriknite pomoc<br \/>\n. Pon(knite n6vrhy na Strukt[ru, obsah, uiltel&#039;ske a itudentsk6 zdroje<br \/>\n(pozri napriklad webovrl str6nku WMA Sekcle etiky &#8211; iast venovanI<br \/>\n,, *,iii:;1;iiti,<br \/>\nDODATOK E _ DALSIE PRiPADOVE STUOIC<br \/>\ninformainfm zdrojom pre vzdel6vanie v lekdrskej etike: www.wma.<br \/>\nnet\/e\/ethicsun it\/education.htm )<br \/>\n. Spolupracujte s inlimi programami lekilrskej etiky, WMA atdl<br \/>\nZabezpeite kontinuitu<br \/>\n. Snaite sa o zaloienie st6lej komisie pre lekdrsku etiku<br \/>\n. Ziskajte mladiich Studentov<br \/>\n. Ziskajte d&#039;aliich uiitelbv<br \/>\n. Zapojte novfch uiitelbv a kl&#039;0iovfch ved0cich pracovnfkov<br \/>\n* Navrhli dr. Gerald Neitzke a Ms. Mareike Moeller, Medizinische Hochschule Hannover,<br \/>\nNemecko.<br \/>\nZBIERKY PRiPADOVYCH STUDII<br \/>\nPrfpadov6 it[die Katedry bioetiky UNESC0 (3lSl:.UNE:,CO-Chair in Bioethics)<br \/>\no informovanom s0hlase &#8211; f&#039;tip\/lresearcf&#039;naifaacil\/-medlaw\/<br \/>\n(UNESCO<br \/>\nChair)<br \/>\nPripadov6 it(die Siete pre klinickri etiku Velkej Brit6nie (angl&#039; UK Clinical<br \/>\nEthics Network) &#8211; http:\/\/www&#039;ethics-network&#039;org&#039;ukiCases\/archive&#039;htm<br \/>\nPripadove itfdie medzindrodneho vlskumu 1d&quot;li3<br \/>\nHarvardskei ikoly ve-<br \/>\n;;ilil;;;;;;,;ictva (angl&#039; Harvard school of Public Health) &#8211; http:\/iwww&#039;<br \/>\nhiph.harvard.edu\/bioethics\/(cases)<br \/>\nVjruibov! manu6l eticklch Standardov a itandardov I&#039;udskfch priiv pre zdra-<br \/>\nvotnickych pracovnikov typ;;;t*t Commonwealth Medical Trust (angl&#039;<br \/>\nCommonwealth Vtedicat frustfiaining ltlanuut of Ethical and Human Rights<br \/>\nStandards for Healthcare Professionals)&#039; Cast 3&#039; pripadov6 Stidie &#8211; www com-<br \/>\nmat.org\/<\/p>\n"},"caption":{"rendered":"<p>Svetov6 asociScia lekSrov\/ World Medical Association Prirudka lekarskej etiky o 2005 byThe World Medical Association, lnc. o 2008 Slovak Translation by the Slovak Medical Association Vietky prdva vYhradene. 10 a menej k6pii tohto dokumentu moZno pouiit na osobn6 neko- merin6 uiely pod podmienkou, ie prospech sa pripi5e ich pdvodne- mu zdroju. Na ak[kolVek inti reprodukciu, [&hellip;]<\/p>\n"},"alt_text":"","media_type":"file","mime_type":"application\/pdf","media_details":{"sizes":{"thumbnail":{"file":"Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s-pdf-87x150.jpg","width":87,"height":150,"mime_type":"image\/jpeg","source_url":"https:\/\/www.wma.net\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s-pdf-87x150.jpg"},"medium":{"file":"Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s-pdf-174x300.jpg","width":174,"height":300,"mime_type":"image\/jpeg","source_url":"https:\/\/www.wma.net\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s-pdf-174x300.jpg"},"full":{"file":"Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s-pdf.jpg","width":554,"height":955,"mime_type":"application\/pdf","source_url":"https:\/\/www.wma.net\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s-pdf.jpg"}}},"post":902,"source_url":"https:\/\/www.wma.net\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/Slovak_Medical-Ethics-Manual-Pri\u0301ruc\u030cka-leka\u0301rskej-etiky_s.pdf","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.wma.net\/es\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9389"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.wma.net\/es\/wp-json\/wp\/v2\/media"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.wma.net\/es\/wp-json\/wp\/v2\/types\/attachment"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.wma.net\/es\/wp-json\/wp\/v2\/users\/5"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.wma.net\/es\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9389"}]}}